„To, ako začal Igor Matovič komunikovať tradičné témy KDH, môže byť pre nich veľmi ohrozujúce,“ myslí si ministerka investícií a regionálneho rozvoja Veronika Remišová o posledných statusoch šéfa OĽaNO na tému transsexualizmu. Tvrdí, že podobné „rozpumpovanie“ témy na sociálnych sieťach ničomu nepomôže.

Hoci poslanci Za ľudí v parlamente nepodporia predčasné voľby, Remišová sa ich nebojí a verí, že by sa do parlamentu dostali so stranou aj samostatne. Ani septembrový termín volieb vraj nemusí ohroziť vznik koalície Za ľudí s KDH na čele s Eduardom Hegerom, ale tak ďaleko v diskusiách ešte nie sú. To, či Heger naozaj odíde z OĽaNO, neberie ešte ako hotovú vec.

Zároveň nevidí reálne, že sa ocitne na volebnej kandidátke OĽaNO. Projekt Mikuláša Dzurindu zas prirovnáva k zberným surovinám.

SaS dnes vylúčila podporu vzniku novej vládnej väčšiny a hovorí o predčasných voľbách v septembri. Vaša reakcia?

SaS uprednostnila svoje malicherné stranícke záujmy pred záujmami Slovenska. Uľahčuje návrat extrémistom, Robertovi Ficovi a Petrovi Pellegrinimu. Najprv tvrdili, že nechcú vládu, v ktorej bude Igor Matovič. Keď už vo vláde nie je, tak vládu aj tak nechcú a sú za predčasné voľby. Nikto nezanechal v slovenskej politike takú deštrukčnú stopu ako strana SaS.

Vy ste Eduardovi Hegerovi dávali nejakú nádej na to, že sa mu to podarí zložiť?

Ja hlavne úprimne obdivujem Eduarda Hegera, že sa na to dal a snažil sa udržať stabilitu a predísť neistote v čase najväčšej energetickej krízy. Naozaj má môj úprimný obdiv, pretože za pokriku všetkých liberálnych médií, ktoré ho ponižujú od rána do večera a vysmievajú sa z neho, si vybral ťažkú cestu zodpovednosti.

Ktorá nevyšla a je to tak ďalší neúspech Eduarda Hegera.

Keď človek niečo robí, stane sa, že niektoré veci sa mu nepodaria. Ale dôležité je, že sa o to snažil. Od Eduarda Hegera to bolo zodpovedné aj vzhľadom na celosvetovú krízu a chaos, ktorý v štáte spôsobil Richard Sulík povalením vlády. Predpokladám, že Richard Sulík sa bojí, že ak by dal hlasy Hegerovi na sedemdesiatšestku, ten bude nebodaj potom lídrom nejakého iného projektu, ktorý SaS bytostne ohrozí. Už teraz sú na hranici zvoliteľnosti.

Tvrdé jadro SaS bolo od začiatku proti novej vláde. Hralo sa hlavne o to, či sa Hegerovi podarí zorganizovať rozkol v klube SaS a získať bývalých členov práve vašej strany, ktorí chceli nový Hegerov kabinet podporiť. V tomto ste sa premiérovi snažili nejako pomôcť?

Rokovanie viedol Eduard Heger. Vedel, že našu podporu a hlasy má, ale toto bola premiérska úloha.

Vidíte scenár predčasných volieb v septembri ako reálny?

Akokoľvek uľahčovať cestu Ficovi a Pellegrinimu, ktorí už len na to čakajú, pokladáme za hazard s budúcnosťou Slovenska. Naša pozícia je dlhodobo jasná a zrozumiteľná. My sme k tomuto, prepáčte za výraz, bordelu ničím neprispeli, boli sme v koalícii, vláde aj parlamente konštruktívnym partnerom, vždy sme sa snažili tlmiť konflikty, vyvažovať protichodné záujmy, dreli sme pre ľudí, takže s nami pri scenári predčasných volieb rátať nemôžu.

