Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
23. november 2022

Boj o nové zdroje

EÚ sa chystá uľahčiť podmienky ťažby kľúčových surovín

Jednoduchšia ťažba, spracovanie, ale aj získavanie surovín z recyklačného reťazca by mohli znížiť závislosť EÚ od Číny.

EÚ sa chystá uľahčiť podmienky ťažby kľúčových surovín

Ilustračné foto: flickr.com/pagodabob

Zákon o kritických surovinách, tzv. European Critical Raw Act, ktorý by mal pomôcť so získavaním surovín pre nové typy priemyslu, plánuje Európska komisia predložiť v marci budúceho roka.

Momentálne je vo fáze tzv. verejných konzultácií, teda istej formy pripomienkového konania, avšak ešte bez jasného paragrafového znenia.

Základné parametre zákona predstavil francúzsky eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton.

„Musíme vybudovať odolnejší dodávateľský reťazec, podporovať projekty a prilákať viac súkromných investícií od ťažby po rafináciu, spracovanie a recykláciu. Samozrejme, pri zabezpečení najvyšších sociálnych a environmentálnych štandardov,“ uviedol Breton.

Komisia by preto v novej legislatíve podľa Bretona mala dostať právomoc zostaviť zoznam strategických projektov. Jednotlivé projekty by vychádzali z návrhov členských štátov. Tie by potom mali mať zjednodušený schvaľovací proces a výhodnejší prístup k financovaniu.

„Aby čas od začiatku prieskumných prác po prípadné otvorenie bane alebo rafinérie už nebol otázkou desaťročí,“ dodal eurokomisár.

Nová legislatíva by mala podľa neho obsahovať aj záväzné ciele. Napríklad že do roku 2030 by aspoň 30 percent dopytu EÚ po rafinovanom lítiu malo pochádzať z EÚ alebo do roku 2030 získať aspoň 20 percent prvkov vzácnych zemín z recyklácie odpadu.

Zjednotiť by sa mali aj schvaľovacie podmienky certifikačných schém banskej činnosti, ale aj recyklácie. Thierry Breton naznačil, že odpad, z ktorého by sa získavali kritické suroviny, by sa mohol stať súčasťou pravidla voľného pohybu tovaru. To by malo podľa neho zabezpečiť rozbeh a stabilný výkon celého sektora získavania kritických surovín.

Zoznam kritických surovín potrebných pre európsky priemysel pravidelne aktualizuje Európska komisia. Naposledy tak urobila v roku 2020 v Správe o odolnosti v oblasti kritických surovín.

Zdroj: Správa Európskej komisie o odolnosti v oblasti kritických surovín z roku 2020

Okrem uvedených sa špeciálna pozornosť venuje aj niklu, najmä pre jeho potrebu v oblasti výroby batérií.

Prvýkrát bol tento zoznam zostavený v roku 2011 a aktualizuje sa každé tri roky. Najbližšia aktualizácia by mala byť na budúci rok, bude však už súčasťou komplexnej legislatívy, ktorú Európska komisia pripravuje.

Komisia si už v správe z roku 2020 uvedomovala možné kritické body v dodávkach surovín a vtedy ešte nikto nemohol predpokladať ruskú agresiu voči Ukrajine, ktorá následne do veľkej miery obmedzila aj obchodovanie s Ruskom. Ide pritom o krajinu, ktorá je jedným z kľúčových producentov viacerých kovov.

Zdroj: Správa Európskej komisie o odolnosti v oblasti kritických surovín z roku 2020

„Na batérie do elektrických vozidiel a uskladňovanie energie by EÚ v roku 2030 potrebovala až 18-krát viac lítia a päťkrát viac kobaltu a v roku 2050 takmer 60-krát viac lítia a 15-krát viac kobaltu v porovnaní so súčasnými dodávkami do celého hospodárstva EÚ. Ak sa tento nárast dopytu nebude riešiť, môže to viesť k problémom s dodávkami. Dopyt po prvkoch vzácnych zemín používaných v permanentných magnetoch, napr. do elektrických vozidiel, digitálnych technológií alebo veterných generátorov, by sa mohol do roku 2050 zdesaťnásobiť,“ píše Komisia v správe z roku 2020.

Cituje aj prognózu OECD zameranú na kovy, pri ktorých sa v roku 2060 predpokladá nárast z 8 na 20 miliárd ton (+150 %). Miera závislosti EÚ od dovozu väčšiny kovov je medzi 75 % a 100 %.

