Vzdelávacia reforma
Prvý stupeň bude až do piateho ročníka. Z tvorby reformy odišli kľúčoví ľudia
Ministerstvo už rozhodlo o novom rozdelení základnej školy. Chýbajú však učebnice aj systém hodnotenia. Prvé školy by pritom mali na systém nabehnúť už v septembri.
Ilustračné foto: TASR
Zmeny vo vzdelávaní na základných školách, na ktorých začali odborníci pod záštitou ministerstva školstva pracovať uprostred pandémie a na ktoré sme dostali z plánu obnovy stovky miliónov eur, sa blížia do finálnej fázy.
Prvá zhruba tridsiatka škôl by mala nové učebné osnovy a model rozdelenia naplno vyskúšať od septembra, napriek tomu je pár mesiacov pred spustením reformy viacero vecí nejasných. Navyše z procesu prípravy reformy odišli v poslednom období kľúčoví ľudia.
Podstatou reformy je okrem zmien v obsahu učiva rozdelenie základnej školy na tzv. vzdelávacie cykly. Ešte pred pár týždňami však nebolo jasné, ako to nakoniec dopadne. Odborníci sa sporili, ktoré ročníky zahrnú do druhého cyklu a či zmenia dĺžku prvého stupňa základnej školy.
Ministerstvo školstva napokon rozhodlo, že prvý stupeň sa predĺži a tzv. primárne vzdelávanie bude trvať päť rokov, tak ako sa pôvodne pri tvorbe reformy plánovalo. V súčasnosti patrí piaty ročník základnej školy do druhého stupňa.
„Obsah vzdelávania pre prvý stupeň bude rozdelený do dvoch kurikulárnych cyklov. Obsah vzdelávania pre druhý stupeň bude tvoriť tretí kurikulárny cyklus. Prvý cyklus vzdelávania tvorí prvý až tretí ročník, druhý cyklus vzdelávania tvorí štvrtý a piaty ročník – spolu teda prvý stupeň základnej školy tvorí prvý až piaty ročník. Tretí cyklus a zároveň druhý stupeň tvorí šiesty až deviaty ročník,“ potvrdilo ministerstvo školstva.
Na nový model vzdelávania by mali všetky základné školy na Slovensku nabehnúť v roku 2026.
Čo sa reálne zmení
Prečo je to vlastne dôležité? Na prvý pohľad si možno žiaci a ich rodičia v bežnej školskej praxi zmenu nevšimnú. Učitelia totiž budú v školách učivo naďalej rozdeľovať do jednotlivých ročníkov a predmetov.
Zmenou oproti súčasnosti však bude, že štát definuje, čo by mali žiaci vedieť a zvládať na konci každého vzdelávacieho cyklu, nie ročníka. Učivo by tiež malo byť viac delené do prierezových oblastí, nielen do jednotlivých predmetov.
„Štát nebude podrobne určovať školám, čo majú vedieť ich žiaci po skončení každého ročníka. Ukázalo sa nám to ako nefunkčný systém. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že model cyklov pomáha lepšie reagovať na potreby žiakov a prispieva k ich vedomostnému napredovaniu,“ vysvetľovala v rozhovore spoluautorka reformy Petra Fridrichová.
Cykly sú podľa hlavného ideového tvorcu reformy Branislava Pupalu v zásade nástrojom, ako urobiť celé základné vzdelanie súdržné a ucelené. Doteraz si prvý a druhý stupeň žili akoby vlastný život a celok základného vzdelania unikal.
„Základným princípom je vnímať základnú školu v jednom spojenom kontinuu, od prvého do posledného ročníka. A v rámci tohto celku, ktorý je dlhý, treba určiť akoby kontrolné etapy, cez ktoré sa základné vzdelanie napĺňa. Bývajú štandardne tri. U nás by to malo byť po treťom, piatom a poslednom, deviatom ročníku. Tie etapy sa zvyčajne nazývajú cykly,“ tvrdí Pupala s tým, že tento model sa osvedčil vo viacerých krajinách v zahraničí.
Rozhovor s Petrou Fridrichovou, členkou tímu expertov, ktorí pripravujú zmeny vo vzdelávaní na základných školách.
Cyklami sa rieši aj to, aby sa zmäkčil prechod medzi pôvodnými vzdelávacími stupňami – teda medzi prvým a druhým stupňom základnej školy. Je to najmä druhý cyklus, ktorý umožňuje prepájať typické znaky a prístupy primárneho a sekundárneho vzdelávania.
