Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
19. január 2023

Predčasné voľby

Prečo Zuzane Čaputovej nedáva úradnícka vláda zmysel

Slovensko sa rúti do najdlhšej predvolebnej kampane od roku 1989.

Prečo Zuzane Čaputovej nedáva úradnícka vláda zmysel

Zuzana Čaputová prichádza poskytnúť vyhlásenie k aktuálnej politickej situácii v Prezidentskom paláci v Bratislave v stredu 18. januára 2023. FOTO: TASR/Pavol Zachar

Hneď po odvolaní Hegerovej vlády sme v Postoji napísali, že predčasné voľby sú najčistejším riešením, keďže všetky lepšie nápady sa po definitívnom kolapse menšinovej vlády minuli.

Trvalo však celý mesiac od odvolania vlády, kým sme sa vynorili z následného chaosu. Stačilo pritom jedno vyhlásenie jednej strany: SaS, ktorá pád vlády vyvolala, sa až po mesiaci preboxovala k rozhodnutiu, že podporí predčasné voľby v septembrovom termíne.

Momentálne už vlastne nezáleží ani na tom, ako sa k téme postaví OĽaNO, ktorého líder včera povedal, že s predčasnými voľbami v septembri súhlasia, ale svoje hlasovanie za zmenu ústavy a skrátenie volebného obdobia zrejme ešte niečím podmienia.

Hoci má OĽaNO najsilnejší poslanecký klub, už to môže byť len výstrel do prázdna. Po vyhlásení SaS už od utorka existuje ústavná väčšina na spriechodnenie predčasných volieb – papierovo je to 95 poslancov, čo vyzerá ako dostatočná rezerva aj bez hlasov OĽaNO či Budajovej platformy.

Zle hodená kocka

Mesačné vajatanie SaS len ilustruje, ako sa Sulík a jeho okolie vo svojom svätom boji proti Matovičovi zamotali. A prerátali sa aj v tom, že prezidentka Zuzana Čaputová začne hrať dobrodružné politické hry.

Keď liberáli 1. decembra spustili proces odvolania Hegerovej vlády, v rámci možných variantov najmenej počítali práve s tým najpravdepodobnejším, že prípadný pád vlády povedie k predčasným voľbám. Sulík to aspoň otvorene pripúšťal, kým Mária Kolíková sa to snažila na spoločných tlačovkách skôr zahovoriť.

V SaS kalkulovali s dvomi scenármi: Hegerova vláda nepadne, pretože ju podobne ako pri odvolávaní Matoviča podržia traja tarabovci, vďaka čomu bude môcť SaS do riadnych volieb voličom hovoriť, pozrite, menšinová vláda OĽaNO a Sme rodina stojí na podpore „fašistov“. To bol napokon aj od leta veľký mediálny leitmotív, až na to, že v praxi príliš nezodpovedal realite. V SaS sa však viacerým páčila aj predstava, že ak Hegerova vláda hlasovanie o nedôvere neprežije, následne sa sformuje úradnícka vláda prezidentky Čaputovej. V tej by už naisto nebol Matovič, zato by sa v takejto vláde či dokonca na jej čele mohli ocitnúť aj ľudia, ktorých by prezidentke ponúkla SaS.

Napokon, v kuloároch sa v tom čase šírili aj chýry, že Čaputová by za novú premiérku mohla vymenovať Máriu Kolíkovú a v niektorých konzervatívnych kruhoch sa ujalo slovné spojenie „progresívny puč“ (copyright Milan Krajniak).

Lenže po páde vlády nabrali udalosti nový spád. A celkom iný, než si predtým vykresľovali v SaS.

Prezidentka Zuzana Čaputová po páde vlády – v zhode s Borisom Kollárom – vyhlásila, že preferuje predčasné voľby do mája, respektíve júna s tým, že ak sa parlamentné strany do konca januára nedohodnú na predčasných voľbách, využije svoje ústavné právomoci a menuje úradnícku vládu.

Čaputová tým udusila špekulácie, že by podľa vzoru Miloša Zemana mienila na seba strhnúť úradnícku vládu. Koaličným stranám odvolanej vlády nechala veľkorysý priestor piatich týždňov, aby sa s opozíciou dohodli na predčasných voľbách. Rovnako vyslala signál, že ak sa tak stane, Hegerova vláda by mohla v obmedzenom režime dovládnuť do volieb.

V SaS zrazu pochopili, že po páde vlády už nemôžu hrať ani na úradnícku vládu, lebo tej sa chce prezidentka celkom zjavne vyhnúť. Preto sa dlhé týždne nevedeli dohodnúť vôbec na ničom. Richard Sulík pôsobil tak nemotorne až amatérsky aj preto, aby svoju rozdelenú a vývojom udalostí paralyzovanú stranu udržal pokope. Časť SaS (Gröhling či Bittó Cigániková) si želala predčasné voľby, iná časť dumala, čo s rozliatym mliekom a či predsa radšej nepodporiť Hegerovu sedemdesiatšestku do riadnych volieb v roku 2024.

Premiér Heger a minister Naď, ktorí najaktívnejšie organizovali novú vládu, však rozdelenie v demoralizovanej SaS nevyužili. Naopak, od minulého týždňa sa v OĽaNO začali nahlas rozprávať, že Heger s Naďom by sa mohli koordinovane odštiepiť od hnutia a ísť do volieb v akomsi proreformnom projekte, ktorý by cielil aj na sklamaných voličov SaS – pozývať liberálov do novej vlády a súčasne hovoriť, ako sa počas nej pokúsia založiť nový stredový projekt, bolo ďalším strategickým zlyhaním špičiek OĽaNO.

