Spoločnosť 23. január 2023

Nedostatok snehu Koniec lyžovačky, ako ju poznáme. Analýza predpovedá zánik desiatok stredísk

Kristína Votrubová
Kristína Votrubová

Teplejšie počasie a menej zrážok predražia lyžovanie. Malé lacnejšie strediská si investície do technológií nebudú môcť dovoliť.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Kristína Votrubová

Koniec lyžovačky, ako ju poznáme. Analýza predpovedá zánik desiatok stredísk
FOTO TASR - Milan Kapusta

Teplejšie počasie a menej zrážok predražia lyžovanie. Malé lacnejšie strediská si investície do technológií nebudú môcť dovoliť.

Ešte pred 17 rokmi sa na kopci Švarc za Slovenskou Ľupčou konali lyžiarske výcviky a miestni na ňom pravidelne trávili víkendy a zimné prázdniny. To všetko však už žije iba v spomienkach. Na kopci sa nielenže nelyžuje, niekdajšie zjazdovky už nepripomínajú ani stožiare vlekov. Tie boli odstránené pred niekoľkými rokmi, čím bola daná definitívna bodka za lyžovaním v rámci katastra obce.

Dôvod je jednoduchý. Sneží výrazne menej ako kedysi a prevádzka malých lokálnych stredísk sa často stáva neefektívnou.

Podobný osud ako stredisko v Slovenskej Ľupči zrejme čaká aj stredisko v Kľačne neďaleko Prievidze. Je položené v nadmorskej výške necelých 500 metrov, a i keď je orientované na sever, tento rok pre nedostatok snehu ešte nebolo schopné prevádzky.

Ako hovorí majiteľ skicentra Jozef Oprendek, za posledných desať rokov sa ich situácia výrazne zmenila. „Mali sme také položenie, že sneh bol v zime vždy, teraz je to tu skôr výnimka. Sneženie príde na rozmedzí januára a februára, ale iba na dva-tri týždne. Predtým sme každý rok fungovali dva až tri mesiace,“ hovorí pre Postoj.

V podobných podmienkach dokážu fungovať ešte dva, maximálne tri roky. Pre nedostatok snehu totiž nie sú schopní pokryť ani náklady na prevádzku a už roky sú v strate. Skicentrum Kľačno je stredisko pre ľudí z okolia, v minulosti však prichádzali aj lyžiarske výcviky. „Mali sme klientelu, ale keď nie je záruka snehu, tak si to už neobjednajú ani školy,“ vysvetľuje Oprendek situáciu.

FOTO TASR – Ján Krošlák

Menej stredísk už o desať rokov

Tá sa bude podľa štátnych analytikov vo všeobecnosti na Slovensku už iba zhoršovať. Inštitút environmentálnej politiky totiž nedávno zverejnil prognózu vývoja snehových podmienok do roku 2100.

Dokument prichádza k záveru, že v poslednej dekáde tohto storočia budú výborné podmienky na prevádzku už iba v dvoch dnes existujúcich strediskách: na Štrbskom Plese a v Jasnej v Nízkych Tatrách. Aktuálne je stredísk s výbornými podmienkami sedem, celkovo ich na Slovensku funguje 107. Vo veľkých strediskách sa dnes dá lyžovať vyše sto dní ročne, značná časť menších stredísk však funguje podstatne kratšie. V priemere sa tak na väčšine slovenských zjazdoviek lyžuje 60 až 90 dní ročne.

Väčšie zmeny by sme mali podľa analýzy pocítiť už o desať rokov. Samotné strediská totiž hovoria, že na to, aby boli dlhodobo schopné prevádzky, musia fungovať minimálne 35 dní v roku. Teplejšie zimy podľa predpovedí spôsobia, že v nasledujúcej dekáde by malo mať problémy 26 stredísk.

Vyššie teploty spôsobia väčšie ťažkosti s udržiavaním snehu. Toho bude menej aj preto, že zimy budú, aspoň v nižšie položených oblastiach, suchšie. Ako však upozorňuje štúdia, niektoré klimatické scenáre predpokladajú, že zrážok bude v zime pribúdať. No ani takýto scenár nie je pre nižšie položené strediská pozitívny. V dôsledku vyšších teplôt budú totiž zrážky padať vo forme dažďa. Viac snehu ako dnes by však malo padať v oblastiach nad 1700 metrov nad morom.

