ZAMYSLENIE: Prečo nás večný život neláka

Večný život môže byť nuda. Načo vsádzať na neistú kartu? Radšej si užívať dočasne, ako sa nudiť večne.

Počas nasledujúcich dní bude slovné spojenie večný život spomenuté nespočetnekrát. V o čosi plnšom kostole, na o dosť plnšom cintoríne, možno zablúdi aj do už vianočného vysielania. Tento termín však rokmi devalvoval tak ako množstvo ďalších duchovných pojmov. Ostáva nepochopený.

Večný život je výmyslom cirkvi, spojenca buržoázie, na oblbnutie proletariátu: ľudia budú ľahšie znášať skrivodlivosti na tomto svete, ak budú môcť žiť s predstavou, že kdesi tam sa im ich pokorné hrdlačenie započíta medzi cnosti. Tak kedysi učil Ludwig Feuerbach.

Večný život je prekážkou plnosti súčasného života. Nesmieš to, musíš tamto... Nekradni, nesmilni, neohováraj... Modli sa, posti sa, premáhaj sa... A získaš večnú odmenu. Čo je však toto za život??? Pýtajú sa dnes tí, ktorí sa úspešne vysporiadali s náboženskou otázkou.

Odpočinutie večné... Slová modlitby za zosnulých budú zaznievať zo všetkých strán. Komu sa však chce večne odpočívať? Je to skôr trest než dar.

Odpočívanie a žitie. Dva protichodné termíny, ktorými označujeme stav po smrti, mätú. Prvý evokuje večnú nehybnosť, druhý večný pohyb. Ani jedno, ani druhé neláka.

„...večnosť nie je nekonečným striedaním dní v kalendári, ale niečo ako okamih plného uspokojenia, v ktorom nás objíma totalita bytia a my objímame ju,“ píše pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike o kresťanskej nádeji.

Večnosť je objatím. Uvoľňujúcim a oživujúcim. Začínajúcim dnes. Trvajúcim večný okamih.

Foto: svetpohladnic.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo