Nielen predlžovanie životnosti, prehodnocovanie minulých politických rozhodnutí o odstávke, ale aj ohlasovanie nových investícií do výstavby reaktorov a v niektorých prípadoch takmer až futuristických projektov.

Jadrová energetika sa po rokoch, keď sa na ňu mnohí dívali cez prsty a so zaťatými zubami ju tolerovali, vo veľkom vracia ako garant energetickej bezpečnosti v EÚ.

Francúzsko ako líder

Lídrom európskej jadrovej energetiky je Francúzsko. Viac ako 50 percent všetkej elektriny, ktorá pochádza v EÚ z jadra, produkujú francúzske reaktory, ktorých je v prevádzke dohromady 56. Viac elektriny z jadra ako Francúzsko vyrábajú vo svete len USA.

Aj preto sa oplatí sledovať, čo sa v tejto téme deje práve v tejto krajine. Paríž má totiž zároveň aj dostatočnú politickú váhu na to, aby svoje riešenia pretlačil aj na úrovni celej EÚ.

Aj vlaňajšie odstávky kvôli údržbe preukázali, aký význam má francúzske jadro, keď sa z tejto krajiny z čistého exportéra stal načas čistý dovozca elektriny, čo zamávalo jej cenami na trhoch (popri iných faktoroch).

Francúzsko však nechce zostať pri súčasnej flotile reaktorov. Rozsiahle oživenie tohto sektora ohlásil už pred takmer rokom počas predvolebnej kampane prezident Emmanuel Macron.

Jeho cieľom je, aby Francúzsko do roku 2050 malo minimálne 6 reaktorov novej generácie (s možnosťou rozšíriť projekt o ďalších 8 reaktorov) a vyrábalo o 60 percent elektriny viac ako v súčasnosti.

Francúzsko chce do roku 2050 vyrábať o 60 percent elektriny viac ako v súčasnosti. Zdieľať

Popritom tiež ohlásil veľký projekt výstavby veterných elektrární na mori, no pre stabilnú dodávku sú kľúčové práve jadrové reaktory. S vyššou spotrebou (a potrebou) elektriny sa ráta najmä pre rastúci počet elektroáut, ktoré prevezmú časť energetických potrieb, ktoré dnes uspokojujú fosílne palivá pre spaľovacie motory.

Súčasťou francúzskeho plánu je aj predĺženie životnosti existujúcich reaktorov nad hranicu 50 rokov.

Zároveň s tým sa francúzska vláda snaží skrátiť povoľovací proces, ktorý sprevádza výstavbu reaktorov a ktorý je podľa jej názoru neúmerne dlhý. Okrem toho, že nové reaktory majú stáť v areáloch existujúcich jadrových elektrární, čo eliminuje proces získavania vhodných pozemkov, celkovo sa má skrátiť povoľovací proces od rozhodnutia o výstavbe do začatia prác na maximálne päť rokov.

Nejde pritom len o energetiku, ale aj o imidž. Hoci Macron už viackrát kandidovať nemôže, chce byť ako prezident pri tom, keď sa s výstavbou reaktora novej generácii fyzicky začne.

V januári francúzske národné zhromaždenie napokon zákon o ekologickej transformácii schválilo. Stretol sa s kritikou ekologických organizácií, ktoré mu vyčítali, že primárne rieši jadrovú energetiku a nie obnoviteľné zdroje, ktorých administratívna náročnosť je vo Francúzsku takisto vysoká.

Tu však treba pripomenúť, že na zabezpečenie vyššieho dopytu po elektrine nestačí postaviť len nové zdroje, či už jadrové, alebo obnoviteľné. Viac elektriny musí zvládnuť v prvom rade prenosová sieť, aby sa dostala k spotrebiteľom.

V tomto zabral Berlín, ktorý rieši vlastné problémy s prenosovou sieťou, najmä pre veľké výkyvy v produkcii solárnej a veternej energie. Nemecko do dohody o cenových stropoch na plyn prepašovalo záväzok uľahčiť povoľovací proces výstavby prenosových sietí (de facto vyvlastňovanie pozemkov).

Produkcia jadrovej energie v rámci Európskej únie. Zdroj: Eurostat

Aj ďalší sa snažia o zachovanie jadra

Tak ako je Francúzsko krajinou, ktorá udáva trend vo využívaní jadra, tak je Nemecko ako najsilnejšia ekonomika Európy krajinou, ktorá ovplyvňuje situáciu v energetike na celom kontinente.

Je na tomto mieste zbytočné bližšie rozoberať rozhodnutie Nemecka odstaviť svoje elektrárne po havárii vo Fukušime na začiatku minulého desaťročia, pravdou však je, že toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo európsky energetický sektor. A to najmä tým, že Nemecko sa až nezdravo pripútalo k Rusku ako dodávateľovi plynu, ktorý mal zabezpečiť hladkú energetickú transformáciu v Nemecku známu ako Energiewende. Následky tohto rozhodnutia riešila EÚ takmer celé uplynulé dva roky a zvlášť po napadnutí Ukrajiny.