Túto kašu si musia zjesť tí, ktorí ju navarili. SaS a Sme rodina majú s opozíciou dostatok hlasov a môžu si schváliť predčasné voľby, kedy len chcú.

Čo hovoríte na scenár úradníckej vlády?

Úradnícka vláda má dva varianty. Môže byť na pôdoryse parlamentných strán. Keďže bola štvrtina poslancov zvolená za stranu Smer, štvrtinu vlády by nominoval Smer, čo je nepriechodné a zlé riešenie.

Druhé riešenie je prezidentská vláda, tak ako to spravil v Českej republike Miloš Zeman, no to bol veľmi nešťastný a neštandardný experiment, ktorý by tiež nedostal podporu parlamentu. A bola by tu ďalšia vláda v demisii a chaos.

Preto by ste takú vládu nepodporili?

Je to jedno z tých ešte horších riešení. V čase krízy je to veľmi zlý scenár. Zatiaľ bola pani prezidentka komentátorom politického diania, teraz by bola ona sama priamo zodpovedná za chod vlády, za vysoké ceny, za výsledok reformy nemocníc či za čerpanie eurofondov. Bola by pod obrovskou paľbou zo všetkých strán. Prezident republiky by v takejto pozícii nemal byť. Nedopadlo by to dobre.

Takže nepodporíte ani úradnícku vládu, ani predčasné voľby.

Nie. My sme dali premiérovi plnú dôveru v hľadaní sedemdesiatšestky, naše hlasy má, zvyšok si musia vyriešiť tí, čo tento chaos spôsobili.

Podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga prišiel s návrhom podpory predčasných volieb pod podmienkou novely ústavy, do ktorej by sa zakotvilo miesto špecializovaného trestného súdu aj špeciálnej prokuratúry. Má to vôbec šancu prejsť?

Je to reakcia na vyhlásenia Hlasu, ktorý sa chce porátať s Danielom Lipšicom i so špeciálnou prokuratúrou, ktorú plánujú zrušiť spolu so špecializovaným trestným súdom. Toto si treba dobre zapamätať, keď médiá budú zas usilovne rehabilitovať Hlas. Preto nejakým spôsobom posilniť postavenie týchto inštitúcií v ústave je dobrá vec.

No obávam sa, že v tejto parlamentnej konštelácii to neprejde. Boj za právny štát a protikorupčný boj sú už, žiaľ, v menšine. Ale my v strane Za ľudí budeme robiť všetko pre to, aby sa to po ďalších voľbách zmenilo.

Veronika Remišová. Foto: Postoj/Adam Rábara

Z vašej iniciatívy sa uskutočnilo stretnutie Eduarda Hegera s predstaviteľmi KDH, na ktorom zaznela ponuka, aby premiér išiel do volieb na kandidátke tejto strany. Aká bola reakcia premiéra?

Mne ide v prvom rade o to, aby sa hodnotovo blízki politici spolu rozprávali. Už sa nemôže opakovať situácia, že tri roky politici, ktorí sa nevedia normálne dohodnúť, svojimi spormi traumatizujú celé Slovensko. Druhým dôležitým dôvodom je, aby neprepadli demokratické voličské hlasy. KDH je osem rokov mimo parlamentu, zároveň hrozí, že v týchto voľbách by mohlo prepadnúť až 15 percent demokratických hlasov.

Ktoré strany do toho počítate?

Menšie strany, ktoré sa pohybujú okolo jedného percenta, ale na hranici zvoliteľnosti je okrem KDH aj SaS. Jej voliči, a podľa mňa aj mnohí členovia, sú zmätení a nevedia, čo Richard Sulík vlastne chce.

Aký bol teda výsledok stretnutia s Eduardom Hegerom a KDH?

Dohodli sme sa, že budeme v stretnutiach v tejto zostave pokračovať. O technických veciach, ako je konkrétna forma spolupráce, má zmysel hovoriť, až keď bude stanovený termín predčasných volieb. Teraz má zmysel diskusia o vízii pre Slovensko, o hodnotách, cieľoch a o tom, či si vôbec vieme predstaviť spoluprácu, aby sme spoločne zabránili vláde Fico 4 s extrémistami.

