Týždenný výber šéfredaktora
Robert Fico včera ukázal svoju novú palebnú silu
Včerajšia referendová masa je veľkým varovaním pre všetkých, ktorí si neželajú návrat pred rok 2020.
Robert Fico počas tlačovej konferencie k výsledkom referenda 22. januára 2023 v Bratislave. Foto: TASR/Jakub Kotian
Súboj o interpretáciu výsledkov včerajšieho referenda sa dal čakať, aj to, kto ho bude vyhlasovať za triumf či debakel.
Podľa Roberta Fica, hlavného organizátora, je jeho výsledok „ohromujúci“, podľa OĽaNO len vyše 27-percentná účasť ukázala, že v spoločnosti nie je vôľa skracovať volebné obdobie, no a podľa líderky Za ľudí Veroniky Remišovej to bol pre Smer ponižujúci debakel, keďže „prišlo na referendum výrazne menej ľudí, ako keď ho spolu naposledy organizovali proti vláde Mikuláša Dzurindu“.
Kto sa vo svojej politickej interpretácii blíži viac k realite?
Keď sa bližšie pozrieme na minulé čísla z referend a na súčasný kontext, tých vyše 27 percent je pre Roberta Fica dobrou a pre súčasnú či bývalú koalíciu veľmi znepokojivou správou.
Ficov Smer sa po veľkom páde v roku 2020, keď sa po odchode partie okolo Pellegriniho zdalo, že rovnako ako HZDS po roku 2002 sa chystá postupne scvrknúť na jednociferné percentá, pozviechal spôsobom, že už nie je celkom jasné, kde je jeho strop. Pri 15, pri 20 percentách, alebo vyššie?
Dnes sa Smer pomaly blíži k výsledku z roku 2020, doťahuje sa na Hlas, Robertovi Ficovi však na dôkaz jeho novej sily chýbalo popri prieskumoch niečo z terénu. Na mítingy Smeru, na ktoré zvážajú účastníkov aj autobusmi, chodí maximálne pár tisíc fanúšikov. Napríklad masu z bratislavského SNP, kde po vražde na Zámockej prišlo 15-tisíc smútiacich, Fico uplynulé dva roky napriek snahe ani raz zďaleka nedosiahol.
Začiatkom minulého roka chcel mobilizovať ulicu smerom k referendu prostredníctvom témy amerických základní, to však prekazila Putinova vojna. Jesenné regionálne voľby sa pre Smer skončili neúspechom: Smeru sa nepodarilo vymeniť žiadneho župana, ktorý mal podporu koalície, viac sa darilo Hlasu.
S blížiacim sa termínom referenda o predčasných voľbách zas rástlo riziko, že celá akcia Smeru sa skončí fiaskom pod 20 percent. Okrem Smeru nerobil referendu nikto zreteľnejšiu kampaň, po celej krajine bolo len zopár bilbordov, Hlas na Ficovo referendum rezignoval. Navyše, v decembri padla vláda a len pár dní pred referendom už bolo celkom zjavné, že smerujeme k predčasným voľbám.
Vzhľadom na všetky neprajné okolnosti prišlo na referendum prekvapivo veľa ľudí, čo je pre Fica jednoznačne úspechom. A to platí, aj keď účasť porovnáme s rokom 2004, keď podobné referendum proti Dzurindovej vláde organizovali odbory s hlučnou podporou Smeru, HZDS či SNS. Vtedy sa na ňom zúčastnilo takmer 36 percent, lenže k vyššej účasti mu výrazne pomohol fakt, že sa konalo súčasne s prvým kolom prezidentských volieb a pomerne veľa jeho účastníkov (180-tisíc) hlasovalo proti predčasným voľbám.
Ak však porovnáme zmobilizované masy zo včerajška a z apríla 2004, ktoré hlasovali „za“, sú to podobné čísla: vtedy to bolo 1 milión 300-tisíc, včera 1 milión 164-tisíc, teda len asi o 130-tisíc menej.