Tento vývoj už čiastočne badať aj dnes. Kým skicentrum v Kľačne tento rok ešte ani nemohlo zapnúť vleky, strediská patriace pod Tatry Mountain Resorts majú dobrý rok.

Ako pre Postoj potvrdil manažér komunikácie spoločnosti Marián Galajda, všetky strediská boli otvorené podľa plánu a cez Vianoce mali na zjazdovkách v priemere pol metra snehu a veľmi dobré podmienky na lyžovanie. Do portfólia TMR patria zjazdovky na Štrbskom Plese, v Tatranskej Lomnici, Starom Smokovci či v Jasnej, čo sú najvyššie položené strediská v krajine.

Práve tam by sa mali podľa analýzy udržať vynikajúce podmienky na prevádzku až do konca tohto storočia. V 19 strediskách by mali byť podmienky dobré a v 56 nevyhovujúce.

Tatry sú na tom lepšie ako Alpy

K štúdii štátnych analytikov sa však stavia skepticky šéf združenia prevádzkovateľov lanoviek a lyžiarskych vlekov Lavex Bohuš Hlavatý. Autori totiž odporúčajú prehodnotiť ďalší rozvoj lyžiarskeho sektora v oblastiach položených nižšie ako 1700 metrov nad morom. Zároveň tvrdia, že strediská pod tisíc metrov nad morom nebudú mať postačujúce podmienky na vlastnú prevádzku.

V analýze sa viackrát spomína fakt, že v Alpách považujú za hranicu, kde sa oplatí investovať do rozvoja lyžiarskych stredísk, 1500 metrov nad morom. Ako však hovorí Hlavatý pre Postoj, tento údaj sa nedá aplikovať na slovenské pomery, keďže Alpy sú síce vysoké, ale sú položené južnejšie ako Slovensko. „Dá sa tak povedať, že 1500 metrov nad morom v Alpách sa rovná tisíc metrov nad morom u nás,“ hovorí.

Podľa neho teda ešte niekoľko desaťročí prežijú aj strediská, ktoré majú horné stanice vo výške 1100 až 1200 metrov a spodné v okolí 500 až 600 metrov.

Priznáva však, že prevádzkovatelia vnímajú vplyvy globálneho otepľovania a viacerí budú musieť v nasledujúcich rokoch zatvoriť. Zároveň ale dodáva, že v posledných rokoch došlo k veľkému rozvoju technológií, ktoré dokážu predĺžiť lyžiarsku sezónu.

Ide najmä o umelé zasnežovanie, ktoré je možné použiť pri čoraz vyšších teplotách. To so sebou prináša nutnosť investovať do technológií, ako aj do energií a vody, ktoré sú na umelé zasnežovanie nevyhnutné.

FOTO TASR – František Iván

Drahý sneh

Všetko tak bude otázkou pomeru investícií a tržieb. „Menšie strediská majú najmä lokálnych klientov a tí sú veľmi citliví na zvyšovanie cien. Tam ceny jednoducho nebude možné zvyšovať a tým sa kruh uzatvára,“ priznáva Hlavatý.

Lyžovať sa tak na Slovensku stále bude, no bude čoraz drahšie. Podľa Hlavatého to však nebude také dramatické a zostane dostupné aj pre bežných ľudí. „Lyžovanie bude drahé v obdobiach veľkého dopytu. Ale napríklad v januári si bude môcť aj väčšie stredisko dovoliť znížiť ceny tak, aby si zalyžovali aj ľudia, ktorí majú menej peňazí,“ hovorí.

Štátni analytici odporúčajú skôr rozvoj takzvaného mäkkého turizmu či diverzifikáciu aktivít. Strediská by tak okrem lyžovania mohli ponúkať aj iné služby, ktoré by fungovali aj bez snehu.

Niečo také by mohlo byť podľa Oprendeka budúcnosťou aj pre stredisko v Kľačne. Ako však dodávajú analytici v prognóze, prieskumy ukazujú, že turisti v zime jednoducho chcú sneh a pôjdu tam, kde ho nájdu.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0