Drahá Emília,

mám taký dojem, že keď sa blížia Vianoce, vždy máš milión dôležitých otázok, na ktoré chceš jednoduché odpovede. Keď Ti poviem, že nič nie je také jednoduché, iba sa nahneváš. Aj keď je pravda, že ako si prekročila hranicu svojich štrnástych narodenín, začínaš sa čoraz menej odúvať a začínaš byť trpezlivá. A to si tiež veľmi cením.

Tvoja posledná otázka znela, prečo doma máte také čudné zvyky, keď iné spolužiačky hovorili, že to nerobia. Musela som sa pousmiať. No, ako na toto jednoducho odpovedať? Určite si si už všimla, že každá domácnosť má svoje zvyky, svoju kultúru. Aké prekvapenie!

Povedané jednoducho, všetci sme dostali tie isté noty, ale každý si ich upraví podľa seba. Stretávaš sa s rodinami, ktoré sú veriace, ale medzi Vašimi známymi sú aj rodiny, ktoré sú neveriace. To, čo je dôležité pre Tvojich rodičov, nie je dôležité v iných rodinách.

Napríklad počas adventu chodíte skôr spávať, lebo ráno vstávate na roráty. Znamená to pre celú Vašu rodinu takmer o pol hodiny kratší spánok. Preto ste sa ako rodina dohodli (za Tvojho veľkého nesúhlasu), že si odpustíte večerné pozeranie dokumentárnych filmov, ale pôjdete skôr spať. Ale v iných rodinách sa rozhodli, že budú chodiť na roráty iba dvakrát do týždňa, a tieto rodiny nepociťujú taký veľký deficit spánku.

V niektorých rodinách sa modlia pri adventnom venci ruženec, inde sa ako rodina stretnú na nejakej inej dohodnutej modlitbe a v iných rodinách je adventný veniec len akousi dekoráciou, ktorá im má pripomenúť, že idú Vianoce.

Drahá Emília, je to také jednoduché. V každej rodine vznikla nejaké tradícia preto, lebo to pre danú rodinu bolo dôležité a vznikol z toho osobitný zvyk, ktorý sa nikde inde nenachádza. A preto tie Vaše „čudné“ zvyky korenia z nejakej situácie, preto sa to u Vás doma tak zaviedlo. Možno sa len stačí opýtať súrodencov a rodičov. Sú niektoré zvyky, ktoré sa časom zrušia, lebo stratia svoj zmysel. Bolo to užitočné, kým ste boli malí, ale keď ste podrástli, tak sa zvyky zmenili.

Veď si len spomeň, že ste doma mali na štedrú večeru zemiakové pyré, neskôr to rodičia zmenili na zemiakový šalát bez majonézy. A tak si sa hnevala, že Ti zrušili Vianoce! Že vždy ste mali len zemiakovú kašu! A bolo preto veľa zbytočného kriku. Teraz už určite chápeš, že tento zvyk vznikol vtedy, keď ste boli malé deti a nemohli ste jesť zemiakový šalát, tak pre jednoduchšie stravovanie to bola kaša.

Neskôr mamka vyhodnotila, že už ste dostatočne veľkí, že sa rodina môže vrátiť k šalátu. Ale Ty si si už zvykla na niečo, čo vôbec nebolo tradíciou Vašej rodiny. Ty si však nikdy nič iné nezažila a pre Teba to už bola tradícia, ktorú si si chcela udržať. A pritom išlo len o maličkú zmenu v jedálničku.

Vieš, niekedy sa takto nezdravo pridŕžame tradícií a ani nevieme, aký majú pôvod a prečo sú také dôležité. Na druhej strane niekedy nezmyselne chceme zmeniť tradície, hoci nevieme a nechápeme ich zmysel. Hádať sa preto, či máme jesť zemiakovú kašu alebo zemiakový šalát pri štedrej večeri, je, samozrejme, zbytočné. Dôležité je zachovať zdravý zmysel pre tradíciu. Zachovať to, čo nám pomáha.

Prajem Ti požehnaný čas do poslednej fázy adventu.

S láskou

Tvoja krstná mama