V časoch všeobecného naháňania sa za úsporami energií, znižovaním emisií a uhlíkových stôp veselo funguje jeden sektor, ktorý spotrebúva ohromné množstvá elektriny, čím produkuje desiatky megaton emisií. A pritom jeho výstupom nie je žiaden reálny produkt ani žiadna všeobecná užitočnosť. Hovoríme o ťažbe kryptomien.

Podstatou získavania, resp. ťažby kryptomien je práve spotreba elektriny. Systém v skratke funguje tak, že na celosvetovo prepojenú sieť pravidelne pribúdajú bloky kryptografických úloh. Ich riešitelia potom podľa úspešnosti získavajú odmenu vo forme kryptomeny.

Na tieto operácie však potrebujú veľký výpočtový výkon, špeciálny hardvér, tzv. miner, ktorý spotrebúva veľké množstvo elektriny. Týmto výpočtovým výkonom sa vytvorí dôkaz, ktorý dokážu uzly siete akceptovať. 

Tento spôsob sa nazýva proof of work a využíva ho najstaršia a všeobecne aj najznámejšia kryptomena bitcoin. A zisk ťažiara závisí od toho, či bitcoin v aktuálnej hodnote dokáže získať spotrebou čo najlacnejšej energie.

Existujú aj iné metódy zarábania kryptomien. Energeticky menej náročný je proof of stake. Príjem pochádza z transakčných poplatkov pre tzv. validátorov, teda overovateľov transakcií. Túto metódu využíva kryptomena ethereum.

Naopak, energeticky ešte náročnejšia ako ťažba bitcoinu je metóda proof of time and space, ktorú využíva kryptomena chia. Tá totiž okrem veľkého výpočtového výkonu potrebuje aj veľké dátové úložiská, čo je takisto veľký spotrebiteľ elektriny.

No aby sme nehovorili len vo všeobecnosti, poďme na konkrétne dáta.

Univerzita v Cambridge monitoruje spotrebu elektriny a emisie skleníkových plynov pri ťažbe bitcoinu na svojej špecializovanej webovej stránke.

Podľa nej bola vlani celoročná spotreba ťažiarov bitcoinu na úrovni 107,65 TWh elektriny. Od roku 2010 až doteraz spotrebovali viac ako 415 TWh elektriny.

Pri porovnaní so spotrebou elektriny v jednotlivých krajinách sa podľa zosumarizovaných údajov za rok 2019 nachádza spotreba pri ťažbe bitcoinu tesne za spotrebou v Kazachstane (k nemu sa ešte dostaneme) a je vyššia ako spotreba vo Fínsku či v Belgicku. Ak by bitcoin bol krajina, bol by v rebríčku spotreby elektriny na 36. mieste vo svete.

Zdroj: ccaf.io

Celková výroba elektriny vo svete bola v tom čase na úrovni 26 730 TWh a spotreba 22 315 TWh. Bitcoin z toho spotreboval 0,43 percenta. Hoci to môže vyzerať ako mizivé číslo, ide o podiel na celosvetovej spotrebe.

Bitcoin a životné prostredie

Na výrobu elektriny samozrejme potrebujeme nejaký zdroj. A viaceré z týchto zdrojov produkujú emisie skleníkových plynov, ktoré sú označované za hlavného vinníka klimatických zmien.

Nasledujúci graf nám ukazuje, aká je miera emisií pri výrobe elektriny využívanej na ťažbu bitcoinu. Hodnota je uvedená v megatonách ekvivalentu CO₂.

A ako vidíme na nasledujúcom obrázku, dominantný zdroj, ktorý sa využíva na výrobu elektriny pre ťažiarov bitcoinu, pochádza z uhlia. Porovnateľné množstvo energie sa vyrobí aj vo vodných elektrárňach, no hneď po týchto dvoch nasleduje zemný plyn. Ak k tomu pridáme aj drobný podiel ropy, trojica uhlie – plyn – ropa v predchádzajúcich rokoch tvorila vždy minimálne 40 percent zdrojov pre elektrinu na bitcoiny, nezanedbateľné obdobia tvorila dokonca viac 60-percentný podiel.

Zdroj: ccaf.io

Elektroodpad

Ako sme spomenuli, ťažiari kryptomien potrebujú hardvér s veľkým výpočtovým výkonom. Elektronika patrí zároveň k najrýchlejšie technologicky zastarávajúcim produktom. To v kombinácii s reálnym opotrebením zariadení znamená, že tzv. minery svojim používateľom často nevydržia dlhšie ako 12 až 15 mesiacov.

A nejde o jeden prístroj. Čím väčší kumulatívny výkon, tým vyšší možný zárobok. Ťažba kryptomien už dávno nie je záležitosťou jednotlivcov, venujú sa jej veľké spoločnosti s desiatkami až stovkami minerov, čo už znamená významný objem elektronického odpadu. Odhaduje sa, že len za jediný mesiac – máj 2021 – vygenerovala ťažba bitcoinu 30,7 kilotony odpadu, čo je približne toľko, ako za rovnaký čas vyprodukuje Holandsko.

