Viktor Orbán sa pripravoval na dôležité stretnutie, ktoré malo pritiahnuť medzinárodnú pozornosť, ale tentoraz to nešlo podľa plánu. Maďarský premiér koncom januára 2022 v atmosfére vojnovej hrozby odcestoval do Moskvy na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a predpokladal, že na bilaterálne rokovania 1. februára ako vždy privedie delegáciu niekoľkých ľudí.

Medzi tými, ktorí sa mali zúčastniť, boli minister zahraničia Péter Szijjártó a Orbánov hlavný poradca pre ruské záležitosti János Balla, ktorý predtým pôsobil ako veľvyslanec v Moskve. Rusi však Orbánovi na poslednú chvíľu dali vedieť, že sa bude môcť zúčastniť iba on a jeho tlmočník. Podľa zdrojov oboznámených s podrobnosťami schôdzky to maďarskú delegáciu prekvapilo, pretože v diplomacii nie je zvykom klásť takéto požiadavky na poslednú chvíľu.

Existujú náznaky, že ruský prístup bol motivovaný obavami z covidu. Hostitelia napríklad trvali na tom, aby členovia maďarskej delegácie vrátane Orbána boli testovaní na prítomnosť vírusu. Maďarský premiér s testovaním ochotne súhlasil a zjavne sa neobával, že by Rusi mohli o ňom získať citlivé biologické informácie. (Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý pricestoval do Moskvy o niekoľko dní neskôr, údajne ruské PCR testy z tohto dôvodu odmietol.) Orbán sa musel aj izolovať, čo znamená, že sa nejaký čas pred stretnutím nesmel osobne stretávať s ľuďmi.

To však nebola jediná zvláštnosť stretnutia.

Svet mal prvýkrát možnosť vidieť povestný stôl, za ktorým ruský prezident, ktorý sa vraj veľmi obáva vírusov a bacilov, neskôr hostil niekoľko ďalších zahraničných lídrov. Orbán a Putin sa usadili asi 20 metrov od seba, ale dali si záležať na tom, aby sa pozdravili a hovorili spolu srdečným tónom. Orbán, ktorý sedel na pravom konci stola a skláňal sa nad malým notebookom, na úvod poďakoval ruskému prezidentovi za pomoc s vakcínami počas pandémie.

Obaja lídri nakoniec hovorili takmer päť hodín, teda oveľa dlhšie, ako sa pôvodne plánovalo, čo sám Orbán v rozhovore pre maďarské štátne médiá označil za „skutočnú výzvu“. Zo stretnutia bolo zverejnených len niekoľko minút videozáznamu, ale zdroje oboznámené s podrobnosťami uviedli, že sa týkalo najmä obchodných otázok medzi oboma krajinami a bolo „veľmi technické“.

Orbána v prvom rade zaujímalo, či sa mu podarí získať od Putina dostatok zemného plynu za rozumnú cenu v čase prehlbujúceho sa konfliktu medzi Ruskom a Západom, zatiaľ čo ruského prezidenta zaujímali záležitosti obchodného významu pre jeho vlastnú krajinu. Putin napríklad venoval veľa času jadrovej elektrárni Paks II, ktorú má postaviť ruský Rosatom, ale projekt je už niekoľko rokov na mŕtvom bode. Podľa jedného zo zdrojov Putin zrejme poznal projekt do posledného detailu a pýtal sa Orbána, „ako prebieha tá a tá fáza a kto je zodpovedný za schválenie toho, čo a kedy bude hotové“.

Na programe bolo aj niekoľko spoločných maďarsko-ruských železničných projektov, ale diskutovalo sa aj o konflikte na Ukrajine, ktorý v tom čase eskaloval. Orbán v úvode povedal, že ide o ich doteraz „najvzrušujúcejšie“ stretnutie, a uviedol, že jeho návšteva je „čiastočne mierovou misiou“.

Putin vo verejnej časti stretnutia a na tlačovej konferencii po ňom len zopakoval svoje vyhlásenia, že NATO a Spojené štáty ignorujú podľa neho legitímne bezpečnostné požiadavky Ruska. Hoci Orbán na októbrovom podujatí v Berlíne povedal, že vidí Putinovo odhodlanie a cíti, že „prichádzajú problémy“, podľa vládnych zdrojov premiér vo februári bezprostredne po ich stretnutí povedal svojmu najbližšiemu okoliu pravý opak, že neočakáva vojnu a už vôbec nie vojnu na celom území Ukrajiny.

V posledných mesiacoch sa Direkt36 rozprával s takmer 40 ľuďmi vrátane maďarských vládnych úradníkov a predstaviteľov zahraničných vlád, ktorí majú prehľad o tom, ako Orbánova vláda manévruje v konflikte, ktorý otriasol svetom. Vojna sa ešte ani zďaleka neskončila, ale za prvých približne šesť mesiacov už Maďarsko zažilo mnoho zvratov. Nasledujúce kapitoly rozprávajú tento príbeh.

1

Dňa 23. februára 2022 o 10.00 hod. otvoril Výbor pre národnú bezpečnosť maďarského parlamentu, ktorý tvoria štyria členovia vládnej strany a traja opoziční poslanci, zasadnutie za zatvorenými dverami, na ktorom vystúpili šéfovia maďarských spravodajských služieb. V tom čase už boli medzinárodné médiá plné spravodajských správ, že Rusko môže kedykoľvek zaútočiť na Ukrajinu. Členov výboru zaujímalo, aké informácie majú maďarské agentúry. Účastníci venovali najväčšiu pozornosť dôkladnému zhodnoteniu situácie Jánosom Béresom, generálnym riaditeľom Vojenskej národnej bezpečnostnej služby (KNBSZ). Vojenská spravodajská služba, na čele ktorej stojí ostrieľaný generálporučík s vojenským účesom, najtesnejšie spolupracuje s partnermi z NATO – vrátane operácií proti ruským špiónom – a opozícia ju preto považuje za najdôveryhodnejšiu.

Béresova výpoveď bola pomerne upokojujúca. Neprikladal veľkú váhu pravdepodobnosti, že by Rusko mohlo začať totálnu vojnu alebo že by mohlo napadnúť Kyjev. Poukázal síce na to, že Spojené štáty očakávajú totálnu ruskú inváziu, ale dal jasne najavo, že jeho agentúra dospela k inému záveru. Jedným z dôvodov, ktoré uviedol poslancom, bolo, že drvivá väčšina európskych partnerov vrátane nemeckej spravodajskej služby americkým varovaniam neverí.

Spomenul však, že regionálny spojenec Orbánovej vlády Poľsko má najskôr rovnaký postoj ako USA.

Béres zároveň hovoril o rastúcej pravdepodobnosti vojenského konfliktu obmedzeného na východnú Ukrajinu. Tento scenár sa zdal pravdepodobnejší, pretože krátko predtým Rusko uznalo nezávislosť Luhanskej a Doneckej oblasti, kde predtým podporovalo separatistov. O vojne obmedzenej na východné a južné územia sa neskôr ako o teoretickej možnosti zmienil Károly Papp, vtedajší štátny tajomník ministerstva vnútra pre vnútornú bezpečnosť. Aj ďalší šéfovia agentúr zhodnotili situáciu tak, že sa neočakáva komplexná ruská vojenská operácia proti Ukrajine ako celku.

O necelých 24 hodín neskôr, na úsvite nasledujúceho dňa, Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Jeho cieľom bolo hlavné mesto, čo naznačovalo, že Rusi sa chystajú ovládnuť celú krajinu.

Medzinárodné médiá informovali, že mnohé ďalšie krajiny EÚ boli skeptické voči hrozbe vojny a ignorovali varovania Spojených štátov. Maďarská vláda patrila k najväčším pochybovačom. Zsolt Bunford, vtedajší generálny riaditeľ Informačného úradu (Információs Hivatal, IH), ktorý je zodpovedný za zahraničnú rozviedku, takisto spochybňoval správy USA. Podľa zdroja oboznámeného s priebehom iného, skoršieho zasadnutia Výboru pre národnú bezpečnosť Bunford vtedy tvrdil, že Američania „rozsievajú medzi maďarskou verejnosťou falošné správy, že Rusko chce rozpútať vojnu“. Toto vyhlásenie šokovalo opozičných poslancov, z ktorých viacerí sa pýtali, či IH má podobné informácie o pokusoch Ruska dezinformovať verejnosť.