Nemecko sa teda pod vplyvom energetickej krízy, ktorú do veľkej miery samo spôsobilo, rozhodlo, že nenaplní svoj plán a neodstaví všetky svoje zostávajúce reaktory do konca roku 2022. Ich fungovanie predĺžilo do polovice apríla tohto roku.

Popri tom, ako sa v Nemecku obracia verejná mienka v prospech jadrovej energie, napätie to vnieslo aj do vládnej koalície. Socialisti a Zelení proti predĺženiu bojovali a 15. apríl považujú za definitívnu hranicu využívania jadra. Vládni liberáli, ku ktorým sa pridala opozičná CDU/CSU, žiadajú ďalšie predĺženie o minimálne dva roky.

K lepšiemu obrazu jadra prispela (nechcene) aj švédska aktivistka Greta Thunbergová, ktorá jadro na jeseň označila za omnoho lepší zdroj ako uhlie. Zdieľať

K lepšiemu obrazu jadra prispela (nechcene) aj švédska aktivistka Greta Thunbergová, ktorá jadro na jeseň označila za omnoho lepší zdroj ako uhlie (do ktorého využívania sa Nemci masívne pustili).

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire v decembri minulého roka vyhlásil, že napriek súčasnému postoju očakáva, že aj Nemecko sa v budúcnosti vráti k jadrovej energetike ako k bezpečnému a stabilnému zdroju.

Ďalšími krajinami, ktoré sa vo veľkom spoliehajú na jadrovú energiu, sú Švédsko a Fínsko. Švédi majú v prevádzke 6 jadrových reaktorov v troch elektrárňach a podľa vyjadrení švédskeho premiéra Ulfa Kristerssona zo začiatku tohto roka je pre zabezpečenie energetických potrieb krajiny potrebné postaviť ešte minimálne dva nové reaktory.

Fínsko vlani spustilo do prevádzky najväčší jadrový reaktor v Európe Olkiluoto 3, projekt mal však 12-ročné meškanie. Chystaná výstavba elektrárne Hanhikivi však bola po ruskej invázii na Ukrajinu zastavená, mal sa totiž na nej podieľať ruský Rosatom. Fíni sa pritom už dlhšie obzerajú po spolupráci s americkým Westinghouseom.

V  strednej Európe využíva jadrovú energiu Slovensko, Česká republika aj Maďarsko. Slovenské elektrárne vlani začali so spúšťaním výroby elektriny v treťom bloku Mochoviec, ktorý by mal pokrývať 13 percent našej spotreby, čo by nám spolu s ďalšími zdrojmi mohlo zabezpečiť sebestačnosť vo výrobe. Plánuje sa výstavba štvrtého bloku, ale to, kedy by mohol byť v prevádzke, je dnes veľmi ťažké predpovedať. Slovenské elektrárne ho plánujú sprevádzkovať do dvoch rokov, avšak s dôvetkom, že sa neskomplikuje povoľovací proces.

Česi majú v prevádzke dve jadrové elektrárne – Temelín a Dukovany, pričom plánujú stavbu nového reaktora v Dukovanoch. To bolo takisto predmetom politických sporov, keďže na jeho stavbe sa mal pôvodne podieľať aj ruský Rosatom.

Maďarsko, naopak, s Rosatomom naďalej intenzívne spolupracuje. Najmä preto, že stavba elektrárne Paks 2 je už v pokročilej fáze a výmena dodávateľa či technológie by stavbu reaktora prakticky zastavila.

V strednej Európe máme z hľadiska jadrovej energie dve výnimky – Poľsko a Rakúsko. Nepodobajú sa však v ničom.

Hoci Poľsko jadrové elektrárne doteraz nemá, už desaťročia ich stavbu plánuje. Jednu chystá v spolupráci s americkým Westinghouseom, druhú má postaviť juhokórejská spoločnosť. Prvé poľské jadrové watty by sa mali do siete dostať v roku 2033.

Rakúsko sa stalo najhlasnejším odporcom jadra a pravidelne podáva sťažnosti a žaloby na projekty v okolitých krajinách – na Slovensku, v Česku aj v Maďarsku. Zdieľať

Opačným prípadom je Rakúsko. To síce kedysi jadrovú elektráreň stavať začalo, no po havárii v Černobyli sa rozhodlo tento zdroj úplne vylúčiť zo svojich plánov. Na celoeurópskej úrovni sa zároveň Rakúsko stalo najhlasnejším odporcom jadra a pravidelne podáva sťažnosti a žaloby na projekty v okolitých krajinách – na Slovensku, v Česku aj v Maďarsku.

