Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pápež a Vatikán Svet kresťanstva
06. december 2022

Vatikánske krimi

Trojnásobná vražda vo Švajčiarskej garde vyvoláva otázky aj po štvrťstoročí

O tragickom prípade z roku 1998 vyšla nová kniha Krv vo Vatikáne. Reagoval na ňu aj pápež František.

Trojnásobná vražda vo Švajčiarskej garde vyvoláva otázky aj po štvrťstoročí

Ilustračná fotografia – TASR/AP

Prominentná talianska advokátka Laura Sgròová sa vo svetle reflektorov cíti ako doma. A posledné týždne jej naozaj prajú.

Rodáčka z Milána, ktorá vyštudovala právo na univerzite v Messine a neskôr získala doktorát z cirkevného práva na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského v Ríme, sa stala známou najmä vďaka kauzám spájaným s Vatikánom.

V prípade Vatileaks II pred niekoľkými rokmi zastupovala bývalú zamestnankyňu Svätej stolice Francescu Immacolatu Chaouquiovú, ktorá bola podmienečne odsúdená za spoluúčasť na ilegálnom úniku dôverných dokumentov z Vatikánu.

Jej klientom je aj rodina Orlandiovcov, ktorá už takmer štyridsať rokov bezvýsledne pátra po záhadne zmiznutej 15-ročnej Emanuele Orlandiovej. V októbri sa tento príbeh objavil na Netflixe, pričom jednou z protagonistiek štvordielnej dokusérie je aj Laura Sgròová.

Pred médiá opäť predstúpila koncom novembra, aby predstavila svoju novú knihu Krv vo Vatikáne s podtitulom Znepokojujúca pravda o krvavom kúpeli vo Švajčiarskej garde. Ide o prípad trojnásobnej vraždy v roku 1998, v ktorom Sgròová zastupuje matku údajného páchateľa Cédrica Tornaya, člena Pápežskej švajčiarskej gardy.

Čo sa stalo

Alois Estermann a jeho manželka Gladys Meza Romerová si večer 4. mája 1998 objednali stôl v reštaurácii v hoteli Columbus na slávnej Via della Conciliazione. Bolo čo oslavovať. Estermanna práve v ten deň vymenovali za veliteľa Pápežskej švajčiarskej gardy.

Kariéra 44-ročného Švajčiara, ktorý bol v službe na Námestí sv. Petra aj 13. mája 1981, keď došlo k atentátu na pápeža Jána Pavla II., dosiahla svoj vrchol.

Do poslednej chvíle bolo pritom všetko neisté. Keď koncom novembra 1997 odstúpil vtedajší veliteľ Roland Buchs, povereným veliteľom sa stal práve Estermann. Trvalo však dlhých päť mesiacov, kým bol do funkcie vymenovaný aj oficiálne. 

Práve v čase, keď sa so svojou 49-ročnou manželkou, pôvodom z Venezuely, chystali na slávnostnú večeru, vošiel do ich bytu v susedstve kasární Švajčiarskej gardy 23-ročný poddôstojník Cédric Tornay.

To, čo sa udialo v nasledujúcich minútach, dodnes zahaľuje množstvo otázok a pochybností. Faktom je len to, že v byte zaznelo niekoľko výstrelov, po ktorých boli všetci traja mŕtvi. 

Laura Sgròová s novou knihou. Foto: TASR/AP

Vatikán uzavrel prípad expresne rýchlo. Vtedajší hovorca Joaquín Navarro-Valls potvrdil, že veliteľa Estermanna a jeho manželku zastrelil svojou služobnou zbraňou poddôstojník Tornay, ktorý si následne siahol na život.

Z desaťstranového zhrnutia vyšetrovania, ktoré Vatikán zverejnil vo februári 1999, vyplýva, že príčinou skutku údajne bolo pokarhanie a následné neudelenie vyznamenania zo strany nadriadeného. Na základe pitvy bolo taktiež určené, že pod skratovú reakciu mladého vojaka sa podpísala narušená psychika spôsobená užívaním marihuany a nádorom na mozgu.