Už od konca roka 2021 sieť provládnych médií zdôrazňovala, že Putin rozhodne nechce vojnu a že USA len strašia. Zdieľať

Pripomíname, že Bunford neskôr pripustil, že niektorí maďarskí novinári pôsobia pod ruským vplyvom. Šéf maďarskej špionáže novinárov nemenoval, ale najhlasnejším zástancom ruského stanoviska (vojna nebude) bola dovtedy jednoznačne sieť provládnych médií a komentátorov. Už od konca roka 2021 zdôrazňovala, že Putin rozhodne nechce vojnu a že USA len strašia. Maďarská vláda tieto informácie poskytla priamo rôznym propagandistom a publicistom Fideszu.

Jeden opozičný politik s dobrými kontaktmi na Fidesz povedal, že videl e-maily s oficiálnymi hlavičkami ministerstiev o aktuálnom súbore vládnych tém hesiel, ktoré úrad premiéra – vedený Antalom Rogánom – pravidelne, niekedy denne, rozosielal svojim informačným kanálom. Podľa politika to bol aj dôvod, prečo si známy komentátor Dániel Deák, ktorý na Facebooku vysiela provládne správy, „sebavedome myslel, že vojna nebude“. Deák v tom nebol sám.

„Rusko sa nechystá zaútočiť na Ukrajinu, to vie aj idiot. (...) Amerika rinčí šabľami a zatiahla do toho členské štáty NATO a Európsku úniu takpovediac nie veľmi šikovným nátlakom,“ povedal Zsolt Bayer 30. januára v diskusnej relácii Hír TV. Podľa bývalého štátneho tajomníka Orbánovej vlády si Bayer zaslúži osobitnú pozornosť aj preto, že okrem toho, že „by zo seba na verejnosti nerobil hlupáka“, má moderátor s premiérom taký osobný vzťah, že môžu spolu diskutovať aj o týchto otázkach (Zsolt Bayer je jedným z pôvodných zakladateľov Fideszu z roku 1988, takže má k Orbánovi veľmi blízko).

Po stretnutí Orbána s Putinom 1. februára sa zdalo, že maďarská vláda zostáva pokojná. Maďarský premiér sa z Moskvy vrátil domov s dojmom, že vojna nehrozí, alebo aspoň taký dojem vyvolali jeho výroky na vláde. Napríklad dvaja ministri vtedy povedali spoločnému známemu, že „Orbánovi sa počas rokovania zdalo, že Putin vojnu nechce“. A zdroj blízky ministerstvu zahraničných vecí pripomenul, že v Orbánovom štábe a širšom vládnom kruhu bolo v tom čase cítiť uvoľnenie, že vojna nebude. „Putinova reakcia nás upokojila. Bola to veľká úľava,“ povedal zdroj.

Aj na uzavretom zasadnutí parlamentnej frakcie Fideszu v Balatonfürede 16. a 17. februára Orbán pôsobil optimisticky. Vládnuca strana sa vždy pripravuje na parlamentné obdobie niekoľkodňovými výjazdovými zasadnutiami a Orbán zvyčajne večer prvého dňa prednesie prejav, v ktorom zhodnotí súčasnú politickú situáciu. Tak to bolo aj 16. februára, keď sa účastníci tešili na Orbánov prejav najmä vzhľadom na blížiace sa voľby. Jeden z politikov povedal, že hoci ruská invázia nebola ústrednou témou Orbánovho prejavu, upozornil, že vypuknutie vojny nie je veľmi reálne.

(Podobné informácie sa dostali aj k politickému analytikovi Gáborovi Törökovi, ktorý po ruskom útoku na Ukrajinu vo svojom príspevku na Facebooku napísal, že Orbán vo svojom prejave na zasadnutí parlamentnej frakcie vojnu medzi predvolebnými rizikami neuviedol.)

V tom čase už Spojené štáty denne varovali, že Rusko sa pripravuje na vojnu. Maďarská vláda však tieto americké varovania vnímala kriticky. Podľa analytika pracujúceho pre vládu maďarská administratíva v tých týždňoch „sledovala americké akcie s iróniou“. Považovala americké správy za zámerné dezinformácie a v internej komunikácii sa vládni predstavitelia navzájom posmešne pýtali, kedy vypukne vojna. („Bolo to vtipné, kým sa to nestalo,“ dodal zdroj.)

Spojené štáty sa medzitým na rokovaniach za zatvorenými dverami snažili presvedčiť Orbánových spolupracovníkov, že by nemali Putinovi dôverovať, pretože sa skutočne chystá napadnúť Ukrajinu. Podľa zdroja dobre informovaného o americko-maďarských vzťahoch americká vojenská rozviedka poskytovala informácie nielen prostredníctvom centrálnych, oficiálnych kanálov NATO. Podľa tohto zdroja boli písomné nóty z veľvyslanectva USA v Budapešti už v novembri 2021 pravidelne zasielané na ministerstvo zahraničných vecí, ktoré ich následne posielalo ďalším ministerstvám.

V niektorých prípadoch Američania priamo informovali štáb predsedu vlády o ruských prípravách na vojnu. Alarmujúce nóty a slovné presviedčanie sa však ukázali ako neúčinné.

Členovia štábu predsedu vlády a úradníci ministerstva zahraničných vecí varovania zdvorilo počúvali. Potom vyhlásili, že informáciám rozumejú, ale že stále neveria, že Putin chce naozaj ísť do vojny. Skepsa prevládala najmä na ministerstve zahraničných vecí, ktoré viedol Péter Szijjártó.

„Vedenie MZV sa vážne považovalo za ruských dôverníkov. Hlúpi západniari Rusom nerozumejú, ale oni áno,“ vysvetlil ich dôvody zdroj oboznámený s vnútornými záležitosťami ministerstva zahraničných vecí. Skepsu voči USA podporovali aj spravodajské chyby, ktorých sa USA v posledných rokoch dopustili, napríklad pri príprave vojny v Iraku alebo pri odchode z Afganistanu. Orbánov štáb však ignoroval nielen varovania Bidenovej administratívy, s ktorou maďarská vláda nemá najlepšie vzťahy, ale aj Spojeného kráľovstva, ktoré považoval za svojho blízkeho politického spojenca.

Skepsu voči USA podporovali aj spravodajské chyby, ktorých sa USA v posledných rokoch dopustili, napríklad pri príprave vojny v Iraku alebo pri odchode z Afganistanu. Zdieľať

Aj Spojené kráľovstvo pravidelne poskytovalo spravodajské informácie o ruských zámeroch a britský veľvyslanec Paul Fox príležitostne spojil svoje úsilie s chargé d’affaires USA Marcom Dillardom na presviedčanie maďarských vládnych predstaviteľov. Británia využívala aj ťažké politické váhy.

Deň pred Orbánovým stretnutím v Moskve, 31. januára, pricestoval do Budapešti britský minister obrany Ben Wallace a 24. februára mala Budapešť navštíviť vtedajšia ministerka zahraničných vecí Liz Trussová, ktorá musela túto cestu na poslednú chvíľu zrušiť práve pre hroziacu vojnu.

Boli však aj iné dôvody, prečo vedenie v Budapešti situáciu podcenilo. Štáb predsedu vlády a ústredie ministerstva zahraničných vecí na Bémovom námestí dostávali do poslednej chvíle autocenzurované správy z maďarských veľvyslanectiev v Moskve a Kyjeve. „Diplomatické depeše sú často konfliktné a snažia sa vyhovieť domnelým alebo skutočným očakávaniam vedenia ministerstva,“ povedal zdroj o depešiach zasielaných maďarským veľvyslanectvom v Moskve, ktoré vedie Norbert Konkoly.

