Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vojna na Ukrajine Politika
23. január 2023

Stretnutie v Ramsteine

Čo ešte tankom a stíhačkám stojí v ceste, aby sa dostali na Ukrajinu

V západonemeckom mestečku Ramstein sa v piatok stretli zástupcovia krajín podporujúcich Ukrajinu v boji proti ruskej invázii. S akou pomocou môže Ukrajina do budúcna počítať?

Čo ešte tankom a stíhačkám stojí v ceste, aby sa dostali na Ukrajinu

Foto: Twitter, Heer

Ramstein (ktorý sa na rozdiel od známej hudobnej skupiny píše len s jedným „m“) je známy najmä ako najväčšie letisko US Air Force v Európe. V poslednom roku sa však stal aj centrom koordinácie pomoci Kyjevu.

V apríli sa tam prvýkrát stretli zástupcovia vyše štyridsiatich krajín, ktoré podporujú Ukrajinu. Okrem štátov NATO sa tam vtedy stretlo aj niekoľko ďalších štátov, napríklad Austrália, Japonsko, Južná Kórea, Izrael, Maroko či dokonca Keňa. K najnovšiemu stretnutiu došlo v piatok a mnohé štáty tam oznámili svoje najnovšie balíky pomoci Ukrajine.

Už pred stretnutím Francúzsko, USA a Nemecko oznámili, že Ukrajine dodajú ťažkú techniku. V prípade Francúzska ide o zatiaľ neznámy počet obrnených prieskumných vozidiel AMX-10 RC, USA pošlú 50 bojových vozidiel pechoty (BVP) Bradley a Nemecko BVP Marder. Nemci sľúbili aj dva systémy protivzdušnej obrany, Patriot a ďalší Iris-T SL, ako aj sedem Gepardov. Jeden systém PVO chce poslať aj Taliansko, ide o Samp/T.

Američania pošlú Ukrajine okrem Bradley a munície aj obrnené kolesové vozidlá Stryker a osem systémov taktickej PVO Avenger.

Svoje vlastné BVP typu CV90 chce poslať aj Švédsko, ktoré Ukrajine prisľúbilo 50 kusov. CV90 používajú rôzne, prevažne škandinávske štáty, a je aj vozidlom, ktorého najnovší variant hodlá zaviesť slovenská armáda. Prvé z objednaných 152 kusov majú na Slovensko doraziť v roku 2025.

Okrem BVP Švédi pošlú Ukrajine 12 kusov samohybných húfnic Archer (lukostrelec) s kalibrom 155 milimetrov. Ďalšie húfnice Caesar oznámili aj Dáni, tí Ukrajine pošlú 19 kusov, ktoré nakúpili vo Francúzsku len pred niekoľkými rokmi. Zaujímavosťou je, že tieto samohybné húfnice sú namontované na podvozku Tatra.

Pre Ukrajinu sú dodávky západného delostrelectva dôležité nielen preto, že delostrelectvo sa vo všeobecnosti ukázalo ako mimoriadne účinná zbraň v boji, v ktorom Ukrajina nemá vzdušnú nadvládu ani dostatok lietadiel. Ale aj preto, že na rozdiel od sovietskeho kalibru 152 milimetrov na Západe jestvujú isté kapacity na výrobu tejto munície a prezbrojenie na kaliber 155 milimetrov umožňuje Západu, aby dlhodobo podporoval Ukrajinu.

Prečo žiadne tanky?

Sklamaním pre mnohých Ukrajincov, ale aj odborníkov bolo, že Nemecko a jeho partneri sa nezhodli na dodávkach tankov Leopard 2. Tanky sovietskeho typu zatiaľ Ukrajine dodalo okrem iného Poľsko a Česká republika, západné tanky typu Challenger-2 teraz chce poslať aj Veľká Británia, konkrétne okolo 14 kusov.

„Nevidel by som nič radšej ako Ukrajincov vybavených Leopardom 2,“ vyhlásil konzervatívny minister zahraničných vecí James Cleverly. Kriticky k nemeckému postoju sa vyjadrili aj Poliaci, premiér Morawiecki nazval Scholzovu pozíciu neakceptovateľnou a poľskí politici už otvorene hovoria o možnosti dodať tanky Leopard aj bez súhlasu Berlína.

To je pálčivé, pretože Nemecko si obvykle vyhradzuje právo veta v otázke, komu smú zákazníci svoju techniku po vyradení ďalej predať.