Kryptomeny a EÚ

Pri témach súvisiacich s ochranou životného prostredia alebo s emisiami CO₂ sme si už zvykli, že sa v nich mimoriadne aktívne angažuje Európska únia a jej jednotlivé inštitúcie. Snaha regulovať a kontrolovať sa čoraz viac rozširuje. Včera sme na Postoji napríklad písali o návrhu na uhlíkovú daň z prevádzky auta a z vykurovania.

Logicky by sme teda očakávali, že sa pri uvedenej spotrebe elektriny, emisiách a množstve odpadu regulačné orgány EÚ s vervou pustia aj do kryptomien.

Európska komisia sa spolu s europarlamentom skutočne pustili do regulácie kryptomien. Primárne však riešili najmä obchodovanie s nimi, reguláciu trhu, ochranu spotrebiteľa a podobne. To je zaiste potrebný nástroj, aby nedochádzalo k bublinám a nekontrolovateľným trhovým špekuláciám.

Pôvodne návrh obsahoval aj snahu zakázať energeticky náročnú metódu ťažby kryptomien, spomínanú proof of work, nakoniec však z dohodnutej podoby táto pasáž vypadla.

Ochrana životného prostredia, energetická náročnosť a environmentálne vplyvy sa tak v 380-stranovom dokumente spomínajú len párkrát. A to bez výnimky vo všeobecných formuláciách:

„Mechanizmy konsenzu používané na validáciu transakcií s kryptoaktívami môžu mať zásadné nepriaznivé vplyvy na klímu a iné vplyvy súvisiace so životným prostredím. Takéto mechanizmy konsenzu by preto mali zaviesť riešenia, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu, a zabezpečiť, aby emitenti a poskytovatelia služieb kryptoaktív primerane identifikovali a zverejnili akýkoľvek zásadný nepriaznivý vplyv, ktorý by mohli mať na klímu, a akýkoľvek iný nepriaznivý vplyv súvisiaci so životným prostredím.“ A podobne.

Žiadne tvrdé percentuálne ciele do toho či onoho roku. Žiadne právne opatrenia a konania voči tým, ktorí by niečo nedodržali. Žiadne sankcie, žiadne kroky k náprave.

Putujúce kobylky

Ťažiari kryptomien sa pritom správajú ako kobylky. V snahe zvýšiť výnos sa presúvajú vždy tam, kde je aktuálne lacná elektrina.

To je zároveň aj jeden z obhajobných argumentov fanúšikov kryptomien, prečo ich ťažba nie je taká zaťažujúca, ako sa prezentuje. Tvrdia totiž, že putovanie za lacnou elektrinou znamená využívanie prebytkov elektriny, ktoré by sa inak nevyužili.

Fanúšikovia kryptomien často ako príklad uvádzajú zlato, ktorého ťažba je ročne energeticky náročnejšia ako ťažba bitcoinu. A kryptomeny podobne ako zlato slúžia ako uchovávateľ hodnoty. Tento ich argument však nie je úplne presný. Zlato totiž, okrem toho, že na rozdiel od kryptomien ide o reálne existujúci materiál, slúži nielen ako ozdoba či investícia, ale má aj reálne praktické využitie – napríklad práve v elektronickom priemysle.

Rok 2021 bol obzvlášť turbulentný a viaceré krajiny sa rozhodli voči ťažiarom zasiahnuť. V Európe sa na to odhodlalo Kosovo. Tým, že sa v tejto krajine zvyšoval počet ťažiarov, začali rásť ceny elektriny, ale množili sa aj výpadky siete pre vysoké odbery. Mnohí boli dokonca pripojení nelegálne, takže za spotrebovanú elektrinu ani neplatili.

Podobne v roku 2021 zasiahla aj Čína, keď sa rozhodla tvrdo zregulovať trh s kryptomenami. Dôvodom neboli len nároky na elektrinu, ale aj špekulatívne obchody, podvody a pranie špinavých peňazí.

Ťažiari sa tak z Číny rýchlo presunuli do susedného Kazachstanu, kde vzápätí v kombinácii s odstávkami uhoľných elektrární nastali výpadky siete kvôli nárastu spotreby. Kazachstan tak zaviedol odberové limity na elektrinu a pre ťažiarov zaviedol aj zvláštny príplatok k cene elektriny.

Ako dokladujú aj vyššie citované údaje Univerzity v Cambridge, krajinou s najväčším počtom ťažiarov sú USA, na druhé miesto sa vrátila Čína. Obe tieto krajiny veľkú časť výroby elektriny pokrývajú z uhoľných elektrární. Medzi krajiny, v ktorých sa ťažiari sústreďujú, patrí aj naďalej Kazachstan, patria tu aj Rusko, Kanada, Nemecko, Švédsko a Nórsko.

Na záver svojej analýzy Univerzita v Cambridge dodáva aj zaujímavý fakt. Spotreba elektriny na ťažbu bitcoinu v jedinom roku by pokryla nároky na elektrinu tejto univerzity na 695 rokov.