Benedikt XVI., vlastným menom Joseph Ratzinger, nastúpil na Petrov stolec v roku 2005 po úmrtí poľského pápeža Jána Pavla II. Na čele rímskej cirkvi bol do roku 2013 ako jej 265. biskup. Bol zároveň prvým nemeckým pápežom od roku 1523.

Joseph Aloisius Ratzinger sa narodil na Bielu sobotu 16. apríla 1927 v bavorskom mestečku Marktl am Inn ako tretie dieťa do hlboko veriacej rodiny policajta.

Roky nacistickej vlády v Nemecku strávil v obci Hufschlag pri bavorskom meste Traunstein. V roku 1943 sa stal členom jednotky protivzdušnej obrany a bol prevelený do Mníchova. O rok neskôr ho vyslali na rakúsko-maďarské hranice, kde sa podieľal na budovaní protitankových zátarás.

V máji 1945 Ratzinger dezertoval z nemeckej armády a vrátil sa do Traunsteinu, kde ho americkí vojaci na niekoľko týždňov zajali. Po prepustení na slobodu sa vrátil do seminára.

V rokoch 1946 až 1951 študoval teológiu a filozofiu na vysokej škole v bavorskom meste Freising a na Univerzite Ľudovíta Maximiliána v Mníchove.

Kňaz Joseph Ratzinger sa modlí počas omše v južnom Nemecku v roku 1952. Foto: TASR/AP

Spisová fotografia z polovice 70. rokov zobrazujúca Josepha Ratzingera, arcibiskupa Mníchova a Freisingu. Foto: TASR/AP

Ako nový arcibiskup zdraví veriacich pri príchode do Mníchova 23. mája 1977. Foto: TASR/AP

Kardinál Joseph Ratzinger (vľavo), Eduard Lose (v strede) a kardinál Hermann Volk sa smejú na vtipe pred otvorením stretnutia katolíkov a protestantov v Mníchove 6. mája 1981. Foto: TASR/AP

Ministerský predseda spolkovej krajiny Bavorsko Franz Joseph Strauss odovzdáva kardinálovi Ratzingerovi kríž ako rozlúčkový dar pri jeho odchode z čela mníchovskej arcidiecézy 12. februára 1982. Foto: TASR/AP

Po štúdiách filozofie a teológie prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku a začal pôsobiť ako výpomocný kňaz a kaplán. V rokoch 1952 až 1954 bol docentom v arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a v tomto bavorskom meste pôsobil aj ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole. Titul doktora teológie získal v roku 1953.

O štyri roky neskôr sa na Mníchovskej univerzite habilitoval v odbore fundamentálnej teológie a v nasledujúcich rokoch pôsobil na vysokej škole vo Freisingu a na univerzitách v Bonne, Münsteri, Tübingene a Regensburgu.

V marci 1977 vymenovali Josepha Ratzingera za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy – o tri mesiace neskôr mu pápež Pavol VI. udelil kardinálsky biret.

Pápež Ján Pavol II. vymenoval v roku 1981 svojho blízkeho spolupracovníka kardinála Ratzingera za šéfa Kongregácie pre náuku viery, čo je jedna z najvýznamnejších funkcií v hierarchii Vatikánu.

Pápež Pavol VI. dáva kardinálsky prsteň na prst kardinála Josepha Ratzingera, ktorého 27. júna 1977 povýšil na kardinála. Foto: TASR/AP

Na inauguračnej slávnosti pápeža Jána Pavla II. 22. októbra 1978. Foto: TASR/AP

Kardinál Ratzinger predsedá pohrebným obradom zosnulého poľského pápeža 8. apríla 2005. Foto: TASR/AP

Ako pápež Benedikt XVI. 19. apríla 2005. Foto: TASR/AP

Druhého apríla 2005 zomrel Ján Pavol II. a o 17 dní neskôr kolégium kardinálov zvolilo Josepha Ratzingera za 265. rímskeho pápeža. Zvolenie oznámil verejnosti čilský kardinál Jorge Medina Estévez tradičnou formulou: „Annuntio vobis gaudium magnum: Habemus papam“ (Oznamujem vám veľkú radosť: máme pápeža).

Novozvolený 78-ročný pápež si vybral meno Benedikt XVI. Počas svojej prvej zahraničnej cesty, ktorá viedla v auguste 2005 do rodnej krajiny, navštívil ako prvý pápež v Nemecku synagógu.

Benedikt XVI. oznámil 11. februára 2013, že sa dobrovoľne vzdá pontifikátu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v dôsledku pokročilého veku už nemá dostatok síl na ďalšie vykonávanie úradu.

„Z tohto dôvodu a s vedomím vážnosti tohto kroku s plnou slobodou vyhlasujem, že sa vzdávam služby rímskeho biskupa, následníka svätého Petra,“ uvádzalo sa vtedy vo vyhlásení pápeža. Jeho rezignácia nadobudla účinnosť 28. februára 2013.

Benedikt XVI. prichádza na záverečnú omšu Svetových dní mládeže do Marienfeldu pri Kolíne nad Rýnom 21. augusta 2005. Foto: TASR/AP

Pápež Benedikt XVI. máva veriacim počas svojej poslednej generálnej audiencie 27. februára 2013. Svet si naňho bude spomínať ako na prvého pápeža, ktorý po 600 rokoch rezignoval. Foto: TASR/AP

Emeritný pápež Benedikt XVI. sa stretáva s víťazmi Ratzingerovej ceny za rok 2022 v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikáne 1. decembra 2022. Foto: TASR/AP

Po odstúpení z čela katolíckej cirkvi vyhlásil, že zvyšok svojho života chce stráviť v modlitbách ukrytý pred svetom. Od mája 2013 žil v Kláštore Matky Cirkvi (Mater Ecclesiae), ktorý sa nachádza vo Vatikánskych záhradách.

V septembri 2020 sa stal Benedikt XVI. najstarším pápežom v dejinách, keď prekonal dovtedy najdlhšie žijúceho pápeža Leva XIII. Ten zomrel – avšak v úrade – v roku 1903 vo veku 93 rokov, štyri mesiace a tri dni.