Rovnako bol Fico v mobilizácii značne úspešnejší než Mečiar so Slotom v novembri 2000, keď za predčasné voľby proti prvej Dzurindovej vláde hlasovalo – v čase rekordnej nezamestnanosti a veľkej nespokojnosti s vládou – menej než 800-tisíc voličov.
Samozrejme, nie všetci, ktorí sa včera dostavili k urnám, sú z voličského tábora Hlasu, Smeru, Republiky a SNS. Ale určite sú základom novej palebnej sily Fica a všetkých, ktorí utrpeli vo februári 2020 porážku.
Týchto motivovaných 27 percent zo včerajška je pri zhruba 60-percentnej volebnej účasti, aká je u nás zvykom, slušnou masou, ktorá stačí na sformovanie úplne inej vlády. Keď v roku 2012 volilo Smer približne toľko voličov, koľko prišlo včera na referendum, dosiahol Fico svoj najlepší volebný výsledok v roku 2012, po ktorom aj vďaka prepadnutým hlasom nepotreboval koaličného partnera.
Pravdaže, teraz je mnohé inak, Fico má tretinu tej sily ako pred desiatimi rokmi, zato opozícii udáva tempo, srší energiou a brutálnosťou, ktorou chce do volieb tromfnúť Hlas a zabrániť možnosti, aby sa dalo vládnuť bez Smeru.
O tom, kto bude vládnuť po predčasných voľbách, nerozhodnú len zisky jednotlivých strán, ale tak ako už viackrát v minulosti – najvýraznejšie pri Dzurindovom zázraku z roku 2002 – prepadnuté hlasy.
Aj preto bude v najbližších troch mesiacoch dôležité, či sa antificovský blok zorganizuje tak, aby ich prepadlo čo najmenej. V pásme ohrozenia je dnes nielen KDH, ale aj SaS, no a po možnom odchode Hegera a umierneného krídla si nemôžu byť ničím istí ani v OĽaNO, kde stále veria na Matovičovu kampaňovú mágiu.
V tejto chvíli je úplne nejasné, aký bude výtlak Dzurindovho virtuálneho projektu okolo Spolu, kde si teraz najviac želajú príchod Ivana Korčoka, inak nemajú veľkú šancu.
Napokon, nervózni sú aj v Sme rodina, kde vedia, že majú len slabé a prelietavé jadro voličov, z ktorého si môže najviac odkrojiť Pellegriniho Hlas.
Ale prepadnúť môžu aj hlasy v tábore, ktorý sa včera zmobilizoval. ĽSNS odčerpáva najviac hlasov Republike, v Smere však budú najviac rozmýšľať, čo s SNS. Andrej Danko udržal stranu pri živote, v posledných prieskumoch sa hýbe okolo štyroch percent. U Fica vedia, že by bolo výhodné ísť do koaličného tandemu, na druhej strane považujú Danka za nevyspytateľného partnera, preto je ťažké odhadnúť, či sa dohodnú.
Do volieb chýbajú ešte dlhé mesiace a výsledok je otvorený. Ale včerajšia referendová masa je veľkým varovaním pre všetkých, ktorí si neželajú návrat pred rok 2020.
Ako vyznievajú pasáže o vzťahu dvoch pápežov v knihe bývalého Benediktovho tajomníka v širšom kontexte?
„Nie je pravda, že ma vyšetrovateľ Čurilla požiadal, aby sme chránili kajúcnika Petrova,“ povedal v rozhovore pre Postoj TV prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek.
Ministerstvo už rozhodlo o novom rozdelení základnej školy. Chýbajú však učebnice aj systém hodnotenia. Prvé školy by pritom mali na systém nabehnúť už v septembri.
Kam sa od roku 2010 posunula právna debata o homosexuálnych zväzkoch v Európe.
Pôsobí ako internista vo vranovskej nemocnici, jeho sestrička v ambulancii je Rómka. Hovorí, že východniari ho prijali dobre.
„Najprv to bol pre mňa šok, ale potom som si uvedomila, že to asi naozaj nebude Božia vôľa,“ hovorí o páde vlády Lucia Hegerová.
