Rozchod Igora Matoviča s Eduardom Hegerom začína byť čoraz pravdepodobnejší a samotný šéf OĽaNO jeho pravdepodobnosť v rozhovore pre Postoj odhadol na 70 až 80 percent.

Je to zahalené do pekných rečí o priateľskej rozluke a optimistických vízií, že k tomu dochádza vlastne len preto, aby sa o nejaký čas mohli títo dvaja politici opäť spojiť a vytvoriť novú vládnu väčšinu.

Jedným z dôsledkov tohto pohybu je, že v OĽaNO v pomerne ťažkých týždňoch riešia predvolebnú stratégiu a politickú budúcnosť niekoľkých jednotlivcov viac ako riadenie štátu. Ale aspoň je tento vývoj odpoveďou všetkým tým, ktorí snívali o tom, že Heger by mohol vnútri OĽaNO odstaviť Matoviča.

Šéf OĽaNO má so svojím hnutím vlastný plán. Z kultúrnych bitiek, do ktorých sa zapojí na konzervatívnej strane, chce urobiť svoju hlavnú mobilizačnú agendu. Z OĽaNO sa stane niečo na spôsob Kresťanskej únie, len s väčšou politickou silou a lepším marketingom.

Všetkým, ktorí majú s takýmto posunom OĽaNO problém, či už ideový, ale aj taktický – to znamená, že konzervatívny obsah im nemusí byť proti srsti, ale prekáža im intenzita a spôsob, akým sa do týchto tém pôjde –, dal Matovič jasne najavo, že ich pre svoj nový projekt nepotrebuje. Týka sa to aj premiéra Hegera.

Najskôr si povedzme, že Eduarda Hegera netreba preceňovať. Jeho politický výtlak je do veľkej miery daný úradom, ktorý zastáva. Nie je ani charizmatickým typom lídra, ani mocensky zručným politikom. Ak by na za zelenej lúke zakladal nový politický projekt, skončilo by sa to s veľkou pravdepodobnosťou neúspechom.

Napriek tomu môže Hegerovo rozhodnutie o tom, kam budú smerovať jeho ďalšie kroky, ovplyvniť vývoj v priestore napravo od politického stredu.

Hegerovo rozhodnutie o tom, kam budú smerovať jeho ďalšie kroky, môže ovplyvniť vývoj v priestore napravo od politického stredu. Zdieľať

Dnes to vyzerá tak, že ak Eduard Heger z OĽaNO odíde, má dve možnosti.

Na stole má ponuku od KDH, aby zaň kandidoval do parlamentných volieb. Trochu zvláštne je, že kresťanskí demokrati Hegerovi neponúkajú post volebného lídra. Možno si členovia predsedníctva KDH myslia, že úradujúci premiér by mal kandidovať až za prešovským županom. Jasné tiež nie je, či sa táto ponuka týka iba Hegera alebo je otvorená aj pre ďalších ľudí z OĽaNO. V každom prípade táto možnosť je v hre a o predvolebnej spolupráci KDH s Hegerom a stranou Za ľudí začala v ostatných dňoch intenzívne hovoriť aj Veronika Remišová.

Účasť Hegera v takomto projekte by síce z KDH neurobila desaťpercentnú stranu, ale mohla by hnutiu dodať potrebnú dynamiku, potlačiť dojem stagnácie, ktorý ho nebezpečne obklopuje a pre ktorý časť voličov už nechce riskovať, že im ich hlas aj tretíkrát prepadne.

Potom je tu zoskupenie, ktoré sa formuje okolo strany Spolu a Mikuláša Dzurindu. Jeho iniciátori pôvodne rátali s tým, že súčasťou tohto projektu by sa mohlo stať aj KDH, to však Milan Majerský nedávno jednoznačne odmietol.

Bez KDH však spájanie strán ako Spolu, Šanca či ODS pod Dzurindovou kuratelou nevyzerá ako aktivita s veľkou šancou na úspech. Účasť Eduarda Hegera by nádej tohto projektu na vstup do parlamentu predsa len o niečo zdvihla.

Prirodzenejšia by pre Eduarda Hegera určite bola spolupráca s KDH. Táto strana je mu hodnotovo bližšia ako pestrá ideová zmes, ktorá sa formuje okolo Mikuláša Dzurindu, v ktorej sa hodnotová škála môže rozprestierať niekde od ľudí s názormi bývalej SDKÚ až po progresívca Vladimíra Bilčíka.

Projekt okolo KDH by mal tiež väčšiu šancu na vstup do parlamentu a navyše by v ňom Eduard Heger s veľkou pravdepodobnosťou zastával líderskú pozíciu. Popri mocensky oveľa schopnejšom Dzurindovi a agilnejšom Miroslavovi Kollárovi by hral len druhé husle.

Tiež platí, že ak by Heger išiel do Dzurindovho projektu, bol by to pre KDH veľký problém. Sprava by naň útočil Matovič s konzervatívnymi témami a oveľa lepším marketingom, z opačnej strany by ho o časť stredovejších voličov pripravil Dzurindov projekt s Hegerom. Pre kresťanských demokratov by to bola veľmi nepríjemná konštelácia.

Preto je dôležité, ako sa Eduard Heger v prípade odchodu z OĽaNO rozhodne. A to aj napriek tomu, že nie je elektrizujúcim politikom a ani v premiérskej funkcii nevyrástol na presvedčivého lídra.

Realita je však taká, že jeho rozhodnutie sa môže značnou mierou podpísať pod to, koľko hlasov demokraticky zmýšľajúcich konzervatívcov v týchto parlamentných voľbách prepadne.