Uprostred rušnej školskej chodby pôsobí kancelária psychologičky ako malá oáza. Farebné kreslá a gauč, sviečka na stolíku, police so zaujímavými knihami… Na malej tabuli na stene je nakreslený tlakový hrniec. Je obrazom toho, čomu denne čelia v školách učitelia, psychológovia aj ostatné deti – výbuchy nespracovaných emócií, hnevu či frustrácie žiakov.

„Na každý deň mám v kalendári naplánovaných žiakov, s ktorými sa pravidelne stretávam. No nikdy to celkom nedodržím, lebo často je potrebné riešiť nejaký aktuálny incident,“ rozpráva školská psychologička Miroslava Majdová zo Spojenej školy Františka Assiského v Malackách. V každodennej praxi rieši prípady násilia medzi žiakmi, ale aj šikanu.

Na začiatku školského roka sa deťom v každej triede predstaví, dá im o sebe vedieť. Cez rok ju už mnohí vyhľadávajú iniciatívne. Pri spoločných rozhovoroch sa jej často zveria s vecami, o ktorých netušia ani ich rodičia. Úzkosti, poruchy príjmu potravy, ale aj samovražedné myšlienky.

Podobne ako ďalší školskí psychológovia, ani Miroslava Majdová nestíha zďaleka pokryť všetky potreby žiakov. Spojená škola, kde pôsobí a pod ktorú patrí materská, základná škola aj gymnázium, má pritom vytvorený celý podporný tím. Pre potreby materskej školy pracuje na polovičný úväzok ďalšia psychologička, pôsobí tu aj špeciálna pedagogička a výchovná poradkyňa aj asistenti učiteľov. Stretávajú sa každý týždeň a na spoločných poradách riešia problémy, ktorým denne čelia.

„Naozaj si neviem predstaviť, ako to funguje v školách, kde z podporných profesií majú jedine výchovnú poradkyňu, ktorá to robí popri svojom učiteľskom úväzku,“ hovorí Majdová. Na Slovensku sú pritom takýchto škôl stovky. V okresných mestách pôsobia centrá poradenstva a prevencie. Psychológovia, ktorí v nich pracujú, však nestíhajú riešiť problémy všetkých škôl a už vôbec nie ich identifikovať. Práve to je nevyhnutné na odhalenie potenciálnych agresorov.

Vybuchnutý tlakový hrniec

Po viacerých násilných incidentoch študentov koncom minulého roka médiá prinášali rozhovory so školskými psychológmi. Všetci sa zhodovali v tom, že problematického správania na školách pribúda. Učitelia majú často problém ustáť to, čo sa deje v triedach a na chodbách škôl. Riešia šikanu, agresívne prejavy, vulgárnosť, nerešpektovanie pokynov i apatiu ostatných voči prejavom násilia.

„Dieťa túži naplniť svoje citové potreby, túži po rešpekte, ak ho nezažíva, hľadá niekoho, kto za to môže. Deti sú dosť chytré na to, aby pochopili, že ich okolie kontrolujú dospelí. Agresia je ako tlaková sila. Navonok sa rozpína, aby expandovala na okolie, v ktorom žijú. Takto si vynucujú rešpekt okolia neprimeraným spôsobom,“ vysvetlila v nedávnom rozhovore pre Postoj školská psychologička Monika Ferenčíková.

Čítajte tiež

Školská psychologička o agresivite žiakov Je čas, aby sa v našom školstve po týchto tragédiách začali systémové zmeny

Zuzana Hanusová

O stúpajúcom násilí na školách a nepripravenom systéme sme hovorili so školskou psychologičkou Monikou Ferenčíkovou. 

Nebezpečné je aj to, keď dieťa v sebe agresivitu potláča. Navonok pôsobí nenápadne, nevytvára vzťahy, nevyhľadáva pomoc. Ak hľadá „útočisko“ na internetových fórach, kde sa vo svojej frustrácii utvrdzuje, je to možný zdroj ďalších nebezpečných prejavov.

Podľa niektorých odborníkov môže väčší problém s nerešpektovaním pravidiel súvisieť s pridlhým obdobím domáceho vzdelávania počas pandémie. Akoby žiaci zabudli fungovať v rámci školského režimu. Mnohé nežiaduce prejavy žiakov však súvisia aj s psychickou nepohodou. „Aj za prejavmi agresivity, násilia, nerešpektu treba čítať nejaké emócie detí, nejaké potreby, ktoré ostali z rôznych dôvodov neuspokojené, nedosýtené. Deti nám týmito prejavmi chcú niečo komunikovať,“ objasňuje psychologička Majdová. O zhoršujúcom sa trende psychického zdravia svedčia aj oficiálne údaje.

Viac samovrážd, porúch príjmu potravy a sebapoškodzovania

Posledné dostupné dáta Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) z roku 2021 potvrdzujú, že pre psychické problémy je hospitalizovaných viac mladých ľudí ako v minulosti. V skupine 15- až 19-ročných išlo o medziročný nárast takmer o 14 percent.

Znepokojujúce sú i údaje o počte samovraždených pokusov aj dokonaných samovrážd. Práve skupina 15- až 19-ročných zaznamenala najvyšší medziročný nárast tých, ktorí si siahli na život.