Ďalší zdroj oboznámený s dokumentmi, ktorých autorom je István Íjgyártó, veľvyslanec na Ukrajine, upozornil, že väčšinou ide o súhrny typu „on povedal, ona povedala“, teda rôzne správy o tom, kto čo hovorí o možnom budúcom vývoji, ale autor sa neodvážil zaujať vlastné stanovisko.

V polovici februára sa Orbánova vláda dostala do bodu, keď začala vidieť situáciu v trochu pochmúrnejšom svetle. V tom čase napríklad zamestnanci predsedu vlády dostali písomnú správu od amerických spravodajských služieb. Táto správa varovala, že Rusi zhromažďujú sily na útok a že Kremeľ sa snaží vytvoriť casus belli, aby mohol tvrdiť, že to bola Ukrajina, ktorá sa pripravuje na útok na rusky hovoriace obyvateľstvo Donbasu.

Orbánov zahraničnopolitický tím tentoraz reagoval inak a možnosť vojny už nebola zmetená zo stola. Podľa zdroja, ktorý je v kontakte s premiérovými poradcami, Orbánovi ľudia síce stále neverili v totálnu ofenzívu, ale domnievali sa, že existuje možnosť vojny obmedzenej na východnú Ukrajinu. Ich hodnotenie bolo teda podobné tomu, ktoré deň pred vypuknutím vojny predniesol šéf vojenskej rozviedky parlamentnému výboru pre národnú bezpečnosť. Po tom, ako Rusko 21. februára uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej republiky, sa hrozba vojny stala oveľa zreteľnejšou.

Keď sa teda o tri dni neskôr na úsvite začala ruská invázia, volebný štáb Fideszu sústredený na nadchádzajúce parlamentné voľby dokázal relatívne rýchlo reagovať.

Viktor Orbán, Petr Fiala, Eduard Heger a Mateusz Morawiecki na summite predsedov vlád V4 v Košiciach 24. novembra 2022. Foto: TASR/AP

2

Po obede 24. februára, niekoľko hodín po vypuknutí vojny, si Antal Rogán predvolal do úradu predsedu vlády ľudí, ktorí obsluhovali provládne médiá a komunikačné kanály. Rogán je už dlho zodpovedný za vládnu komunikáciu a jeho význam rastie s blížiacimi sa voľbami, keď dohliada nad kampaňou.

Teraz zhromaždil provládnych mediálnych lídrov a expertov, ktorých úlohou je vysvetľovať verejnosti postoje vlády, a oboznámil ich so svojou komunikačnou stratégiou v reakcii na vojnu. Podľa vládneho zdroja oboznámeného so stretnutím hovoril Rogan o vojne ako o „príležitosti“.

Povedal, že krízové situácie zvyčajne posilňujú dosluhujúce vlády. A Orbán si zvyčajne počína dobre v krízach, ako napríklad počas covidu, ktorý maďarskú vládu nepoškodil a v spoločnosti nevykopal ani zďaleka také priekopy ako v iných krajinách. Rogán nehovoril len všeobecne, ale účastníkom priamo povedal hlavné body, na ktorých bude založená komunikácia vlády v nasledujúcich týždňoch.

Medzi ne patril význam mieru, nezasahovanie do vojny a odmietnutie dodávok zbraní.

Na základe predchádzajúcich prieskumov verejnej mienky vykonaných pre interné potreby vlády bol Rogán presvedčený, že tieto správy majú potrebnú podporu verejnosti. Hoci vláda dlho pochybovala o možnosti vojny, jej starostlivá analytická zložka nenechala nič na náhodu. Keď sa začiatkom roka začali šíriť správy o hrozbe vojny, preventívne si objednala prieskumy. „Verejná mienka bola vopred vyhodnotená, komunikácia vlády pripravená,“ uviedol zdroj.

Keď sa začiatkom roka začali šíriť správy o hrozbe vojny, vláda si preventívne objednala prieskumy. „Verejná mienka bola vopred vyhodnotená, komunikácia vlády pripravená,“ uviedol zdroj. Zdieľať

Rogán dôveroval svojmu tímu a zostal pokojný, nie tak zvyšok partie. Mnohí sa obávali neprebádaného terénu. „Na začiatku bol vplyv vojny na voľby nejasný,“ povedal vysokopostavený vládny politik pod podmienkou zachovania anonymity. Pred vypuknutím vojny sa zdalo, že parlamentná volebná kampaň sa Fideszu darí. Nálada vo vládnucej strane bola na začiatku roka optimistická, keďže interné prieskumy ukazovali, že Fidesz vedie nad opozíciou už o 13 percentuálnych bodov.

Podľa tohto politika prevládal názor, že víťazstvo Fideszu nemôžu ohroziť žiadne vnútropolitické udalosti, môže to byť „len niečo vonkajšie“.

Na samom začiatku invázie panovala neistota, ako sa s touto otázkou vyrovnať. Ráno 24. februára maďarská vláda, známa svojou disciplinovanou komunikáciou, uverejnila na svojej stránke na Facebooku príspevok, v ktorom spomína „ukrajinsko-ruský konflikt“ a „vojenské operácie na Ukrajine“. V skorých ranných hodinách zverejnil provládny spravodajský portál Origo o vypuknutí jedného z najvážnejších ozbrojených konfliktov v Európe za posledné desaťročia malý článoček.

Situáciu komplikovala skutočnosť, že evakuácia maďarského veľvyslanectva v Kyjeve po začatí invázie bola trochu neorganizovaná. Podľa zdrojov oboznámených s udalosťami správy z maďarského veľvyslanectva v Kyjeve do poslednej chvíle nenaznačovali možnosť útoku na hlavné mesto. Dôvodom bola nielen neočakávanosť útoku, ale podľa zdroja oboznámeného s vnútornými záležitosťami ministerstva zahraničných vecí aj skutočnosť, že neexistovali žiadne plány na nevyhnutnú evakuáciu tohto konkrétneho veľvyslanectva. V deň vypuknutia vojny viedol minister zahraničných vecí Péter Szijjártó ekonomické rokovania až v ďalekom Bahrajne, čo podľa tohto zdroja takisto svedčí o tom, ako málo sa maďarské ministerstvo zahraničných vecí zaoberalo možnosti vypuknutia vojny v susednej krajine.

Popoludní sa však iniciatívy ujala vláda. Premiér Orbán vystúpil vo videu na svojej stránke na Facebooku, kde odsúdil ruskú agresiu, povedal, že Maďarsko by sa malo držať mimo konfliktu, a vylúčil možnosť dodávok zbraní Ukrajine. Po tom, čo Rogán predstavil vládne posolstvá týkajúce sa vojny, tieto sa rýchlo objavili na všetkých hlavných vládnych komunikačných kanáloch. Vládni politici a komentátori začali v súvislosti s predchádzajúcim vyhlásením opozičného kandidáta na post premiéra Pétera Márkiho-Zaya hovoriť o tom, že opozícia posiela na Ukrajinu zbrane, čím krajinu zatiahne do vojny. V nasledujúcich dňoch sa vláda opierala nielen o správy o mierových rokovaniach, ale aj o výsledky prieskumov verejnej mienky na iné témy.

Jedna z nich sa týkala domáceho vnímania Ukrajincov.

Podľa jedného zo zdrojov oboznámeného s prieskumom výsledky ukázali, že „maďarskí voliči jednoducho nemajú radi Ukrajincov“. A to sa týkalo nielen voličov Fideszu, ale aj niektorých voličov opozície. Dominantný odpor bol spôsobený diskrimináciou maďarskej menšiny v Zakarpatsku, ale medzi opozičnými voličmi rezonovala aj skutočnosť, že počas predchádzajúcich parlamentných volieb opoziční politici opakovane hovorili o „ukrajinských voličoch, ktorých Fidesz v deň volieb dováža do Maďarska“.

(Pravdepodobne išlo o etnických Maďarov s volebným právom, ale Fidesz v tejto skupine voličov už vyše dvadsať rokov drvivo víťazí a opozícia tu nemá šancu, takže tá nerobí okolky a označuje ich pokojne za „Ukrajincov“ alebo „Rumunov“, čo vo Fidesze vyvoláva hysterické záchvaty. Maďari z „odtrhnutých“ území vždy volili v Maďarsku pravicu, ktorá zdôrazňuje väčšiu národnú jednotu za hranicami a finančne ich podporuje, takže ľavica ich nechce a najradšej by im ten pas zobrala.)