Jadrové zdroje v Európe nevyužíva ani Taliansko, ktoré k tejto politike pristúpilo takisto po havárii v Černobyli.

Na západe Európy sa jadro do povedomia aj do energetického mixu vracia v Holandsku aj v Belgicku. Holandsko chce do roku 2035 postaviť dve nové jadrové elektrárne. Belgicko sa po pôvodnom pláne odchodu od jadra rozhodlo pod vplyvom energetickej krízy predĺžiť životnosť svojich dvoch jadrových elektrární minimálne o desať rokov, ktoré sa po údržbe vrátia do prevádzky v roku 2026.

Podobne je na tom aj Británia. Expremiér Boris Johnson ohlasoval osem nových reaktorov v najbližších ôsmich rokoch. Jeho nástupca Rishi Sunak najprv z úsporných dôvodov nechal preveriť projekt Sizewell C, nakoniec rozhodol, že ho vláda bude spolufinancovať 50-percentnou účasťou.

A nakoniec Švajčiarsko, ktoré takisto po havárii vo Fukušime rozhodlo o odstávke svojich zdrojov. Výrobu malo postupne zastaviť päť reaktorov, energetická kríza však mení názory aj v tejto krajine.

Jadro alebo CO₂. Iná možnosť dnes nie je

Jadrová energetika síce nečelí kritike kvôli emisiám CO₂, keďže takmer žiadne pri výrobe elektriny neprodukuje, no významným argumentom jej odporcov je vysoká cena dĺžka stavby nových reaktorov.

Avšak pri prerátaní vstupných nákladov a prevádzkových nákladov na obdobie životnosti elektrárne, ktorá sa dnes ráta na viac ako 40 rokov a vidíme snahy o jej predlžovanie, vychádza cena elektriny za MWh na približne 40 eur.

Proti argumentu s vysokými vstupnými nákladmi stojí rozvoj technológie malých modulárnych reaktorov, ktoré v Európe rozvíjajú opäť Francúzi. Túto technológiu už ponúkli napríklad Poľsku, českej spoločnosti ČEZ, ale hovorí sa aj o spolupráci so Slovenskom.

Do vzájomných doťahovačiek medzi zástancami a odporcami jadrovej energie vstupuje aj fakt, že povoľovací a kontrolný proces ešte pred samotným spustením elektrárne sa počas desaťročí využívania tohto zdroja natiahol na roky. Ako upozorňuje napríklad Michael Shellenberger vo svojej knihe Apokalypsa nehrozí, je to najmä zásluhou protijadrových aktivistov, ktorí sa politickým lobingom pretaveným do legislatívy snažili čo najviac skomplikovať výstavbu jadrových elektrární a v niektorých prípadoch sa im neúmerným predlžovaním povoľovacích konaní podarilo niektoré projekty aj zastaviť.

Naťahovanie výstavby ju totiž aj logicky predražuje. Aj bez nelegálneho konania prirodzene v čase rastú ceny vstupných materiálov, a tak sa oproti plánovanej cene viacerými dodatkami môže cena aj zdvojnásobiť.

Ďalším argumentom je nebezpečnosť jadrového odpadu. V laickom vnímaní sa však často mieša vyhorené jadrové palivo so skutočným jadrovým odpadom, ktorý vznikne z prevádzky jadrovej elektrárne. Jeho objem je však minimálny a na jeho uloženie treba hlbinné úložiská, ktorými však väčšina krajín prevádzkujúcich jadrové elektrárne nedisponuje.

Ich prípadné vybudovanie takisto zvyšuje celkové náklady na prevádzku a aj konečnú cenu vyrobenej elektriny. Takéto úložiská buduje Francúzsko, Švédsko či Fínsko. Uvažuje sa o nich aj na Slovensku.

Na druhej strane, vyhorené jadrové palivo odpadom nie je. To sa uskladňuje pre prípadné budúce využitie energie, ktorá sa neuvoľnila pri reakcii v súčasných reaktoroch. Táto technológia je takisto predmetom intenzívneho výskumu.

Ak sa chceme odkloniť od fosílnych palív a zároveň zachovať energetickú bezpečnosť, nateraz nemáme iné riešenie, ako je jadrová energia. Zdieľať

Napriek všetkým problémom, vysokým nákladom a potenciálnemu nebezpečenstvu z prevádzky jadrových elektrární nateraz neexistuje zdroj, ktorý by vo výsledku lepšie spĺňal kombináciu bezpečnosti a stability výroby elektriny, ako je jadro.

Obnoviteľné zdroje so svojou nestabilitou výroby môžu byť vhodným doplnkom energetického mixu, ak sa však chceme odkloniť od fosílnych palív a zároveň zachovať energetickú bezpečnosť, nateraz nemáme iné riešenie, ako je jadrová energia.