Tie technické detaily však môžu byť dôležité. Podľa našich informácií ponuka KDH znie, že Eduard Heger by mal byť dvojkou na kandidátke, čo sa môže ukázať ako problém. Zároveň nie je jasné, či je táto ponuka otvorená aj pre nejakých ďalších ľudí z OĽaNO alebo aj z vašej strany Za ľudí.

Nebudem komentovať ponuky z iných strán. Pokiaľ ide o formu spolupráce, tak v tejto chvíli hovoriť o tom, či by to mala byť koalícia alebo volebná strana, je predčasné. Stále nevieme, či a kedy budú predčasné voľby.

Vy ste ešte koncom roka túto tému spájania otvorili vo formáte, že by malo ísť o spoluprácu strán KDH, Za ľudí a OĽaNO. To už dnes však vyzerá pasé.

Napriek tomu si myslím, že by to bol najlepší formát. Keď z politického spektra odrátame klamárov, zlodejov, populistov a extrémistov, tak na slušnej strane politického spektra nastáva obrovské trieštenie. Všetci hovoria o tom, že chcú spolupracovať, ale neustále vznikajú nejaké nové miniprojekty.

Len tento variant už nevyzerá realisticky. Čo je lepšia možnosť z pohľadu vašej strany, ísť spolu s OĽaNO, alebo s KDH?

My sme v Za ľudí pripravení ísť aj samostatne, verím, že ľudia ocenia náš typ slušnej konštruktívnej politiky orientovanej na konkrétne výsledky a do parlamentu by sme sa dostali. Naše predsedníctvo na tému predvolebnej spolupráce nemá prijaté žiadne uznesenie. Platí, že zatiaľ ideme do volieb samostatne, až kým sa nerozhodneme inak.

To znie pri vašich aktuálnych preferenciách síce sebavedomo, ale na druhej strane iniciujete rokovania o rôznych možnostiach predvolebnej spolupráce...

... pretože je mimoriadne dôležité, aby sa lídri strán, ktorí chcú chrániť právny štát a pokračovať v reformách, rozprávali. To ako predsedníčka Za ľudí aj robím, ale rôzne termíny volieb znamenajú aj rôzne politické situácie. Ak by boli voľby v júni, kandidátky by sme museli odovzdať už veľmi rýchlo a dynamika rokovaní sa zásadne zmení.

Beriete už ako hotovú vec, že Eduard Heger odíde z OĽaNO?

Nie. Viem, že o tom hovorí samotný premiér aj Igor Matovič či Jaroslav Naď, ale všetko bude závisieť od politického vývoja v najbližších dňoch.

Vylučujete možnosť, že nakoniec pôjdete do volieb na kandidátke OĽaNO?

Myslím, že takýto variant by v predsedníctve našej strany nenašiel podporu. Ja osobne nevidím zmysel v nejakom vyberaní hrozienok, že pár ľudí teraz pôjde na nejakú inú kandidátku. Takto vznikajú rýchlo kvasené projekty, kde sa rýchlo pozbierajú aktivisti, tenisti, Biele vrany či zaujímaví komunálni politici. Sú to potom také politické zberné suroviny.

Veronika Remišová. Foto: Postoj/Adam Rábara

Takto nejako však vzniklo OĽaNO aj Za ľudí a za obe z nich ste kandidovali.

Takto vznikli a stále vznikajú mnohé politické projekty. Ale oveľa väčší zmysel dáva poctivá politická práca s tímom ľudí, po ktorej vidíte výsledky, takto sme počas tejto vlády aj fungovali. Ale k strane Za ľudí. Máme viac členov ako OĽaNO a SaS dokopy, máme regionálne štruktúry, starostov, primátorov, mnohých angažovaných ľudí, ktorí ako dobrovoľníci pomáhali riešiť migračnú krízu alebo pomáhajú zraniteľným skupinám.