Na základe toho vláda pomerne rýchlo našla spôsob, ako sa s vojnou vyrovnať na domácej pôde. Oveľa väčšou výzvou bolo, ako reagovať na medzinárodnej úrovni, keďže maďarská vláda, ktorá si roky budovala úzke vzťahy s Rusmi, sa zrazu ocitla v úplne novej situácii. „Skúmali sa možnosti našej komunikácie ako členského štátu NATO,“ uviedol zdroj blízky vláde a dodal, že Orbánova vláda na medzinárodných stretnutiach, ktoré sa konali v čase vypuknutia vojny, posudzovala postoje ostatných členských štátov EÚ a NATO. Premiér sa spočiatku staval na stranu spojencov.

Orbán sa spočiatku staval na stranu spojencov. „Maďarsko dalo jasne najavo, že podporujeme akékoľvek sankcie dohodnuté v rámci EÚ, nebudeme nič blokovať,“ povedal 26. februára. Zdieľať

Orbán to dal jasne najavo, keď Putin 21. februára uznal nezávislosť dvoch separatistických republík na východe Ukrajiny. Po tom, ako EÚ prisľúbila tvrdú reakciu, Orbán na svojej stránke na Facebooku napísal: „Dnes večer som mal telefonát s predsedom Európskej rady, aby sme prediskutovali situáciu na východnej Ukrajine. Jasne som povedal, že Maďarsko bude súčasťou spoločného postoja EÚ.“

Orbán pohotovo reagoval aj na články, ktoré sa 26. februára objavili v medzinárodnej tlači a v ktorých sa písalo, že maďarská vláda nepodporuje vylúčenie Ruska z medzinárodnej medzibankovej siete SWIFT. „Maďarsko dalo jasne najavo, že podporujeme akékoľvek sankcie dohodnuté v rámci EÚ, nebudeme nič blokovať,“ povedal v ten deň premiér.

Maďarská vláda sa tiež snažila prejaviť dobrú vôľu voči Ukrajine. Zatiaľ čo predtým blokovala euroatlantickú integráciu Ukrajiny, odvolávajúc sa na situáciu maďarskej menšiny, začiatkom marca sa Maďarsko pridalo ku krajinám (prevažne východného krídla), ktoré vyzývajú na urýchlený vstup Ukrajiny do EÚ.

Tento vývoj vnímali aj zahraniční diplomati pôsobiaci v Budapešti. „Bolo tu krátke okno, keď sa veci mohli zmeniť. Bolo to v prvých dňoch po invázii koncom februára, po vypuknutí vojny,“ povedal jeden z nich na základe stretnutí s maďarskými vládnymi predstaviteľmi. Vtedy sa diplomati „po prvýkrát po dlhom čase stretli s iným typom reakcie“ na otázky o Rusku.

O Medzinárodnej investičnej banke (IIB), ktorú kontroluje Rusko, sa dlho diskutovalo na stretnutiach na rôznych úrovniach. Maďarská vláda bola v minulosti podrobená ostrej medzinárodnej kritike za to, že pred niekoľkými rokmi poskytla banke viaceré výhody, keď sa presťahovala z Moskvy do Budapešti. Maďarská vláda dovtedy napriek kritike stála na strane IIB, ale po vypuknutí vojny sa vysoký predstaviteľ Orbánovej vlády v prítomnosti západných diplomatov vyjadril „dvojzmyselne“. Nezašiel tak ďaleko, aby povedal, že uvažujú o odchode z banky. Po vypuknutí vojny štyri členské štáty EÚ – Česká republika, Rumunsko, Slovensko a Bulharsko – oznámili svoj zámer vystúpiť z IIB. Maďarská vláda podobné vyhlásenie neurobila, ale podľa spomienok jedného z účastníkov štátny tajomník Orbánovej vlády opatrne poznamenal, že očakáva zmenu postoja k banke. Zdroj to interpretoval tak, že vláda zvažuje odchod z IIB.

Ďalším náznakom, že vláda zvažuje odchod z IIB, bolo vyhlásenie predstaviteľa Maďarskej národnej banky, že vláda konzultovala túto záležitosť s centrálnou bankou. Centrálna banka pod vedením Györgya Matolcsyho odporučila odchod z IIB s odôvodnením, že zachovanie členstva v tejto inštitúcii prináša „reputačné riziká“, čo znamená, že by mohlo poškodiť imidž Maďarska.

Pomerne rýchlo sa ukázalo, že vláda prostriedky z fondu obnovy aj tak nedostane. Zároveň sa zmenil postoj Budapešti k sankciám a vo vláde sa opäť ozvali kritické hlasy voči Západu. Zdieľať

Hoci vláda nakoniec banku neopustila, spočiatku sa takticky domnievala, že by sa jej to mohlo finančne oplatiť. Vzťahy s výkonným orgánom Európskej únie, Európskou komisiou, boli už v tom čase napäté pre zdroje z tzv. fondu obnovy. Maďarsko by malo z fondu, ktorý bol zriadený na zmiernenie hospodárskych škôd spôsobených covidom, získať približne 15,8 miliardy eur. Vláda predložila svoj plán výdavkov na jar 2021, ale Európska komisia ho neschválila, okrem iného pre „zvýšené riziko korupcie“ v maďarskom systéme prerozdeľovania verejných zákaziek.

Po vypuknutí vojny však „Orbán a jeho ľudia zvažovali, že Komisia by mohla vládu odmeniť za dodržiavanie sankcií“, uviedol vysokopostavený vládny predstaviteľ, podľa ktorého vláda dúfala, že sa tak uvoľní prístup k fondu obnovy. Pomerne rýchlo sa však ukázalo, že vláda tieto prostriedky aj tak nedostane. Zároveň sa zmenil postoj Budapešti k sankciám a vo vláde sa opäť ozvali kritické hlasy voči Západu.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po hlasovaní v parlamentných voľbách, 3. apríla 2022. Foto: TASR/AP

3

V posledných týždňoch vyhrotenej a často búrlivej predvolebnej kampane sa vyskytla jedna príležitosť, keď zástupcovia oboch strán spolu hovorili v relatívne pokojnej atmosfére. Toto stretnutie sa uskutočnilo 21. marca, len dva týždne pred voľbami, keď sa Viktor Orbán za zatvorenými dverami stretol s delegáciou parlamentných zástupcov z vlády aj opozície. Orbán nešiel na stretnutie z vlastnej vôle či možno z nejakých vnútropolitických dôvodov, ale kvôli nadchádzajúcemu zasadnutiu hlavného rozhodovacieho orgánu EÚ, Európskej rady. Zákon ukladá predsedovi vlády povinnosť zvolať takzvanú veľkú radu.

Orbán si sadol za stôl pred vyzdobený rečnícky pult, na jednej strane stál jeho poradca pre európske záležitosti János Bóka a na druhej strane László Kövér, predseda parlamentu, známy svojou prísnosťou, ktorý ani tentoraz neodolal potrebe disciplinovať opozičných poslancov. V jednej chvíli im povedal, že obsah stretnutia je, samozrejme, tajný a bol by veľmi nerád, keby sa niekde objavil. Podľa účastníkov premiér podrobne hovoril o tom, ako vníma vojnovú situáciu v medzinárodnom kontexte. Súčasné udalosti označil za novú fázu procesu, ktorý trvá už desaťročia, a vo svojej analýze sa väčšinou kriticky vyjadroval na adresu Spojených štátov.

Na porade 21. marca Orbán za zatvorenými dverami povedal, že USA sa chcú vrátiť k unipolárnemu usporiadaniu sveta a že im pritom „nezáleží na strednej Európe ani na Európe ako celku“. Zdieľať

Tvrdil, že v súčasnom konflikte ide o to, že USA sa chcú vrátiť k unipolárnemu usporiadaniu sveta a že im pritom „nezáleží na strednej Európe ani na Európe ako celku“. Orbán povedal, že Američania chcú, aby sa „EÚ stala akousi špecializovanou hospodárskou organizáciou“, a myslia si, že by nemala mať žiadnu zahraničnopolitickú autonómiu a nemala by uzatvárať samostatné dohody napríklad s Čínou. Dodal, že Američania chcú Európu odrezať od lacnej ruskej energie, čo následne zdraží európske výrobky a poskytne USA konkurenčnú výhodu na svetových trhoch.