Ilustračné foto: www.freepik.com

Deti do 14 rokov a mladiství od 15 do 19 rokov sú jedinými skupinami, u ktorých počet samovražedných pokusov na Slovensku za sledované obdobie od roku 2008 stúpa. „V roku 2021 sa u mladistvých do 14 rokov medziročne zvýšil počet nahlásených samovražedných pokusov viac ako dvojnásobne a v skupine 15 až 19 rokov vzrástol takmer o tretinu,“ píše vo svojom stanovisku pre Postoj NCZI.

Ďalšiu veľkú kategóriu problémov tvoria témy poruchy príjmu potravy a sebapoškodzovania. „Poruchy príjmu potravy zaznamenávajú v posledných rokoch kontinuálny nárast, vzhľadom na päťročný priemer stúpol ich počet v roku 2021 o 37,7 percenta,“ uvádza.

Istým ukazovateľom, že situácia na školách je vážna, sú aj dáta internetovej poradne IPčko. Vyhľadáva ju čoraz viac mladých, jej tím sa za niekoľko rokov rozrástol na 140 odborníkov. Podľa riaditeľa Marka Madra od októbrovej tragédie na Zámockej stúpol počet žiadostí o pomoc o 83 percent. Od začiatku roka 2022 zaznamenalo IPčko takmer 200-percentný nárast podnetov v oblasti duševných ťažkostí, ďalšou kategóriou, s ktorou sa mladí najviac ozývali, bol stres a tlak na výkon, dominovali tiež pocity osamelosti a myšlienky na samovraždu.

„Zvýšený počet žiadostí o pomoc však okrem toho, že ľuďom nie je dobre, hovorí aj o veľmi pozitívnom fenoméne, a to, že je stále viac ľudí, ktorí sa rozhodnú vyhľadať pomoc a nezostávajú so svojimi pocitmi osamote,“ povedal pre Postoj riaditeľ IPčka.

Podobný trend opisujú aj školskí psychológovia. Zdá sa, že mnohí mladí nemajú zábranu vyhľadať pomoc. Práca školského psychológa pritom prináša výhody v tom, že dieťa odborník vidí v interakcii s ostatnými. „Na pôde školy, v spolupráci s učiteľom, vychovávateľom viem prísť k informáciám, ako sa dieťa prejavuje v kolektíve, pričom si skladám a vytváram kompletný obraz,“ uviedla Monika Ferenčíková, ktorá má okrem pozície školskej psychologičky aj klinickú ambulanciu, kde rieši aj prípady detí identifikované v škole.

Samotný školský psychológ má však obmedzené kompetencie. Mnohé problémy vie identifikovať, so žiakmi sa rozpráva a v niektorých prípadoch ich vie nasmerovať k riešeniu, v prípade vážnejšieho problému však deti posiela ku klinickému detskému psychológovi alebo k psychiatrovi. Odborníkov je však žalostne málo, čakacie lehoty sú aj niekoľko mesiacov. Na celom Slovensku pracuje asi 48 detských psychiatrov, na termín u psychológa sa čaká mesiace. Problém s kapacitami často nastáva, aj keď mladí potrebujú akútnu hospitalizáciu.

Štartuje reforma poradenského systému

Ministerstvo školstva chce dosiahnuť lepšiu dostupnosť pomoci, efektívnejšie a komplexnejšie poradenské služby vďaka reforme poradenského systému. Tá sa začína zavádzať do praxe v týchto dňoch. V rámci reformy vznikajú dva druhy centier.

Doterajšie centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sa menia na centrá poradenstva a prevencie. Aj naďalej budú pomáhať s problémami na školách aj priamo rodičom, ktorí sa na ne obrátia. So zdravotne postihnutými deťmi budú pracovať špecializované centrá poradenstva a prevencie. Nový systém zavádza päťstupňový systém podpory a nastavuje spoluprácu učiteľov a podporných tímov v školách. Rezort školstva tiež chystá národný projekt, ktorý plánuje na periodickej báze mapovať psychické zdravie detí.

Psychológ – nová nevyhnutnosť

Školy psychológa nemusia zamestnať, majú to len odporúčané. Mnohé menšie školy si ho z prostriedkov od štátu objektívne nemôžu dovoliť. Keďže sú ako odborní zamestnanci vo vyššej platovej triede ako učitelia, niektorí riaditelia ich pri ďalších nevyhnutných výdavkoch považujú za „luxus“.

Výraznou pomocou v tomto smere sú projekty financované z eurofondov aj zo štátneho rozpočtu. „Najmä národné projekty Pomáhajúce profesie I a II sa tešia na školách veľkému záujmu a aj vďaka nim sa nám podarilo do škôl dostať stovky odborných zamestnancov – medzi nimi práve aj inkluzívne tímy vrátane školských psychológov. Aktuálne sa predlžujú aj do 31. 8. 2023,“ uviedol vo svojom stanovisku tlačový odbor ministerstva školstva.

Podľa prezidentky Združenia základných škôl Slovenska Evy Horníkovej závisí to, či škola vytvorí pozíciu školského psychológa, do veľkej miery od postoja riaditeľa. „Mnohí riaditelia si neuvedomujú, že aj keď im to prinesie prácu navyše, vďaka odborníkom, ktorí s problémovými deťmi vedia pracovať, dosiahnu tiež obrovskú úľavu od problémov, ktoré sa dejú v triedach,“ povedala riaditeľka Horníková pre Postoj. Narastajúce problémy so správaním žiakov ukazujú, že školskí psychológovia už nie sú pre školy len akousi nadstavbou, ale nutnosťou.