Drahá Emília,

v poslednej esemeske si mi napísala, že chceš vedieť, ako som prežila rok, čo sa v mojom živote zmenilo a čo ma ovplyvnilo. Tak teda dobre, púšťam sa do spomienok, ktoré sú staré jeden rok.

V januári som začala skúškovým obdobím. Najprv som skúšala a potom som bola skúšaná. Bola to taká zaujímavá skúsenosť – byť učiteľom i žiakom v jednom čase. Zažila som aj online skúšku a bolo mi to veľmi smiešne. Vždy som všetky skúšky robila z tváre do tváre. Cítila som, ako sa mi potia ruky, ako zrýchlene dýcham, ako sa mi valí krv do tváre, keď zaznela otázka, ktorej som nerozumela alebo som ju nevedela. Pri online skúšaní to tak nebolo. Akoby sa všetko dialo ako v počítačovej hre. Keď som dostala známku, tak som sa len smiala. Nevedela som, že z počítačových hier sa dostávajú známky. Pripadalo mi to také vtipné.

Na začiatku ďalšieho mesiaca som sa prvýkrát zatvorila na chatu a išla som dolaďovať výskum. Potrebovala som pokoj a ticho. Nesedeli mi výpočty. Ale bola zimná olympiáda. Tak som ráno zavčasu vstávala, pozerala zaujímavé športy, fanúšikovala slovenským športovcom a s otvorenou pusou pozerala na športy, ktorým som nepoznala ani len názov. Bola som hrdá na Peťu Vlhovú i na našich hokejistov. Postupne aj čísla vo výskume začali dávať zmysel.

V tomto období som bola aj v Bratislave. S kolegami zo školy sme robili rozhovory s ľuďmi, ktorí nejakým spôsobom počas socializmu na Slovensku trpeli. Bolo to veľmi zaujímavé! Príbehy staré štyridsať rokov zrazu ožívali pred očami. Prepisovanie Svätého písma, pašovanie „klepaníc“ cez hranice. Tam som si uvedomila, že ja, Ty, môžeme spokojne chodiť do kostola. A je za tým obeta veľkého množstva nenápadných hrdinov.

Ďalšie mesiace sa mi zlievajú. Bolo to niečo medzi písaním práce, dokončovaním výskumu, životom v komunite. Tu by som sa pristavila pri jednej veci. Sama vieš, že sa často modlím k sv. Jozefovi. Je to taký nenápadný svätec, ktorý toho veľa nenahovoril. Práve jeho malú sochu mám na písacom stole. Pod spiacim Jozefom je ružová obálka. V tejto obálke sú uložené listy, ktoré píšem tomuto svätcovi. Nie sú také dlhé ako tie pre Teba. Sú to jednoduché kartičky, kde prosím, ďakujem, ukladám to, čo sama nedokážem zvládnuť. A že mu tam tento rok pribudlo veľa kartičiek, vidieť na hrúbke obálky a na kývajúcej sa soche, ktorá veru nie je na rovnej podložke.

Máj mi priniesol nové priateľstvo a pomoc, ktorú som nečakala. Tieto nečakané veci dokážu posunúť ďalej v živote. Objav nového priateľstva je ako nový tovar v obchode. Aj pri tom aj obdivne stojíš, aj vieš, že si to nemôžeš dovoliť. Len priateľstvo je iné. Stretne Ťa a Ty pred ním zutekáš alebo ho začneš obdivovať ako nezaslúžený dar. Hej, je to dar. A stále s ním nedokážem nič iné urobiť, len som vďačná.

Leto bolo veľmi hektické. Výročie, choroba, duchovné cvičenia, ponuka novej práce. Každý deň sa menilo poradie toho, čo budem či nebudem robiť od septembra. Pre mňa to bola skúška toho, ako takéto situácie prežívajú ľudia v bežnom živote, ako to zvládajú, a začala som sa za takýchto ľudí modliť. Veru, toto bolo aj obdobie, keď som sa modlila deviatnik za nové zamestnanie, aby som pomohla aspoň modlitbou ľuďom, ktorí boli alebo sú bez práce. Leto sa skončilo skúškou. Dnes sú to presne štyri mesiace a ja mám dojem, akoby to bolo už aspoň pred pár rokmi.

Jeseň sa začala v novej škole a učila som sa opäť priblížiť k deťom, ktoré nemajú stredoškolský či vysokoškolský vek. Pozerala som s prekvapením na piatakov a oni na mňa. Nachádzali sme si k sebe cestu. A stále nachádzame. Táto situácia ma naučila veľa vecí. Nebáť sa znížiť dole, opäť si sadnúť na koberec a počúvať kolektív, nielen jednotlivca. Lebo aj kolektív dokáže mať názor, ktorý je veľmi dôležitý.

Drahá Emília, počas tohto roka som Ti napísala dvadsať listov. Mnohé z nich si čítala a premýšľala o nich. Niektoré si len preletela očami. Neboj sa. Tvojimi narodeninami sa nič nemení a budeme si písať ďalej. Nový rok sú nové možnosti. A tak sa nezľaknime, nech nám prinesie čokoľvek. Nie je dôležité, aby sme si niečo pekné zapriali v prvý deň roka, ale dôležité je, aby sme a nezabudli počas toho ďalšieho roka za seba modliť. Svet bude o toľko krajší, o koľko my budeme lepší. Aby sa nám to podarilo, budeme sa, ja za Teba a Ty za mňa, modliť.

Prajem Ti požehnaný rok, ktorý prežiješ s hlavou v nebi a s nohami na zemi.

Tvoja krstná mama

sestra Hermana