„Oficiálna verzia však novinárov nepresvedčila. Nielen preto, že vatikánskym vyšetrovateľom stačili na rekonštrukciu prípadu len tri hodiny, ale aj pre viacero sporných skutočností,“ konštatuje vatikanista Aldo Maria Valli, ktorý celú kauzu opísal vo svojej knihe Malý vatikánsky svet (Piccolo mondo vaticano, Laterza 2012).

Inzercia

Čo vyvoláva otázky

Vatikanista aj právnička zhodne tvrdia, že pochybností o tom, čo sa vlastne v ten osudový večer stalo a ako prebiehalo následné vyšetrovanie, je celá fúra.

Na miesto činu údajne malo bezprostredne po skutku prístup minimálne dvadsať osôb vrátane rôznych monsignorov či hovorcu Svätej stolice, pričom nikto z nich nemal na sebe ochranné oblečenie. Odobraté vraj neboli žiadne odtlačky prstov ani vzorky krvi a podľa Sgròovej neboli vykonané ani testy DNA.      

Hoci na mieste zaznelo päť výstrelov, nájdené boli len štyri náboje – dvoma bol zabitý Estermann, jedným jeho manželka a jedným Tornay, ktorého našli ležiaceho na bruchu s vybitými zubmi.

A to vyvolalo ďalšie pochybnosti. Keď si poddôstojník vypálil guľku z pištole do úst, prečo neležal na chrbte, ale na prednej časti tela? A prečo mal vybité predné zuby, akoby mu hlaveň do úst niekto nasilu vtlačil?

Vatikánski vyšetrovatelia tvrdia, že poddôstojník pri samovražde kľačal chrbtom k stene, od ktorej sa telo po výstrele odrazilo a dopadlo dopredu na zem, čo spôsobilo aj vybitie zubov.

Na prezentácii knihy bola osobne prítomná aj Muguette Baudattová. Foto: TASR/AP

Otázky vyvoláva aj list na rozlúčku, ktorý Cédric Tornay adresoval matke a v ktorom avizuje svoj zámer a motiváciu. List bol údajne napísaný na papieri, ktorý sa nepoužíval v kasárňach, ale v úradoch Rímskej kúrie.

Ako adresátka bola uvedená Muguette Tornayová, pričom Cédricova matka bola v tom čase už rozvedená a vrátila sa k dievčenskému menu, ktorým ju syn oslovoval v iných dokumentoch.

„A napokon posledná nezrovnalosť. Oficiálna verzia hovorí o náhlom záchvate zúrivosti mladého muža. Ale ako je táto hypotéza zlučiteľná s existenciou listu napísaného vopred?“ pýta sa vatikanista Valli, podľa ktorého sa nemožno čudovať, že okolo nejasného prípadu vyrástli rôzne konšpirácie.

Tie hovoria o vražde zo žiarlivosti, o pokuse odstrániť nechceného veliteľa, pri ktorom mladého vojaka použili len ako komparz, o niekdajšom členstve Estermanna vo východonemeckej tajnej službe Stasi či o vybavovaní si účtov medzi znepriatelenými skupinami vnútri Vatikánu.

Čo bude nasledovať

Muguette Baudattová, ktorá sa viac ako dve desaťročia snaží zistiť odpovede na nezodpovedané otázky, v roku 2019 požiadala o znovuotvorenie prípadu. Vyhlásila, že jej žiadosť nepodnietilo presvedčenie, že zodpovedným je Vatikán, ale ide jej skôr o ukončenie utajenia, s ktorým sa k prípadu od začiatku pristupuje.

Advokátka Sgròová pri prezentácii knihy ocenila, že po minuloročnej intervencii vatikánskeho štátneho sekretára Pietra Parolina získala prístup k súdnemu spisu. No zároveň sa posťažovala, že pri nahliadaní sa stretla s viacerými komplikáciami.

Keďže je presvedčená, že došlo k porušeniu ľudských práv, chce sa obrátiť na Radu OSN pre ľudské práva v Ženeve – Svätá stolica nie je signatárom Európskeho dohovoru o ľudských právach, sťažnosť teda nie je možné riešiť na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.

Dodala tiež, že výtlačok svojej knihy zaslala aj pápežovi Františkovi, na čo jej odpovedal osobným listom. To podľa nej vzbudzuje nádej, že do prípadu sa časom podarí vniesť viac svetla.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.