Podľa Pupalu prispeje predĺženie prvého stupňa k vyváženiu dĺžky primárneho a sekundárneho vzdelávania. „Sekundárne ako celok u nás trvá až sedem-osem rokov, primárne len štyri, čo je obrovský nepomer. Nový model viac zodpovedá vývinovým charakteristikám detí a viac sa priblížime k štandardnej dĺžke primárneho vzdelávania, ako je nastavené v podobných vzdelávacích systémoch v zahraničí, čo je spravidla až šesť rokov.“
Otázkou je, kto by mal v druhom cykle žiakov učiť. Dnes majú žiaci prvého stupňa jedného učiteľa, ktorý učí väčšinu predmetov, od piateho ročníka sa im učitelia striedajú takmer na každom predmete. „V druhom cykle (vo 4. a 5. ročníku) budú môcť vyučovať učitelia s aprobáciou pre prvý stupeň aj učitelia s aprobáciou pre druhý stupeň,“ priblížilo ministerstvo pre televíziu Markíza.
Čo hovoria školy
Delenie do cyklov si už niektoré školy vyskúšali v praxi. Ministerstvo im to umožnilo v období pandémie, keď bolo potrebné prispôsobiť učivo v ťažkých podmienkach.
Riaditeľka Základnej školy Jana Amosa Komenského v Seredi Paulína Krivosudská si to pochvaľuje a hovorí, že aj keď to v začiatkoch prinieslo zvýšenú záťaž, ovocie stojí za to.
Keďže s novým systémom začali v špecifickej situácii po pandémii, teda po období domáceho vzdelávania, učitelia mali slobodu presúvať učivo v rámci ročníkov, ako potrebovali.
Škole sa podľa jej slov podarilo bez ťažkostí vyriešiť aj to, akí učitelia budú učiť v piatom ročníku. „V piatom ročníku nám napríklad slovenčinu učia učiteľky zo štvrtého ročníka, alebo aj výchovy. Práve v piatom ročníku sa to láme, že sú tam učitelia aj z prvého, aj z druhého stupňa. Nevidím v tom problém,“ hovorí riaditeľka Krivosudská. Za výhodu považuje aj to, že učitelia spolu viac komunikujú a viac sa zaujímajú, aké učivo kolega učí v ktorej triede.
Skúsenosť tejto školy dáva za pravdu deleniu, kde druhý cyklus tvorí štvrtý a piaty ročník. „Jednoznačne sa nám osvedčilo takto. Aj v cudzích jazykoch je komunikačný rámec nastavený tak, že A1 sa končí v piatom ročníku,“ vysvetľuje Krivosudská.
Základná škola v Seredi je jednou z tých, ktoré sa chystajú zapojiť do pilotného overovania reformy od septembra tohto roka. Delenie na cykly si v tejto škole odskúšali, od septembra by mali začať zavádzať nový obsah učiva.
Problémom pri úprave predmetov niekedy je, že sa tu stále fixujeme na niečo, čo sa vyformovalo v deväťdesiatych rokoch, vraví spoluautor reformy vzdelávania, ktorý chystá nové vzdelávacie programy pre základné školy.
Možnosť presúvať učivo v rámci ročníkov si pochvaľuje aj riaditeľka Základnej školy Bystrany na Spiši so žiakmi z marginalizovaných rómskych komunít.
„Pri takýchto deťoch nebolo ľahké zvládať dištančné vzdelávanie počas pandémie a vedeli sme, že bude zle, keď sa nám vrátia do klasického vzdelávacieho systému, že učitelia to s nimi nebudú vedieť dobehnúť,“ vysvetľuje riaditeľka Čurillová, prečo sa zapojili do pilotného projektu po pandémii.
„Prvý ročník máme teraz urobený tak, že berieme iba prvú časť šlabikára, a až v druhom ročníku sa doberá celý šlabikár. Nám to veľmi pomáha,“ uviedla riaditeľka.
Otázkou zostáva, ako sa s novým delením na cykly vyrovnajú málotriedne školy, ktoré majú len prvé štyri ročníky. Buď otvoria piaty ročník, alebo žiaci uprostred druhého cyklu prestúpia do väčších škôl.