Na otázku opozičného poslanca, prečo je Orbán taký kritický voči jednému zo spojencov Maďarska, premiér odpovedal, že podľa neho je rozdiel medzi tým, keď je človek spojenec a keď je podriadený. „Podriadený čaká na pokyny, keď mu zavolajú z Washingtonu, zdvihne telefón a povie ‚Áno, pane‘.“ Orbán dal jasne najavo, že tento postoj je pre neho neprijateľný. Povedal tiež, že Američania vedia, že mu nie je vlastný americký pohľad na svetový poriadok, takže „voči Maďarsku panuje od začiatku nedôvera“.

Konkrétne k vojne Orbán povedal, že „Ukrajina túto vojnu nevyhrá, nech si hovorí kto chce čo chce“. Povedal tiež, že Maďari by sa nemali správať ako Poliaci, ktorí zastávajú názor, že je to aj ich vojna, a preto pomáhajú Ukrajincom. Orbán naznačil, že poľský postoj považuje za riskantný, pretože „Poliaci sa chcú za NATO angažovať vo vojenskom konflikte“.

Hoci hovoril za zatvorenými dverami, zjavne sa snažil byť opatrný, aby priamo nekritizoval poľské vedenie, ktoré je už dlho jeho blízkym politickým spojencom. „Nie sme Poľsko. Nie je našou úlohou predstavovať si seba v situácii niekoho iného,“ povedal.

O úlohe Rusov sa príliš nezmieňoval a otvorene ich nekritizoval. Keď opozičný poslanec naznačil, že maďarské provládne médiá vysielajú prokremeľské naratívy, premiér to odmietol. Povedal, že v Maďarsku nikto nemôže vidieť nič podobné ako v ruskej televízii, kde ukazujú ukrajinských vojakov potetovaných nacistickými symbolmi. Zopakoval svoj názor, ktorý vyjadril aj pri iných príležitostiach, že mediálne prostredie v Maďarsku je zdravšie ako na Západe, kde všetko ovládajú zástancovia politickej korektnosti, zatiaľ čo v Maďarsku máme „pluralitu názorov“.

Orbán spomenul aj úlohu Nemecka. Podľa slov jedného z účastníkov predniesol „obvyklé ľúbostné litánie o Angele Merkelovej“ a dlho chválil nemecké vlády pod jej vedením v rokoch 2005 – 2021, ktoré sa snažili budovať hospodárske partnerstvo s Ruskom. (Zdroj však poznamenal, že Kövér, ktorý sedel vedľa premiéra a je dlhodobo oveľa radikálnejší voči Západu, prejavil demonštratívny nesúhlas s „milostným výlevom o Merkelovej“ tým, že sa počas Orbánovho vystúpenia „tváril, akoby mal vracať“.)

Podľa jedného z účastníkov sa Orbán veľmi zmierlivo vyjadril aj o ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom. Povedal, že ho za túto situáciu neobviňuje, pretože on za to nemôže. Podľa Orbána to boli Spojené štáty, ktoré Zelenského dostali do tejto neistej situácie.

Na verejnosti však bola situácia iná. Začalo sa to otvoreným konfliktom medzi Orbánom a Zelenským tri dni po stretnutí s maďarskou parlamentnou delegáciou, v prvý deň samitu, ktorý sa začal 24. marca.

Ukrajinský prezident vystúpil na stretnutí lídrov EÚ prostredníctvom videohovoru a vo svojom prejave postupne vymenoval krajiny EÚ, od ktorých Ukrajina dostala pomoc.

Maďarsko si nechal na koniec. „Počuj, Viktor, vieš, čo sa deje v Mariupole? (...) A vy sa zdráhate uložiť sankcie? A vy sa zdráhate povoliť prepravu zbraní? Váhate, či obchodovať s Ruskom? Na váhanie nie je čas. Teraz je čas rozhodnúť sa,“ povedal.

Kampaň Fideszu v Zelenského prejave okamžite uvidela príležitosť. Podľa zdroja blízkeho vláde sa už vtedy obávali, čo sa stane, ak vojnová otázka nevydrží až do volieb.

Vládna propaganda sa z veľkej časti opierala najmä o niekoľko kontroverzných citátov Pétera Márkiho-Zaya, opozičného kandidáta na post premiéra, a niekoľkých ďalších opozičných politikov z februára, ktoré sa však opakovali celé týždne, od štátnych médií až po Facebook. Zdroj uviedol, že v polovici marca Fidesz cítil, že voliči sa o vojnový konflikt zaujímajú čoraz menej.

V tejto situácii Zelenského vyjadrenia na samite poskytli Fideszu novú muníciu. Odvtedy sa spoliehali nielen na rétoriku Márkiho-Zaya a ďalších opozičných politikov, ale sústredili sa aj na to, že dodávky energie do krajiny sú ohrozené a že ich budú brániť.

Deň po Zelenského videoposolstve, 25. marca, Orbán na svojej stránke na Facebooku zverejnil video, v ktorom voličom povedal, že lídri EÚ chcú na samite rozšíriť sankcie na uhlie, plyn a ropu. „Požiadal nás o to samotný ukrajinský prezident, ktorý sa na stretnutí zúčastnil prostredníctvom videohovoru. Zvažovali sme to a potom sme to odmietli, keďže 85 percent nášho plynu a viac ako 60 percent našej ropy pochádza z Ruska,“ povedal Orbán a dodal, že energetické sankcie by zastavili maďarské hospodárstvo, čo by „znamenalo, že cenu vojny by sme zaplatili my“.

„Téma úplne ožila, všetci o nej hneď hovorili,“ povedal zdroj blízky vláde o Zelenského videu a reakcii naň. Interný prieskum vládnucej strany ukázal, že rozdiel medzi Fideszom, ktorý má 50-percentnú podporu, a opozičným blokom, ktorý je hlboko pod touto hranicou, sa zmenšil. Zdroj blízky vláde uviedol, že otázka vojny má zabrániť opozícii, aby lovila v tábore nerozhodnutých.

Hoci v niektorých západoeurópskych krajinách alebo v Poľsku existovali nádeje, že Orbánova vláda po voľbách urobí v zahraničnej politike obrat, premiérov prejav v noci po víťazstve tieto ilúzie rýchlo rozptýlil. Zdieľať

Táto taktika bola úspešná a Fidesz získal 3. apríla ďalšiu ústavnú väčšinu. Hoci v niektorých západoeurópskych krajinách alebo v Poľsku existovali nádeje, že Orbánova vláda po voľbách urobí v zahraničnej politike obrat, premiérov prejav v noci po víťazstve tieto ilúzie rýchlo rozptýlil.

„Tentoraz sme sa museli vyrovnať s najväčšou presilou. Všetky peniaze a organizácie Sorosovho impéria, medzinárodné mainstreamové médiá a nakoniec ukrajinský prezident. Ešte nikdy sme nemali toľko protivníkov naraz,“ tešil sa Orbán.

Nielen volebný víťazný prejav zdôrazňujúci porážku ukrajinského prezidenta naznačil, že Maďarsko sa bude držať svojho dlhodobého kurzu. Čoskoro sa ukázalo, že Orbánova vláda sa oprávnene obáva možnosti energetických sankcií. Maďarsko od 23. februára do 15. marca hlasovalo za prvé štyri balíky sankcií bez vážnejšieho odporu. Neskôr, 8. apríla, podporilo piaty balík sankcií, ktorý zahŕňal zákaz vstupu ruských lodí do prístavov EÚ a zákaz dovozu ruského uhlia. Orbánova vláda to mohla urobiť aj preto, že nič z toho sa priamo nedotklo Maďarska. Už vtedy však bolo jasné, že logika sankcií smeruje k zákazu ruských fosílnych palív.