Ťažiari nadšení, environmentalisti sklamaní

Pripomienky k návrhu v rámci verejnej konzultácie môžeme rozdeliť do troch skupín. Priemysel, zvlášť ťažobný a spracovateľský, túto iniciatívu podporuje a žiada voľnejšie pravidlá. Na strane rozvoja je aj výskumný sektor, ktorý však podporuje aj zachovanie prísnych environmentálnych pravidiel. Ťažbu odmietajú environmentálne mimovládky, ktoré chcú viac peňazí na recykláciu či dokonca opustenie myšlienky zelenej transformácie, ak má byť jej súčasťou myšlienka hospodárskeho rastu.

Napríklad fínska štátna ťažobná spoločnosť Finnish Mineral Groups navrhuje nariadenie rozšíriť a zjednodušiť celý povoľovací proces ťažby a spracovania, a to vrátane získavania kritických surovín z „odpadu“ inej ťažby. Zmeniť treba podľa ťažiarov aj spoločenské povedomie. Inštitúcie EÚ by mali viesť a financovať kampane, ktoré by občanom Únie vysvetlili dôležitosť týchto surovín a dôležitosť toho, že budú pochádzať z EÚ a nebudeme závislí od tretích krajín. To sa týka najmä preferovanej elekromobility. Európska produkcia by mala byť zvýhodnená voči importu, napríklad aj zavedením tzv. batériových pasov – teda dokladu o pôvode výrobku vrátane využitých surovín.

So zdĺhavým a komplikovaným povoľovacím procesom a odporom verejnej mienky súvisí podľa ťažobnej spoločnosti aj nezáujem investorov. Preto napriek existencii rentabilných ložísk kritických surovín zostáva EÚ stále závislá od ich importu. Ťažiari preto navrhujú finančnú podporu zo strany EÚ aj pre samotné projekty, ale aj pre recyklačné reťazce.

Zjednodušenie a sprehľadnenie recyklácie podporuje napríklad aj talianske združenie zodpovednosti výrobcov Erion. Uvádza, že zriadenie zariadenia na spracovanie odpadu, z ktorého sa získavajú kritické suroviny, dnes trvá v priemere 4,3 roka, pričom 2,7 roka zaberú len administratívne náležitosti.

Inzercia

No napríklad španielska mimovládka Plataforma Salvemos La Montaña – Cáceres – España, ktorá sa zameriava na ochranu vodných zdrojov, by pri riešení dostupnosti kritických surovín zvolila uvoľňovanie bariér v medzinárodnom obchode, ktoré by EÚ zabezpečili dostatočnú diverzifikáciu zdrojov. Európa by sa podľa nich mala ťažbe ako takej vyhýbať, aby ochránila svoje zásoby vody. V tomto smere by sa, naopak, mala legislatíva sprísňovať, napríklad pokiaľ ide o posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA.

Ďalšia portugalská mimovládka Associação Povo e Natureza do Barroso zas navrhuje, aby sa z európskych fondov podporovali len recyklačné programy vrátane spracovania starých skládok a nie ťažobné projekty na získavanie primárnej suroviny. Úplne zakázaná by mala byť ťažba v okolí chránených oblastí. Cieľom EÚ podľa portugalských environmentalistov nemá byť zelený rast, ale žiadny rast, pretože ten vždy vyčerpáva prírodné zdroje.

V podobnom duchu reagujú na návrh aj organizácie Priatelia Zeme či European Environmental Bureau.

Z ďalších pripomienok spomeňme napríklad žiadosť o podporu získavania surovín z odpadových vôd, čo okrem ekonomického profitu znamená aj zníženie kontaminácie. Alebo dôraz na to, aby sa pri spracovaní surovín využívali obnoviteľné zdroje energie. Zo Slovenska prišla jediná pripomienka od anonymného občana a je stručná – „Nesúhlasím.“

Zdroje

Zámer novej legislatívy na využívanie domácich zdrojov kritických surovín už spoločným stanoviskom podporili Francúzsko a Nemecko. A to tak v oblasti ťažby, ako aj recyklácie. Vzápätí sa k tejto pozícii pripojili aj vlády Dánska, Írska, Poľska, Grécka, Portugalska, Fínska, Belgicka a Rumunska.

S prudkým rozvojom nových priemyselných odvetví a rozširovania elektroniky do takmer každej oblasti života nastal aj prudký nárast dopytu po surovinách, ktoré sú v nich využívané. To okrem iného spôsobilo aj nestabilitu ich cien. Napríklad v prípade lítia sa do jari 2022 v priebehu roka cena zvýšila o 400 percent.

