V pondelok 9. januára priletel americký prezident Joe Biden do hlavného mesta Mexika na stretnutie so svojím mexickým náprotivkom, prezidentom Andrésom Manuelom Lópezom Obradorom. Ich diskusia bola zameraná na niekoľko vážnych tém, dve z nich však zaujali najviac: neľudská situácia migrantov na hraniciach USA s Mexikom a katastrofická kríza predávkovania drogami v Spojených štátoch.

Tieto dve krízy sú úzko prepojené. V USA je téma migrácie dlhodobo silne polarizujúcou a už niekoľko rokov sa nepodarilo prijať akúkoľvek reformu, ktorá by jednak zaviedla jasné pravidlá a procedúry týkajúce sa migrácie a zároveň by prispela k zlepšeniu podmienok pre migrujúcich ľudí.

Trasa z Južnej Ameriky do USA patrí k najnebezpečnejším na svete a denne sa objavujú správy o obchode s ľuďmi či znásilňovaní. Nápor davov, ktoré prichádzajú na hranicu Mexika a USA, však znamená, že pohraničné zložky situáciu nezvládajú, a to využívajú mexické drogové kartely na zvýšenie dodávok drog do Spojených štátov. Tým rastie aj ich celková sila a schopnosť operovať nielen v USA, ale po celom svete.

1 500 obetí v USA týždenne

V USA je situácia kritická. Spojené štáty americké zápasia s jednou z najhorších drogových kríz v histórii, horšou, ako bola v 70. rokoch, keď Richard Nixon počas svojho pôsobenia v prezidentskom úrade spustil vojnu proti drogám. Viac ako 1 500 ľudí týždenne zomiera na predávkovanie súvisiace s opiátmi, čo je počet, ktorý sa v celej krajine počas pandémie covidu-19 prudko zvýšil.

Okrem tradičných ťažkých drog ako heroín či kokaín začína obchodu s drogami dominovať syntetická droga fentanyl. Niektorí odborníci ho označujú za „vyrábanú smrť“, pretože je lacnejší, umelo vyrábaný v laboratóriách a až päťdesiatkrát účinnejší ako heroín.

V USA predstavuje jednu z najväčších hrozieb národnej bezpečnosti krajiny: predávkovanie súvisiace s fentanylom je hlavnou príčinou smrti Američanov vo veku 18 – 49 rokov. Od roku 2000 tu na predávkovanie drogami zomrelo viac ako milión ľudí.

Okrem toho sa to výrazne odrazilo aj na ekonomike – podľa údajov CDC zneužívanie opiátov stojí krajinu približne 78 miliárd dolárov ročne a z hľadiska verejného zdravia táto kríza spôsobuje zvýšený výskyt hepatitídy C, HIV a iných chorôb. Úmrtia z dôvodu predávkovania drogami spolu s pandémiou covidu-19 mali dokonca taký vplyv, že skrátili očakávanú dĺžku života v USA na najnižšiu úroveň za 25 rokov.

Zaujímavé na celej kríze je, že za masívne šírenie fentanylu sú čiastočne zodpovedné zlé vzťahy medzi USA a Čínou. Čínske chemické spoločnosti vyrábajú množstvo látok, ktoré sú potrebné na výrobu fentanylu, a mexické kartely ich masívne nakupujú. V minulosti USA úspešne spolupracovali s Čínou na limitovaní výroby a dodávok týchto látok, v roku 2018 Čína napríklad obmedzila výrobu a predaj dvoch najbežnejších zložiek fentanylu.

Ako sa však Spojené štáty začali viac vymedzovať voči Číne, tá obmedzila svoju spoluprácu v tejto oblasti a po návšteve hovorkyne Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane túto spoluprácu úplne prerušila.

Antverpy ako vstupná brána do Európy

Nárast sily drogových kartelov sa však neodrazil iba na USA, ale čoraz viac je viditeľný aj v Európe. Ide predovšetkým o činnosť dvoch kartelov, kartelu Sinaloa a kartelu Jalisco Nueva Generación, ktoré majú takmer úplnú dominanciu na trhu s kokaínom (v Európe nie sú syntetické drogy natoľko populárne ako v USA). Ako sa však dostanú drogy z Južnej Ameriky do Európy?