Sme partia ľudí, ktorí už majú niečo za sebou a sú odskúšaní v mnohých zápasoch. Nie sme žiadne zberné suroviny. A hlavne máme konkrétne výsledky, ako je reforma eurofondov, odstraňovanie byrokracie, fungujúce služby v IT, odstrihnutie oligarchov od rozprávkových ziskov. To sú reformy, ktoré tu nedokázali zrealizovať politické garnitúry za posledných 30 rokov.

Hovoríte, že o forme prípadnej predvolebnej spolupráce bude musieť rozhodnúť vedenie strany Za ľudí. Vedenie Za ľudí však vyzerá dosť rozhárané. Vy komunikujete s KDH, ďalší členovia vedenia Juraj Šeliga a Jana Žitňanská zase s Mikulášom Dzurindom, pričom predseda Spolu Miroslav Kollár hovorí, že v tomto projekte nevidí pre vás miesto, zatiaľ čo pre nich áno. Nevyzerá to zvláštne?

Nie. Politické rokovania sú tie rokovania, ktoré vedú predsedovia strán. Všetko ostatné sú priateľské stretnutia a posedenia pri káve.

Jana Žitňanská a Juraj Šeliga teda s Miroslavom Kollárom a Mikulášom Dzurindom komunikujú len sami za seba?

Povedala by som, že kávičkujú.

Takže neskončia nakoniec v Dzurindovom projekte?

To sa treba pýtať ich, ale stanovisko strany Za ľudí je jasné.

Vy ste sa s Mikulášom Dzurindom stretli?

Asi pred rokom, ale o jeho projekte so stranou Spolu sme nehovorili.

Vy ste predtým spomínali, že máte problém so stranou Spolu, lebo je liberálna, pritom ho vedie váš bývalý stranícky kolega a volá tam aj vašich straníkov. Prečo nechcete ísť do tohto projektu? Nie je to tak, že nebol záujem z druhej strany?

Nechcem tam ísť z dôvodu, ktorý som už pomenovala. Ďalšie politické zberné suroviny Slovensku nepomôžu. Zmysluplná je spolupráca skúsených a hodnotovo príbuzných politikov. Spolu bolo vo volebnej koalícií s Progresívnym Slovenskom, mali spoločný volebný program.

Potom je tu aj ďalší dôvod. Aký význam má, keď pospájate päť strán, ktoré majú preferencie 0,2 percenta? Stále budete mať iba jedno percento, ktoré sa nedostane do parlamentu.

Ale aj v prípade KDH platí, že nehovoria o predvolebnej spolupráci s inými stranami, ale o tom, že chcú osloviť len konzervatívne osobnosti a dať im priestor. Nehrozí, že aj zo Za ľudí oslovia len niekoho?

Myslím, že pri našej strane by sa im to takto nepodarilo, ani to nemá zmysel. Nemalo by nám ísť len o to, aby sme sa dostali sa do parlamentu a potom sedeli v opozícii. Zmysel má väčší a silnejší projekt, ktorý bude relevantne formovať stredovú a konzervatívnu scénu.

Čelíme mnohým hrozbám, deštrukcii právneho štátu, ekonomickej stagnácii, návratu zlodejov a extrémistov. Z tohto pohľadu má význam, len keď to bude väčší projekt. Na to nestačia len politické hrozienka.

Rátate aj s možnosťou, že od KDH ako strana žiadnu ponuku nedostanete?

Strana Za ľudí sa nebojí samostatného postupu, zároveň platí, že ponúk na spoluprácu máme viac.

Veronika Remišová. Foto: Postoj/Adam Rábara

Od koho?

Čo zaznie za rokovacím stolom, tam má aj ostať. Politici, ktorí po rokovaniach vytárajú všetko do médií, nie sú veľmi dôveryhodní. Preto v tejto chvíli určite nebudem hovoriť podrobnosti z rokovaní s partnermi.