Takisto, pokiaľ ide napríklad o prvky vzácnych zemín, nie sú vzácnymi preto, že by ich bolo globálne málo. Vyskytujú sa prakticky po celej planéte. Vzácnymi sú preto, že je len veľmi málo ložísk s takou koncentráciou, ktorú je rentabilné ťažiť.

Obmedzená dostupnosť a rentabilita ložísk sa však týkajú aj ďalších kritických surovín. Približne polovica svetových zásob kobaltu sa nachádza v Konžskej demokratickej republike, Južná Afrika vlastní asi 40 percent svetového mangánu, zatiaľ čo veľké zásoby lítia sú sústredené v Čile, Argentíne a Austrálii. Pokiaľ však ide o ťažbu a spracovanie, svetovému trhu dominuje Čína, kde sa spracováva takmer 90 percent prvkov vzácnych zemín.

V Európe sú významnými dodávateľmi lítia Španielsko a Portugalsko. Významné zdokumentované zásoby sú aj na česko-nemeckom pohraničí v Krušných horách – najväčšie v Európe a piate najväčšie na svete.

Prvky vzácnych zemín sú hojne prítomné v ložiskách v južnom Švédsku. Mimochodom, až tri z prvkov z tohto zoznamu sú pomenované podľa švédskeho mestečka Ytterbe – Yterbium, Terbium a Erbium. Ďalší z prvkov, Holmium, zas nesie meno po švédskom hlavnom meste Štokholm.

Možné uvoľnenie povoľovacích konaní na ťažbu sa však vôbec nepáči miestnym obyvateľom. Ložisko totiž leží v blízkosti chránenej oblasti a pri jazere Vättern, ktoré je zdrojom pitnej vody pre štvrť milióna ľudí.

Ekologickí aktivisti sa dlhodobo snažia brániť otváraniu nových baní, resp. rozširovaniu existujúcich. V okolí rumunského ložiska zlata a medi v údolí Rovina napríklad skupujú pôdu, aby tak zabránili spusteniu a rozširovaniu ťažby.

Slovensko nemá významnejšie zásoby týchto kritických surovín, ktoré by mohlo rentabilne ťažiť. Výnimkou je magnezit a mastenec. Existuje však zmapované ložisko v lokalite Švedlár v Slovenskom rudohorí, z ktorého by sa dalo získavať lítium. Pri uvoľnení ťažobných pravidiel tak teoreticky môže dôjsť k jeho budúcemu využitiu.

Rozbieha sa však aj veľký recyklačný biznis. Fabriky, aké už existujú napríklad v Japonsku, chce vo Francúzsku otvoriť spoločnosť Rhodia. Ročne chce spracovaním starých žiariviek, magnetov a batérií získať 200 ton prvkov vzácnych zemín.

Environmentálne vplyvy

Prvky vzácnych zemín sa nevyužívajú len v elektrotechnike a metalurgii, ale aj v poľnohospodárstve. Dokonca ako prísada do krmív.

Hoci sa pri malých dávkach nezistili žiadne negatívne vplyvy na zdravie zvierat a ľudí (presunom cez potravinový reťazec), ich využitie zatiaľ trvá príliš krátko na to, aby sa dali posúdiť dlhodobé vplyvy.

Dokázaná je však kontaminácia vody a pôdy v blízkosti miest ťažby. A to nielen samotnými prvkami, ale aj únikom fluoridov pri ich tavení.

Hoci sa teda Európska únia snaží pôsobiť ako ekologický líder, stále platí to, čo je jasné aj laickému znalcovi fyziky. Energia nepochádza z ničoho.

Nahradenie fosílnych palív znamená len využitie iného zdroja. A ten treba niekde získať. A či už to bude z druhého konca planéty, alebo zo zeme pod našimi nohami, nebude to bez vplyvu na životné prostredie, ktoré bude v mnohých prípadoch devastačné.

A neplatí to ani v prípade energie z tzv. obnoviteľných zdrojov. Aj technológia solárnych panelov a veterných turbín potrebuje materiály, bez ktorých nie je možná premena slnečného svitu či sily vetra na využiteľnú elektrinu.

A o tieto suroviny sa zvedie rovnaký ekonomický, geopolitický a vojenský súboj ako o ropu a plyn. Napokon, svedčia o tom aj slová samotnej predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej: „Lítium a vzácne zeminy budú čoskoro dôležitejšie ako ropa a plyn.“

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.