Čaputovej obava z úradníckeho experimentu

No aj zo včerajšieho vystúpenia prezidentky vyplynulo, že ak sa parlament ústavnou väčšinou dohodne na septembrovom termíne volieb – čo teraz vyzerá ako najpravdepodobnejší scenár –, Eduard Heger a jeho vláda zostanú v úrade ešte ďalších deväť mesiacov.

Je to dvojnásobne dlhší čas, než aký mala po svojom odvolaní pred sebou vláda Ivety Radičovej. Ani preto včera Sulík ani Heger nevedeli nájsť pred kamerami štátnicky znejúci dôvod, ktorým by vysvetlili, prečo nemajú byť predčasné voľby už do leta a od odvolania vlády v polovici decembra do volieb koncom septembra má uplynúť takmer desať mesiacov. Najúprimnejší bol Igor Matovič, ktorý to v zásade zdôvodnil volebným kalkulom, ako si o tom hovoria aj za dverami – ak majú byť predčasné voľby, nech sú čo najneskôr, lebo po sérii kríz je každý mesiac navyše výhodou proti Smeru, Hlasu a Republike.

Inzercia

Problém je, že odvolaná vláda, ktorej mandát vyplýva z poverenia prezidentky, bude tak dlho vládnuť len v obmedzenom režime. Zásadnejšie rozhodnutia a opatrenia môže prijímať iba po súhlase prezidentky, no a na niektoré rozhodnutia nebude mať podľa ústavy mandát ani v súčinnosti s prezidentkou. Práve v čase kríz, ktoré prichádzajú zvonka, je rizikom mať tak dlho vládu, ktorá z vlastnej moci nedokáže nič iné, než kúriť a svietiť. 

Prezidentka mohla na tento ústavný problém reagovať aj razantnejšie: napríklad trvať na tom, že voľby musia byť najneskôr v júni, aby sa čo najskôr zabezpečil riadny chod ústavných inštitúcií, a ak sa politici na júni rýchlo nedohodnú, zbaví Hegerovu vládu poverenia.

Zuzana Čaputová sa však do tohto rizika zjavne nechcela pustiť. Ak by SaS aj OĽaNO júnový termín z vnútrostraníckych dôvodov odmietli, dohoda na predčasných voľbách by stroskotala a prezidentkina úradnícka vláda by vládla možno až do februára 2024.

Čo je scenár, ktorý by sa možno páčil niektorým v SaS, ale v Prezidentskom paláci vyvolával obavy.

Samozrejme, na Čaputovú boli aj z vlastného prostredia tlaky, aby sa viac chopila kormidla, aj keby mali byť voľby o pol roka. Prezidentke by zostavenie úradníckej vlády odporučil aj šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný, okrem iného aj preto, že by mohla fungovať politicky: „Matovič a spol. dokázali otráviť také množstvo ľudí, že to nemá obdobu. Väčšina má už dosť nekonečných hádok, útokov a neschopnosti. Čo i len pol roka s vládou odborníkov by mohlo byť úľavou a v skutočnosti by mohlo priniesť body aj prezidentke.“

Je tu však perspektíva, ktorá z pohľadu štátu aj samotnej prezidentky robí z úradníckej vlády na pol roka či deväť mesiacov ešte horší scenár než dovládnutie v súčasnom formáte.

Keby Čaputová vymenovala úradnícku vládu, je už dnes takmer isté, že vznik takejto vlády by v parlamente podporilo v ideálnom scenári maximálne do 35 poslancov (20 poslancov SaS, možno desiatka poslancov z Budajovej platformy plus traja-štyria nezávislí). Čaputovej vláda, ktorá by v prvom hlasovaní o dôvere utrpela takéto fiasko, by z jej poverenia mohla síce vládnuť aj naďalej, len by v parlamente nemala na prechádzanie zákonov ani základnú mocenskú bázu. A možno by sme chvíľami aj s nostalgiou spomínali na obdobie, keď sa Hegerova menšinová vláda opierala (a opiera) o silu 73 poslancov.

Navyše, prezidentka a jej premiér či premiérka by boli pod ustavičnou politickou paľbou. Fico, Matovič, Kollár, Pellegrini, každý len trochu svojím slovníkom by predvolebnú kampaň spojili aj s kampaňou proti progresívnej vláde progresívnej prezidentky.

Napokon, niečo také nepotrebuje pre svoje volebné šťastie ani Čaputovej domovské Progresívne Slovensko, ktoré uplynulé mesiace v ústraní rástlo na Sulíkových chybách a kotrmelcoch.  

Úradnícka vláda by tak krajinu neupokojila, naopak, je veľké riziko, že chaos a pocit bezvládia by ešte vygradovali.  

Prezidentka by tak úradníckou vládou nielen príliš neposlúžila krajine, ale aj sama má osobné motívy, prečo si variant „svojej“ vlády drží ďalej od tela. Ak na jar ohlási svoju opätovnú prezidentskú kandidatúru, potrebuje zo všetkého najmenej, aby vstúpila do politického bahna, v ktorom by sa zašpinila prívalom ďalších útokov a zodpovedala za každý neúspech svojej vlády-nevlády.

Aj preto ju pre ňu výhodnejšie ponechať v úrade Hegerovu vládu, ktorej ministri budú s každou väčšou vecou chodiť k prezidentke a jej tímu ako na klavír.

Politických experimentov sme si v posledných mesiacoch užili už dosť, aj preto je dobrou správou, že prezidentka sa na žiaden nový nechystá. Stačí, že od februára sa začne najdlhšia predvolebná kampaň, akú sme po roku 1989 zažili.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.