Medzitým je manévrovací priestor aj pre kancelára Scholza čoraz užší, tlačia naň nielen zahraniční partneri, ale aj jeho vlastná koalícia. Politik Zelených Anton Hofreiter vyzval na spustenie výcviku ukrajinských vojakov, aby boli pripravení, len čo dôjde k rozhodnutiu o dodávkach tankov, a tvrdej kritiky sa neštítila ani predsedníčka brannobezpečnostného výboru Marie-Agnes Strack-Zimmermann z koaličnej FDP. „Americký minister obrany má pravdu, história sa na nás pozerá, a Nemecko práve zlyhalo,“ kritizovala nerozhodnosť a zlú komunikáciu kancelára. „Je komplimentom Nemecku, že nám napriek našim dejinám veria a očakávajú, že budeme viesť, a my teraz sklameme,“ myslí si politička a vyčkávanie na to, či Američania pošlú jeden symbolický tank do Kyjeva, považuje za „neprekonateľné svojou trápnosťou“.

Od kancelára sa nepriamo dištancuje aj ministerka zahraničia Annalena Baerbocková (Zelení), ktorá v nedeľu večer deklarovala, že ak by sa Poľsko rozhodlo dodať Leopardy 2 Ukrajine, Nemecko by tomu nebránilo. A aj francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že dodávku tankov nevylučuje, už pred niekoľkými dňami boli medializované informácie, že Paríž zjavne zvažuje tento krok.

Líder opozície Friedrich Merz (CDU) vyčítal Scholzovi, že „zmeškal príležitosť“, a podotkol, že s týmto videním „súhlasia aj jeho francúzski partneri“.

Menší škandál vyvolala aj správa, že bývalá ministerka Lambrechtová svojmu rezortu dokonca vyslovene zakázala spočítať tanky, a to zjavne z dôvodu, aby nevznikol dojem, že Nemecko v tejto otázke už rozhodlo. To, samozrejme, nie je práve vhodným prístupom, akým politickí lídri dokážu robiť informované rozhodnutia.

V USA medzičasom časť politikov tlačí na Bidena, aby Ukrajine dodali tanky aj USA. Republikánsky senátor Lindsey Graham stroho odkázal: „Nemcom: Dodať tanky Ukrajine. Potrebujú ich. A je vo vašom národnom záujme, aby Putin vojnu prehral. Bidenovej administrácii: Dodajte tanky, aby ostatní nasledovali naše líderstvo“.

Washington zatiaľ nedodal Ukrajine vlastné tanky Abrams, pričom jedným z dôvodov je aj logistika. Na rozdiel od Leopardov 2, ktoré má vo výzbroji 16 európskych štátov, Abramsy doteraz nepoužíval žiaden európsky štát a Poľsko len práve získava prvé kusy. Ak by sa európske štáty dohodli na dodávke čo i len desatiny svojich tankov, Ukrajina by nimi dokázala vybaviť okolo päť tankových práporov. Navyše, veľký počet európskych armád uľahčuje výcvik ukrajinských vojakov a technikov, ako aj zásobovanie náhradnými dielmi.

Inzercia

Výhodou Leopardov je aj ich nižšia spotreba, podľa pôvodných odhadov mali Abramsy spotrebu dokonca o 80 percent vyššiu než ich nemecký ekvivalent. V prípade najnovších Abramsov s pomocnou pohonnou jednotkou je už spotreba paliva podstatne nižšia.

Skutočným dôvodom, prečo USA nedodávajú Ukrajine tanky, môže byť podľa niektorých odborníkov aj fakt, že hoci majú veľký počet starých Abramsov v skladoch, vzhľadom na veľký počet tankov objednaných Poľskom práve nemajú priemyselné kapacity na ich opravu a modernizáciu.

Stíhačky

Diskusie o tankoch neprávom zatienili vyhlásenie holandského premiéra Marka Rutteho, ktorý vyjadril ochotu poslať Ukrajine aj stíhačky F-16, ak o ne Ukrajina požiada. Holandsko v súčasnosti prevádzkuje asi štyridsať stíhačiek tohto typu, ktoré priebežne nahrádzajú novými stíhačkami F-35. Dohromady plánuje Holandsko prevádzkovať až 52 lietadiel F-35.

Podľa média The Drive by Holandsko mohlo Ukrajine teoreticky poskytnúť 28 až 40 stíhačiek. Veľký počet F-16 prevádzkujú aj USA, ale aj mnohé iné európske i mimoeurópske štáty, dohromady sa vyrobilo vyše 4-tisíc lietadiel tohto typu.

Mnohí prevádzkovatelia, ktorí kúpili svoje staršie stíhačky F-16 ešte počas studenej vojny, tieto teraz nahrádzajú novými F-35, napríklad Nórsko vyradilo svoje posledné F-16 z prevádzky v januári 2022. Tieto stroje by potenciálne tiež mohli byť dodané Ukrajine, no záujem o tieto lietadlá ešte pred začiatkom vojny signalizovalo aj Rumunsko.

Britské médiá informovali aj o údajnom pláne Londýna poskytnúť Ukrajine štyri bojové vrtuľníky UH-64 Apache, ktoré vynikajú v boji proti tankom a iným pozemným cieľom. Takéto úmysly však britské ministerstvo obrany rýchlo dementovalo, nepochybne aj pre vysokú cenu týchto strojov – kus stojí okolo 80 miliónov dolárov.