Ale ešte sa vrátim ku KDH. Osem rokov boli mimo parlamentu a vedenie strany aj ich členská základňa si podľa mňa uvedomujú, že konzervatívne témy berie Igor Matovič bagrom. A to ešte nie sme v ostrej kampani. To, ako začal Igor Matovič komunikovať tradičné témy KDH, môže byť pre nich veľmi ohrozujúce.

Vám spôsob, ako Igor Matovič tieto témy otvára, prekáža?

Témy trasnsrodových ľudí a zmeny pohlavia by sa mali najskôr otvoriť na odborných fórach, mali by sme si k tomu vypočuť psychiatrov, lekárov a iných odborníkov. Skrátka, nie sú to témy, ktoré by sa mali riešiť fejsbúkovými statusmi. Sú to rozdeľujúce, citlivé témy, to, že ich rozpumpujete na sociálnych sieťach, ničomu nepomôže.

Myslím, že nielen naši voliči, ale aj voliči KDH, ktorí sú konzervatívnejší, rozumejú tomu, že téma zmeny pohlavia nemôže byť jedinou témou kampane. My máme kľúčové iné dôležité témy, ako je silný štát v oblasti boja proti korupcii, v ochrane spravodlivosti, ale aj témy reforiem a lepšieho fungovania štátu.

Ohrozuje septembrový termín vašu snahu o predvolebnú koalíciu s KDH a Eduardom Hegerom?

Nie.

Na koľko percent si s touto koalíciou trúfate?

Dávate mi otázky, na ktoré odpovedia voliči. Na slušnej strane pravicového spektra nemáte veľa politikov, ktorí majú konkrétne výsledky. No my ich máme a robíme komunikačne všetko pre to, aby to ľudia ocenili. My nemáme kauzy.

Jedna z mála kompletne dokončených reforiem tejto vlády je naša revolučná reforma nových eurofondov, ktoré máme schválené medzi prvými šiestimi krajinami v celej Únii. Zásadne sme zredukovali byrokraciu, eurofondy sú transparentné, dostupnejšie a dobre nastavené. Už sme dostali aj prvých 200 miliónov eur z Bruselu a čoskoro predstavíme prvé výzvy na obnovu škôl, telocviční či na znižovanie energetickej náročnosti budov.

Čo sa týka eurofondov, na riešenie energetickej krízy mali byť použité zdroje z nevyužitého balíka pod podmienkou, že to schváli Európska komisia. V akom je to štádiu?

Európsku legislatívu ešte neschválil Brusel, malo by sa tak stať na prelome januára a februára. Musíme počkať, kým ju schvália europoslanci. Na rozdiel od predchádzajúcich vlád nám napriek všetkým ťažkostiam a krízam, ktoré sme nemohli nijako ovplyvniť – ako pandémia, inflácia, vojna –, neprepadlo ani euro, zatiaľ čo Ficovi s Pellegrinim v rokoch 2017 a 2018 prepadlo viac ako 150 miliónov eur len z dôvodu škandálov a toho, že to nevedeli využiť v danom roku. 

Na porovnanie, v tomto období mám na starosti regionálny program pre samosprávy. V roku 2020 sme ho preberali z ministerstva pôdohospodárstva spolu s cezhraničnými programami a išlo o programy, ktoré mali po šiestich rokoch čerpanie na úrovni 12 – 16 percent. Dnes je to viac ako 60 percent. Za Pellegriniho sme boli v EÚ na 27. mieste hanby v čerpaní eurofondov a vyčerpaných bolo mizerných 29 %.

Tu vidíte tú obrovskú neschopnosť predchádzajúcej vlády a obrovské úsilie, ktoré sme museli vynaložiť na to, aby sme ich zlyhania napravili. A to nehovorím o korupčných schémach, na ktorých bolo postavené ich vládnutie. Ak to myslíme so Slovenskom vážne, nesmieme dopustiť, aby sa tieto časy vrátili.