Všetko sa začína v ďalekých oblastiach Kolumbie, v ktorých štátna moc veľa nezmôže a sú úplne pod kontrolou gangov. Tisíce hektárov pôdy sú pokryté rastlinami koky, ktorá predstavuje pre lokálnych obyvateľov mnohokrát jediný možný zdroj obživy. Po spracovaní kokaín z vnútrozemia Kolumbie putuje na tichomorské pobrežie, odkiaľ sa potom člnmi odváža do Strednej Ameriky a Mexika. Následne už dodávky smerujú priamo do USA, Európy alebo iných krajín sveta.

V Európe výrazne rastie čistota kokaínu – v roku 2020 dosiahla úroveň o 40 percent vyššiu ako v roku 2010. Kokaín však okrem negatívnych dosahov na zdravie čoraz viac zhoršuje aj bezpečnostnú situáciu v Európe. S drogami prichádza korupcia a násilie, ktoré sa odzrkadľuje v uliciach. Predovšetkým v belgickom meste Antverpy sa situácia čoraz viac podobá na otvorenú vojnu gangov.

Antverpy sú druhým najväčším prístavom v Európe, cez ktorý však prechádza najväčší podiel všetkých drog na tomto kontinente. Belgické úrady zhabali v tomto prístave iba v roku 2022 rekordných 110 ton kokaínu. Kokaín zadržaný v Belgicku predstavuje až 40 percent všetkých nálezov tejto látky v Európe. Pritom podľa odhadov zadržané množstvo tejto drogy predstavuje iba 10 percent z celkového množstva, ktoré prechádza cez Antverpy, a situácia je teda vážna.

Drogová vojna

Prečo si kartely vyberajú práve tento prístav? Je to hlavne kvôli dobrej infraštruktúre a špecifickému typu tovaru, ktorý cezeň prechádza. Pri preprave kokaínu z Južnej Ameriky sa kartely spoliehajú predovšetkým na komerčné nákladné lode plaviace sa cez Atlantický oceán. Potrebujú však zabezpečiť, aby ich colníci neprehľadávali, preto mieria na lode, ktoré prevážajú rýchlo sa kaziace potraviny ako banány, čučoriedky, špargľu či hrozno. Musia byť rýchlo vyložené, a preto ich úrady mnohokrát nestihnú dostatočne skontrolovať. Väčšina takéhoto tovaru prechádza práve cez Antverpy.

Mesto obchodom s drogami výrazne trpí. Často sa tu ozýva streľba, sú zapaľované autá a dokonca sa ozývajú aj výbuchy granátov. Primátor Bart de Wever nazval súčasnú situáciu „drogovou vojnou“. Iba v pondelok bolo zastrelené jedenásťročné dievča, ktoré sa pravdepodobne náhodou dostalo do streľby medzi gangmi. Pre Wevera ako vodcu flámskej nacionalistickej strany N-VA, ktorý počas kandidatúry sľuboval nastolenie poriadku, predstavuje súčasná situácia aj politický problém, na ktorý musí čoraz viac reagovať.

Ohrození sú však aj členovia vlády. Pri dome belgického ministra spravodlivosti Vincenta Van Quickenborna bolo v septembri nájdené auto plné kalašnikovov, iných strelných zbraní a dvoch fliaš benzínu ako výstraha. Podľa zistení mohol byť cieľom gangov ministrov únos.

Situácia sa však začína ešte zhoršovať, keďže kokaín začínajú kartely produkovať aj priamo v Európe a náš kontinent zároveň začína byť miestom reexportu drog do Ázie a na Blízky východ. Hlavnými krajinami, kde sa kokaín v Európe produkuje, sú Belgicko, Holandsko, ktorého prístav Rotterdam je pre kartely ďalším dôležitým uzlom, a Španielsko.

Množstvo drog je také veľké, že bezpečnostné zložky zatiaľ nie sú schopné adekvátne zareagovať. Výrazné bezpečnostné problémy by nastali, ak by sa boje medzi súperiacimi skupinami preniesli do väčšieho množstva európskych miest.