Cena bola nepochybne aj jedným z hlavných dôvodov, prečo Ukrajina zatiaľ nezískala jedinú západnú stíhačku, a dlho existovali cenovo efektívnejšie spôsoby, ako pomôcť Ukrajincom, než dodávkami drahých lietadiel. S trvajúcimi stratami ukrajinského letectva sa však stupňuje potreba pomôcť Kyjevu aj vo vzdušnej doméne, obzvlášť odvtedy, čo Rusi zvolili stratégie masívnych raketových úderov na ukrajinskú elektrickú sieť. Stíhačky by mohli prevziať aj časť úloh ukrajinskej PVO a zostreľovať rakety, ktorými Rusi ostreľujú infraštruktúru aj civilné ciele, a ďalej zamedziť operácie ruského letectva nad frontovými líniami.

Najlepší model pre Ukrajinu majú Švédi

Vhodným kandidátom by pre Ukrajinu mohli byť aj švédske stíhačky JAS-39 Gripen (gryf), o ktorých sa v odborných kruhoch diskutuje už celé mesiace. Ich výrobca Saab sa chváli ich výnimočnou versatilnosťou, lietadlá sú prispôsobené aj na prevádzku z diaľnic, aby sa dokázali vyhnúť nepriateľským útokom na letiská. To je prístup známy aj z plánovania NATO v studenej vojne alebo aplikovaný nemeckými stíhačkami Me-262 aj počas posledných rokov druhej svetovej vojny.

Britský think-tank RUSI považuje Gripen práve kvôli jeho potrebe relatívne malého logistického zázemia za najvhodnejšiu voľbu pre Ukrajinu.

Spomedzi západných stíhačiek „švédsky Saab Gripen C/D ponúka zďaleka najvhodnejšieho kandidáta z hľadiska prevádzkových požiadaviek. Od začiatku bol navrhnutý tak, aby sa uľahčila údržba, a môže byť tankovaný, vyzbrojený a základne udržiavaný len šesťčlenným pozemným personálom s pomocou dvoch vozidiel na malých leteckých základniach alebo diaľniciach v chladnom počasí. Navyše, len jeden z každej posádky musí byť vysoko vyškolený údržbár; zvyšok môžu byť branci alebo dokonca vojaci“.

A to nie je jedinou výhodou švédskeho grifu, „koncepčne švédske letectvo vždy zdôrazňovalo taktiku nízkej úrovne vzdušnej prevahy z rozptýlených základní, podobným spôsobom, akým v súčasnosti operujú ukrajinské vzdušné sily, a preto Gripen bol navrhnutý s pozemným podporným zariadením a požiadavkami na údržbu, ktoré sú kompatibilné s týmto prístupom. Súprava elektronického boja na Gripenoch C/D je tiež optimalizovaná špeciálne na boj proti ruským stíhačkám a radarom SAM“, vysvetľujú analytici.

Faktorom je aj cena

Zároveň je jednomotorový Gripen aj v prevádzke násobne lacnejší než ostatné západné stíhačky, najmä tie dvojmotorové. Údaje sa líšia, ale s často opakovanými 8- až 10-tisícmi dolárov na letovú hodinu môžu dosahovať len tretinu či dokonca štvrtinu väčšiny konkurentov, staršie čísla hovorili dokonca o menej než 5-tisíc dolároch. Náklady na americké F-16 sa v roku 2016 pohybovali v podobnej výške (8-tisíc), no podľa posledných odhadov môžu byť až trojnásobne vyššie, sčasti aj preto, že sa blížia ku koncu svojho životného cyklu a vyžadujú čoraz viac opráv, aby zostali letuschopné.

Švédsky minister obrany Paul Jonson síce ešte v decembri vyhlásil, že Štokholm neplánuje poslať Ukrajine stíhačky, to však netreba vidieť ako definitívne rozhodnutie.

Z pohľadu Švédska by bolo, samozrejme, riskantné poslať Ukrajine najnovší (a najdrahší) model E aj preto, aby Rusom v prípade zostrelu nepadli do rúk najnovšie západné technológie, vhodnejšie by preto zrejme boli už spomínané modely C a D. Švédsko disponuje približne 84 kusmi (vrátane 29 kusov prenajatých Českej Republike, Maďarsku a Veľkej Británii) a už v roku 2018 objednalo ďalších 60 kusov najnovšej verzie E.

Tieto síce z najväčšej časti ešte nedorazili k švédskym ozbrojeným silám, ale perspektívne by bolo predstaviteľné, že by sa švédske letectvo dokázalo zriecť menšieho dvojciferného počtu svojich najstarších Gripenov. Neskôr by ich mohli posilniť napríklad aj kusy, ktoré si prenajala Česká republika, lízingová zmluva sa končí v roku 2027 a podľa súčasných informácií sa Praha skôr prikláňa k obstaraniu nových F-35.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.