EÚ zaradila na program rokovania úvahy o prerušení dodávok ropy. Vzhľadom na to, že vývoz ropy predstavuje významné percento príjmov ruského štátu, členské štáty usúdili, že jeho zastavenie by mohlo byť spôsobom, ako vojnovú mašinériu Kremľa vyhladovať.

V Maďarsku by to však bola vážna rana pre čiastočne štátnu ropnú spoločnosť MOL a prostredníctvom nej aj pre Orbánovu vládu, ktorá okamžite vyjadrila svoje obavy.

EÚ potom navrhla, aby Maďarsko dostalo najprv jeden a potom dva roky odkladu – do konca roka 2023, resp. 2024. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dokonca prišla do Budapešti, aby Orbána o tejto ponuke presvedčila, ten však zostal neoblomný.

Oficiálne zdôvodnenie bolo, že keďže rafinérie spoločnosti MOL môžu prijímať len ropu Urals (ruskú zmes), technický prechod na iný druh ropy by podľa vyhlásenia spoločnosti stál čas a peniaze – 2 až 4 roky a stovky miliónov dolárov.

Proti ropnému embargu sa však postavil aj z iného dôvodu. Spoločnosť MOL dovážala ruskú ropu Urals, ktorá je lacnejšia ako Brent. Okrem toho sa ruská ropa stala ešte lacnejšou, keď sa Rusko dostalo do izolácie. Víťazom sa stala maďarská ropná spoločnosť, ktorá na Uralse zarobila obrovské množstvo peňazí a získala tak výhodu oproti svojim konkurentom, ktorí kupovali drahšiu ropu.

Víťazom sa stala maďarská ropná spoločnosť, ktorá na Uralse zarobila obrovské množstvo peňazí a získala tak výhodu oproti svojim konkurentom, ktorí kupovali drahšiu ropu. Zdieľať

Je príznačné, že spoločnosť MOL dosiahla v druhom štvrťroku 2022 taký zisk, aká už dlho nezažila. Zisk pred zdanením bol takmer 500 miliárd forintov, čo je takmer dvojnásobok zisku spred roka a štvornásobok zisku spred dvoch rokov.

Orbánova vláda má záujem na tom, aby si spoločnosť MOL toto postavenie udržala, a to z viacerých dôvodov. Dôležitým faktorom pre udržanie jeho popularity bolo zmrazenie cien benzínu zavedené v novembri 2021, ktoré bolo možné udržať len vďaka lacnej ruskej rope. Podľa jedného z energetických zdrojov by maďarská vláda bez lacnej ruskej ropy nemohla zaviesť zmrazenie cien benzínu a mimoriadnu daň zo zisku pre rôzne spoločnosti vrátane MOL-u. Po takmer mesačnej diskusii bolo ropné embargo zmiernené, takže sa zákaz nevzťahuje na ropu z ropovodov. Maďarský premiér po samite EÚ oznámil toto víťazstvo slovami: „Otec je muž, matka je žena, benzín zostáva v 480.“

Zmiernenie ropných sankcií prostredníctvom výnimky pre ropovody však nevyhovovalo len Maďarsku, ale aj Slovensku, Českej republike, Poľsku a Nemecku (Poľsko a Nemecko sa v zásade dohodli, že od roku 2023 túto možnosť nevyužijú). Jeden z expertov na energetiku uviedol, že podľa jeho vedomostí sa niekoľko krajín v regióne počas ťahanice o ropu riadilo stratégiou čierneho pasažiera. To znamená, že nechali maďarskú vládu bojovať a potom sa k jej iniciatíve pripojili.

Tento manéver bol pre Orbánove rokovania s EÚ typický. Podľa vládneho zdroja premiér súhlasil s diskusiou o embargu, „pretože videl, že ostatní ho podporujú“, a mal tak manévrovací priestor.

Jednou z takýchto krajín bolo Nemecko, ktoré sa podľa zdroja oboznámeného s vnútornými záležitosťami spoločnosti MOL „rýchlo presvedčilo, že je ohrozená bezpečnosť dodávok pre celý región“. Viaceré zdroje blízke vláde a samotní vládni predstavitelia zdôraznili, že Nemci v zákulisí podporovali maďarské požiadavky. (Nemecké veľvyslanectvo uviedlo, že na naše otázky nemôže odpovedať.)

Potom však nastal prekvapivý zvrat. Dva dni po tom, ako bol na samite EÚ dohodnutý kompromis o ropnom embargu, maďarská vláda vyhlásila, že celý balík sankcií je pre ňu neprijateľný. Vláda naznačila svoj zámer vetovať sankcie, pretože na sankčnom zozname by bol aj patriarcha Kirill, hlava ruskej pravoslávnej cirkvi. EÚ sa domnieva, že Kirill aktívne podporuje ruskú inváziu na Ukrajinu a šíri kremeľskú propagandu (v sovietskej ére bol agentom KGB pod krycím menom Michajlov). Predstavitelia EÚ a Orbánova vláda si potom navzájom ukazovali prstom, kto môže za to, že táto otázka počas samitu neprišla na pretras.

Maďarský tlak bol opäť úspešný a Kirill bol zo sankčného balíka vyňatý. Až po niekoľkých mesiacoch sa ukázalo, čo mohlo viesť Orbánovu vládu k tomuto kroku. V auguste ruská tlačová agentúra Ria Novosti informovala, že Orbánova vláda zabránila sankciám voči Kirillovi po tom, ako ju o to požiadala samotná ruská pravoslávna cirkev. Sviatoslav Bulah, tajomník diecézy Ruskej pravoslávnej cirkvi v Maďarsku, pre agentúru povedal, že maďarskej vláde poslali oficiálny list so žiadosťou o ochranu Kirilla.

V rozhovore Bulah povedal, že si nepamätá dátum odoslania listu, ale že jeho diecéza sa obrátila o pomoc priamo na premiéra, ktorý „odpovedal, že vláda prijala rozhodnutie“ o ochrane Kirilla. Diecézny tajomník povedal, že ak by došlo k sankcionovaniu patriarchu, ďalším krokom by mohol byť zákaz cirkví spojených s Kirillom. Po ústretovom kroku maďarskej vlády Kirill oznámil, že na čelo maďarskej diecézy vymenoval svoju pravú ruku, metropolitu Hilariona. Bulah odmietol odpovedať, či toto rozhodnutie súvisí s aktivitami maďarskej vlády na ochranu Kirilla.

Zachránením Kirilla pred sankciami EÚ dala Orbánova vláda medzinárodnému spoločenstvu jasne najavo, že sleduje osobitnú diplomatickú líniu vo vzťahu k Rusku. Ešte jasnejšie sa to ukázalo, keď začala intenzívne lobovať u Rusov, aby pomohli Maďarsku vyriešiť stupňujúcu sa plynovú krízu.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

4

V polovici leta vláda urobila rozhodujúci krok. Dňa 13. júla minister poverený vedením úradu predsedu vlády Gergely Gulyás oznámil, že vláda zruší jedno z najdôležitejších a vlajkových opatrení Orbánovho režimu: zníženie režijných nákladov. Až doteraz (od roku 2014) platili domácnosti za všetok plyn a elektrinu nízke ceny stanovené vládou. Nariadenie od nich teraz vyžaduje, aby platili „trhové ceny“ za spotrebu nad „národný priemer“. „V súčasnej energetickej kríze jednoducho nie je udržateľné, aby ceny elektriny a plynu klesali pre všetkých donekonečna,“ povedal Gulyás.

To znamenalo výraznú zmenu v postoji vlády, ktorá predtým mnohokrát deklarovala, že obmedzenie cien plynu a elektriny je pevnou súčasťou jej domácej politiky, ktorá je zaručená, kým je Orbánova vláda pri moci. Počas volebnej kampane vláda opakovane tvrdila, že zníženie režijných nákladov je spôsobené najmä lacným ruským plynom. A sám Orbán na povolebnej tlačovej konferencii vylúčil akékoľvek zmeny v energetickej politike, keď už boli známe negatívne ekonomické dôsledky vojny. „Zažil som politikov, ktorí po voľbách zmenili svoju politiku, ale nedopadlo to s nimi dobre,“ povedal. Hoci Gulyás na júlovej tlačovej konferencii obvinil z obmedzenia limitov vojnu, príčiny sú v skutočnosti oveľa staršie.