Mentori na školách
Novinkou, ktorú školám už doposiaľ priniesla pripravovaná reforma, je prítomnosť mentorov. Tí pomáhajú učiteľom s každodennými výzvami, ktorým čelia. Desiatky mentorov združujú centrá podpory učiteľov, ktoré vznikli v niektorých regiónoch. K asi 15 centrám majú v blízkom čase pribudnúť ďalšie. V Základnej škole Alexandra Dubčeka v Martine pôsobí ako mentorka jedna z učiteliek. Polovicu úväzku tvoria jej doterajšie učiteľské povinnosti, zvyšný čas venuje ako mentorka svojim kolegom aj učiteľom v iných školách, kde ju pozvú.
„Mentor ponúka praktickú pomoc so žiakmi, s ktorými je problém, alebo pomáha, keď majú problém s nejakým učivom. Poradia si, ako zvládnuť triedu. Robia vzdelávania, sprostredkúvajú modernejšie formy,“ objasnila riaditeľka školy Dana Brezňanová.
Keďže „mentorovanie“ funguje na báze medziľudských vzťahov učiteľa a mentora, ide mimo vedenia školy, dáva to učiteľom väčšiu slobodu a podporu pri riešení problémov.
Brezňanová hovorí, že keď škola uvoľní učiteľa na pozíciu mentora, prichádza tak sčasti o akčného a kvalifikovaného pedagóga, ktorých nie je veľa. Preto niektorí riaditelia nemusia byť ochotní učiteľov uvoľniť.
Odchod kľúčových ľudí, chýbajúce učebnice
Úspešné dokončenie reformy vzdelávania môže byť ohrozené. V poslednom období odišli z procesu jej tvorby pre nezhody a odlišné predstavy kľúčoví aktéri. Ide najmä o bývalú šéfku Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Miroslavu Hapalovú a profesora pedagogiky Branislava Pupalu, ktorí boli na čele reformného tímu. Medzitým došlo k výmene na poste ministra školstva, keď Branislava Gröhlinga nahradil Ján Horecký. Ani to vývoju reformy nepomohlo.
Viacerí ľudia zo zákulisia nám potvrdili, že zmeny spomalili dokončenie nových učebných osnov, ktoré sa prepisovali, a celý proces momentálne nemá jasné vedenie.
Ministerstvo a Národný inštitút vzdelávania a mládeže (ktorý nahradil predošlý ŠPÚ) chceli koncom minulého roka predstaviť osnovy, podľa ktorých by mali prvé školy od septembra učiť. Spomínané komplikácie to však oddialili a pravdepodobne osnovy zverejnia budúci mesiac.
„Pracovné skupiny dostali za úlohu do februára zjednotiť vzdelávacie štandardy vzdelávacích oblastí po formálnej stránke, aby sa dosiahla lepšia prehľadnosť a čitateľnosť dokumentu. Boli tiež požiadané o to, aby ešte raz preverili rozsah učiva v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a uistili sa, či je primeraný časovej dotácii pre jednotlivé vzdelávacie oblasti a vyučovacie predmety,“ tvrdí rezort školstva.
Branislav Pupala aktuálne vníma ako riziko, že na aplikovanie reformy do praxe nie je pripravený zákon. „Ak sa nový štátny vzdelávací program má do škôl dostať cez školské vzdelávacie programy, tak to, ako sú vymedzené v súčasnom školskom zákone, znamená, že tie budú znovu formálne a školy to budú považovať za byrokratický proces.“
Ak kurikulárna reforma základného vzdelávania ostane uzavretá v sebe samej, šanca na to, že zobudíme vzdelávací systém ako celok, je mizivá.
Za ďalšie riziko považuje učebnice, ktoré pre nové kurikulum neexistujú a do septembra, keď sa do reformy majú zapojiť prvé školy, sotva budú existovať. „Začať reformu so starými súbormi učebníc nemá vlastne zmysel,“ hovorí.
Chýba tiež podľa neho systém hodnotenia výsledkov vzdelávania po jednotlivých cykloch. Nebol zatiaľ predstavený a nie je ani spracovaný. „Vzdelávacie štandardy, na ktorých sa stále pracuje, sú len jedna stránka mince. Ak chýba tá druhá – vyhodnocovanie výsledkov – so systémom nepohneme.“
Za problém označil aj to, že reforma základného vzdelávania nie je prepojená so strednými školami. „Na tomto úseku sa nedeje vôbec nič a je to odraz toho, že nemáme ucelenú vzdelávaciu politiku. Reforma základného vzdelávania je potrebná, ale nemožno na nej pracovať izolovane,“ dodáva.