Ceny plynu začali rásť na jeseň 2021 a vojna tento proces len urýchlila.

V roku 2021 sa maďarská vláda rozhodla nakupovať zemný plyn z Ruska na základe dlhodobej zmluvy o dodávkach plynu. Na základe tejto dohody maďarská štátna energetická spoločnosť MVM podpísala v septembri 2021 zmluvu s Gazpromom o nákupe 4,5 miliardy kubických metrov plynu ročne na 15 rokov. Tento objem predstavuje menej ako polovicu ročnej spotreby Maďarska, ktorá je približne 10 miliárd kubických metrov. Vláda veľkú časť zvyšku nakupuje na trhu. „Za daných okolností to bol dobrý obchod, ale nie neviemako výhodný,“ povedal bývalý vládny úradník pre energetiku o nezverejnenej dohode.

Zdroj poukázal aj na to, že cenový systém je založený na trhovej cene viazanej na holandský výmenný kurz plynu, ktorý sa považuje za referenčnú hodnotu (o čom informovali médiá a začiatkom októbra to potvrdila aj samotná vláda). To znamená, že podľa dlhodobej zmluvy sa Rusko zaviazalo dodávať Maďarsku len sľúbené množstvo. Cena však závisí od situácie na trhu, takže ak cena na svetovom trhu stúpne, maďarský štát bude musieť doplatiť.

Bývalý úradník uviedol, že maďarská vláda nemá v tejto veci veľký manévrovací priestor.

„Rusi mali hlavné slovo (...), v podstate diktovali podmienky,“ povedal a dodal, že maďarská strana musela súhlasiť s trhovými cenami, pretože Rusi majú plnú kontrolu nad tým, čo robia so svojím plynom, a preto majú lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Podľa bývalých a súčasných vládnych zdrojov nie je Gazprom taký ústretový, ako by sa mohlo tušiť z vládnych komunikačných kanálov.

Podľa bývalých a súčasných vládnych zdrojov nie je Gazprom taký ústretový, ako by sa mohlo tušiť z vládnych komunikačných kanálov. „Nie sme v privilegovanom postavení, ako by sa mohlo zdať,“ povedal jeden zo zdrojov. Zdieľať

„Nie sme v privilegovanom postavení, ako by sa mohlo zdať,“ povedal jeden zo zdrojov.

Trhová cena zemného plynu bola vysoká už v čase uzavretia dlhodobej zmluvy. Zatiaľ čo na začiatku roka 2021 sa ceny plynu na holandskej burze pohybovali v rozmedzí 16 až 30 eur za megawatthodinu (MWh), v septembri 2021 už boli dni, keď prekročili 90 eur. Rusko, ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri dodávkach plynu do Európy, začalo umelo zvyšovať ceny plynu už pred vojnou.

„Vysušili rybník. Na jeseň roka 2021 bolo čoraz ťažšie plyn na trhu kúpiť. Predávali čoraz menej plynu na voľný nákup,“ povedal bývalý vládny úradník o postupe Rusov.

Tento trend si všimla aj maďarská vláda. Preto Orbán začiatkom roka 2022 oznámil, že na stretnutí 1. februára požiada Putina o súhlas s nákupom ďalšej miliardy kubických metrov plynu nad rámec 4,5 miliardy z minuloročnej dlhodobej zmluvy. „Mysleli sme si, že Rusi možno nepredajú toto množstvo na trhu, ale že ho predajú nám,“ povedal jeden zo zdrojov o uvažovaní vlády.

Po stretnutí s Orbánom Putin povedal, že o predaji dodatočného požadovaného množstva sa rozhodne v apríli. Ďalšie rokovania o tejto otázke zmarila vojna. Potom ceny plynu dosiahli nové rekordy. V dňoch po ruskej invázii 24. februára dosiahla cena takmer 200 eur/MWh.

V máji sa trh upokojil a cena klesla pod 90 eur. K ďalšiemu výraznému nárastu došlo po tom, ako Gazprom začal v polovici júna obmedzovať dodávky cez plynovod Nord Stream I do Nemecka s odvolaním sa na technické problémy. Cena plynu prudko vzrástla a začiatkom júla dosiahla 170 eur.

Vzhľadom na to, že elektrárne spaľujúce zemný plyn zohrávajú významnú úlohu pri výrobe elektrickej energie, malo to vplyv na ceny elektrickej energie v celej Európe. Rastúce náklady na energie zrýchlili infláciu.

Rastúce ceny plynu spôsobili, že pre maďarskú vládu je čoraz ťažšie udržať program obmedzenia cien energie na domácom trhu. Po podpísaní zmluvy s Gazpromom v septembri 2021 maďarská energetická spoločnosť MVM v skutočnosti nakupovala zemný plyn za vyššiu cenu, ako ho predávala maďarským spotrebiteľom. V dôsledku toho musel maďarský štát do konca roka 2021 zvýšiť kapitál MVM o 208 miliárd HUF (približne 570 miliónov eur podľa vtedajšieho výmenného kurzu), aby vyrovnal obrovské straty spoločnosti.

Aj po vypuknutí vojny sa politici Fideszu počas volebnej kampane naďalej zasadzovali za svoj hlavný program, ale bolo čoraz jasnejšie, že bude udržateľný len za veľmi vysokú cenu. Vláda s odvolaním sa na obchodné tajomstvo neuviedla, koľko míňa na nákup plynu, ale výpočty ekonomického denníka G7.hu a denníka Népszava na základe údajov Eurostatu a maďarského štatistického úradu ukázali, že táto suma je oveľa vyššia ako v predchádzajúcich rokoch.

Všetky tieto udalosti predchádzali júlovému oznámeniu ministra Gulyása, že obmedzí množstvo plynu a elektriny, ktoré sú pre domácnosti k dispozícii za zvýhodnené ceny. „Cena plynu sa zvýšila natoľko, že už nemohla byť dotovaná z rozpočtu,“ povedal bývalý vládny úradník.

V júlovom prejave v Rumunsku premiér Orbán uviedol, že zachovanie zníženia cien energií by štát tento rok stálo 2 051 miliárd forintov (viac ako 5 miliárd eur). „Maďarská ekonomika by to pravdepodobne nebola schopná uniesť,“ povedal.

Zníženie štátnych dotácií na spotrebiteľské ceny energie však nevyriešilo problémy vlády s dodávkami energie. Prerušenie dodávok plynu z Ruska do čoraz väčšieho počtu členských štátov EÚ v lete vyvolalo celoeurópske obavy. A vláda sa chcela za každú cenu vyhnúť prerušeniu dodávok do Maďarska. Minister Gulyás zároveň vysvetlil, že obmedzenie spotreby je spôsob, ako prinútiť ľudí šetriť energiou. „Naším cieľom je znížiť spotrebu energie všade, kde je to možné, pretože dnes je všade v Európe nedostatok energie,“ povedal na tlačovej konferencii v júli.

Podľa zdrojov oboznámených so situáciou by prerušenie dodávok plynu zo strany Rusov malo „brutálne hospodárske dôsledky“. O význame zemného plynu svedčí skutočnosť, že podľa oficiálnych údajov maďarského energetického úradu ročná spotreba energie predstavuje približne 1,1 milióna terajoulov, z čoho 33 – 34 percent pochádza zo zemného plynu.

Existujú aj obavy, ako Maďarsko uspokojí obrovské energetické potreby nedávnych veľkých investícií, ako je napríklad nová čínska továreň na batérie v Debrecíne. „Dokonca aj v čase mieru by to (obrovský nový dopyt po energii) predstavovalo vážny problém,“ uviedol zdroj s odkazom na naliehavú potrebu zlepšiť energetickú infraštruktúru Maďarska. Táto zraniteľnosť zároveň vysvetľuje, prečo sa maďarská vláda napriek vojne ešte neodvrátila od Ruska. Hoci konflikt zabránil mnohým oblastiam spolupráce medzi oboma krajinami, napríklad spoločným železničným projektom, v energetickom sektore to tak nebolo.

Aj keď Szijjártó na rokovaní s Lavrovom požiadal o 700 miliónov kubických metrov plynu nad rámec dlhodobej zmluvy, skutočným dôvodom stretnutia bolo uistiť sa, že Rusi dodávky plynu úplne neprerušia. Zdieľať

„Proruská politika je v súčasnosti motivovaná naliehavou potrebou zemného plynu,“ uviedol zdroj.

Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa dokonca nechal osobne ponížiť, aby zabezpečil dodávky plynu pre krajinu. Zatiaľ čo politici EÚ sa stretnutiam s ruskými predstaviteľmi vyhýbajú, Szijjártó 21. júla odcestoval do Moskvy, aby rokoval o dodávkach plynu. Na stretnutí musel Szijjártó pózovať na fotografii s usmievajúcim sa ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Szijjártó si na tlačovej konferencii bez slova vypočul Lavrovov prejav o tom, že na Ukrajine zomierajú ľudia, pretože do nich strieľajú „ukrajinské úrady“. Aj keď Szijjártó na rokovaní požiadal o 700 miliónov kubických metrov plynu nad rámec 4,5 miliardy v dlhodobej zmluve, zdroj s podrobnými znalosťami trhu s plynom uviedol, že skutočným dôvodom stretnutia bolo uistiť sa, že Rusi dodávky plynu úplne neprerušia.

Podrobnosti o výsledku Szijjártóovej návštevy boli zverejnené neskôr. Napriek vysychajúcemu plynovodu z Rakúska do Maďarska prúdi plyn zo Srbska bez problémov. V auguste sa ukázalo, že boli zakúpené nové dodávky plynu. V polovici augusta vláda po prvýkrát oznámila, že sa jej podarilo nakúpiť ďalších 52 miliónov kubických metrov plynu od spoločnosti Gazprom. Nešlo o nijako zvlášť významné množstvo, keďže priemerná denná spotreba v januári tohto roka bola podľa údajov Energetického úradu 51,8 milióna kubických metrov. Koncom augusta vláda oznámila oveľa väčší nákup, ale stále sa jej nepodarilo dosiahnuť cieľ 700 miliónov. Zdroje oboznámené s trhom s plynom pritom tvrdia, že keby Rusi chceli, mohli by toto množstvo ľahko dodať v krátkom čase. „Zaobchádzajú s nami ako s porazenými,“ povedal zdroj s odkazom na skutočnosť, že Maďarsko bolo nútené opakovane sa dohodovať s Rusmi o malých dodávkach.

Maďarská vláda požiadala Rusov nielen o dodatočné objemy, ale aj o úľavy v platbách, keďže ceny plynu sa naďalej vymykali kontrole. Začiatkom októbra už bolo jasné, že Gazprom sa prispôsobí. Dohoda znamená, že MVM bude musieť platiť za ruský plyn v zimných mesiacoch (od októbra 2022 do marca 2023) pevnú sumu. Ak náklady prekročia túto pevnú sumu, MVM zaplatí preplatok neskôr v splátkach. Spoločnosť MVM však bude musieť v tomto prípade zaplatiť aj úroky.

Podrobnosti dohody oznámil minister hospodárskeho rozvoja Márton Nagy, ktorý o finančnej dohode rokoval koncom augusta v Moskve. „Veľmi sme to potrebovali,“ zhodnotil ústupok Rusov jeden z energetických expertov napojených na vládu. Dovoz energie sa stáva pre maďarský štát čoraz väčšou záťažou. Ministerstvo financií odhaduje, že kým v roku 2019 sa na energie vynaložilo 3,7 percenta HDP, v tomto roku by to mohlo byť až 15 percent. A plyn z Ruska je jednou z najväčších položiek tohtoročných výdavkov. „Rusi si jednoducho diktujú podmienky,“ povedal jeden zo zdrojov.

Zdroj dodal, že pokiaľ bude táto zraniteľnosť pretrvávať, „maďarská politika bude naďalej robiť Rusom malé ústupky“. Začiatkom septembra vyšlo najavo, že maďarská vláda chce vyradiť troch ruských oligarchov zo sankčného zoznamu EÚ. Od septembra zároveň čoraz častejšie opakuje, že vysoké ceny energií možno znížiť len zrušením sankcií EÚ. A proti politike sankcií Orbánova vláda spustila tzv. národné konzultácie (kampaň s bilbordmi, na ktorých sú sankcie EÚ zobrazené ako bomby ničiace Maďarsko).

Vláda sa zjavne snaží urýchliť aj projekt jadrovej elektrárne Paks II, ktorý je pre Rusov dôležitý a o ktorom Putin toľko hovoril na stretnutí s Orbánom 1. februára. V rámci vlády bol dohľadom nad projektom poverený Péter Szijjártó, ktorý má mimoriadne dobré vzťahy s Kremľom. Vymenilo sa aj vedenie maďarského tímu zodpovedného za výstavbu závodu. Podľa zdroja, ktorý má prehľad o projekte, plány na výstavbu nových maďarských jadrových elektrární stále jednoznačne počítajú s ruskými partnermi. „Nie je reálne, aby to, čo sa v súčasnosti plánuje, postavil niekto iný ako Rusi,“ domnieva sa. Zdroj oboznámený s vnútornými záležitosťami ministerstva zahraničných vecí však uviedol, že teoreticky by Rosatom mohli nahradiť Francúzi, ale to by si vyžadovalo úplné prepracovanie projektu.

V lete a jeseni 2022 ešte viac zosilneli už aj tak dominantné protiukrajinské hlasy vo vládnej propagande. Niektorí otvorene fandia ruskému víťazstvu a nedávno jeden z komentátorov televízie Hír dokonca vyzval na vyhlásenie vojny Spojeným štátom. Zdieľať

Popri ekonomických a energetických aspektoch zohráva v manévroch Orbánovej vlády čoraz väčšiu úlohu aj ideologické presvedčenie. V lete a jeseni 2022 ešte viac zosilneli už aj tak dominantné protiukrajinské hlasy vo vládnej propagande. Niektorí otvorene fandia ruskému víťazstvu a nedávno jeden z komentátorov televízie Hír dokonca vyzval na vyhlásenie vojny Spojeným štátom. Vládni predstavitelia tieto extrémistické názory verejne nevyjadrujú, ale v súkromí áno.

(Nacionalistická Pesti TV – podporuje vládu, ale z radikálnejších pozícií – za dva týždne v jeseni 2022 zverejnila na YouTube videá s názvami ako Môže Maďarsko obsadiť západnú Ukrajinu?, Ukrajina si vzala ako rukojemníkov zakarpatských Maďarov, Podľa ruského historika Zakarpatsko vždy patrilo Maďarsku. Tieto videá majú státisíce videní.)

Podľa zdroja blízkeho vláde bolo možné takéto vyjadrenia počuť z okolia premiéra už pred jeseňou 2022. Napríklad že Rusi v skutočnosti nie sú vo vojne v takom zlom stave vinou vlastnej nepripravenosti a rozhodnosti samotnej Ukrajiny, ktorej pomáha Západ – ale konflikt zámerne predlžujú, pretože je to v ich strategickom záujme.

Niektorí dokonca tvrdili, že skutočným cieľom nie je obsadenie Ukrajiny, ale spojenie síl Ruska s Čínou a Indiou, podkopanie pozície dolára a vytvorenie nového finančného systému.

„Len som sa pozeral a hovoril som si, bože, čo je to za nápady.“

András Szabó, Szabolcs Panyi/Direkt36

Pôvodný text: Orbán a háborúban​, pôvodne zverejnené 21. októbra 2022. Z maďarského jazyka preložila Lucie Súlovská. Uverejnené so súhlasom investigatívneho centra Direkt 36, preklad neprešiel jeho kontrolou. Centrum je možné finančne podporiť cez jeho webovú stránku.

Úvodná fotografia: TASR/Jaroslav Novák