Minister spravodlivosti Viliam Karas nedávno predstavil návrh, v rámci ktorého sa bude môcť osoba stať dôverníkom druhej osoby. Návrh Karas predstavil po tom, ako bol premiérom Eduardom Hegerom poverený, aby pripravil návrh upravujúci životné situácie pre homosexuálne páry.

Ustanovením určitej osoby ako dôverníka na základe fiduciárneho vyhlásenia u notára sa má uľahčiť prístup k správe dedičstva, k informovaniu o zdravotnom stave, k nároku na opatrovanie či zastupovanie v bežných veciach. Za dôverníka budú môcť dvaja ľudia vyhlásiť jeden druhého vzájomne.

Opýtali sme sa viacerých slovenských konzervatívcov, ako vnímajú tento návrh z dielne ministra spravodlivosti. Keďže návrh ešte nie je dostupný v paragrafovom znení, viacerí boli opatrní. Poslankyňa Anna Záborská sa k návrhu zatiaľ nechce konkrétne vyjadriť.

„Návrh ministra Karasa si podrobne preštudujeme, keď bude zverejnené jeho paragrafové znenie. Potom sa k nemu môžeme kvalifikovane vyjadriť. V každom prípade základom nášho pohľadu na akúkoľvek zmenu rodinného práva je ochrana a podpora rodiny a manželstva,“ hovorí Záborská pre Postoj.

Podobne stručne zareagoval aj Marek Michalčík, ústredný tajomník Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý odkázal na oficiálne stanovisko strany. „KDH vníma návrh úpravy pre páry, ktoré zdieľajú jednu domácnosť, z dielne ministra Karasa ako dobrý východiskový bod reflektujúci práve konkrétne vznesené požiadavky. Sám minister ho označil za základný rámec, na ktorý dostal mandát a do ktorého bude možné v prípade potreby pridávať ďalšie životné situácie. Reakcia progresívnoliberálneho spektra nevytvára v spoločnosti potrebný priestor na konštruktívnu diskusiu,“ uvádza sa v stanovisku.

Najlepší záujem dieťaťa pôjde bokom

Patrik Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku upozorňuje na to, že hoci presné znenie návrhu ešte nie je dostupné, niektoré jeho časti budú asi problém. „Príkladom je rozhodovanie o starostlivosti o dieťa po smrti rodiča. Dnes súd hľadá najlepší záujem dieťaťa. Ak do toho vstúpi tento zákon, môže sa stať, že najlepší záujem dieťaťa pôjde bokom,“ obáva sa.

Daniška upozorňuje aj na to, že v niečom môžu mať voči sebe dôverníci vyššie práva, ako dnes majú manželia. „Zvláštny je aj zámer, aby dôverník udeľoval informovaný súhlas so zdravotným zákrokom, keď dnes ani manžel nemá v zákone takúto možnosť. Podobne manžel nevie určiť za správcu dedičstva druhého manžela. Znamená to, že ak manželia chcú mať takéto práva, majú tiež medzi sebou zriaďovať inštitút dôverníka?“ pýta sa Daniška.

Vyrušuje ho tiež obmedzenie, podľa ktorého by nemalo byť možné pre rôzne oblasti života stanoviť rôznych dôverníkov. „Ak má niekto sestru lekárku, bude chcieť, aby ona udeľovala informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. A druhú sestru, ktoré je zas ekonómka, bude chcieť za správcu dedičstva. Takéto logické rozdelenie úloh však zatiaľ nie je možné,“ uvádza Daniška.

Oslabí sa výnimočnosť manželstva a rodiny

Čo Daniška vníma ako prekročenie čiary, je to, aby sa na inštitút dôverníkov, čo je súkromnoprávny inštitút, naviazali výhody verejného práva, napríklad sociálneho zabezpečenia. „Takéto výhody majú rodinní príslušníci, pretože rodina založená manželstvom je základ spoločnosti a je aj verejnou vecou. Poskytovanie rodinných výhod pre prakticky kohokoľvek bude nielen finančne nákladné, ale oslabí aj výnimočnosť manželstva a rodiny,“ upozorňuje Daniška.

„Základný problém vidím v nastavení, s ktorým sa táto legislatíva pripravuje. Stala sa vražda, poďme niečo rýchlo spraviť,“ pokračuje Daniška. „Pritom sa vôbec nerieši skutočný problém a to je radikalizácia mladých ľudí cez internet. Namiesto toho sa vymýšľajú inštitúty, ktoré majú potenciál ešte viac oslabiť význam manželstva.“

Podľa Danišku tento inštitút homosexuálnych aktivistov neuspokojí. Poukazuje na to, že tieto páry si môžu súkromné vzťahy upraviť už teraz. „Je jasné, že ich skutočným cieľom je spoločenské uznanie na úrovni manželstva,“ hovorí a pokračuje: „Ak sú v oblasti súkromného práva nedostatky, riešme ich systémovo pre všetkých ľudí bez rozdielu. A súčasne hľadajme spôsoby, ako posilniť manželskú kultúru a význam manželstva v spoločnosti, a nie naopak.“

Patrik Daniška a Anton Chromík. Foto: TASR/Pavol Neubauer

S Alianciou za rodinu nekonzultovali

Ochranu manželstva a rodiny už viac ako deväť rokov háji občianske združenie Aliancia za rodinu. To však minister Karas pri príprave návrhu zákona nijako neoslovil. „Ministerstvo tieto návrhy s Alianciou za rodinu nekonzultovalo,“ uvádza predseda aliancie Anton Chromík. Text návrhu zákona nepozná, a preto ho nevie posúdiť.

„Vyzývame ministerstvo spravodlivosti, aby sa vyhlo riziku ustanovenia nevhodnej osoby za opatrovníka deťom. Manželstvo štatisticky predlžuje život a predstavuje nesmierne výhody pre spoločnosť a výchovu detí,“ pokračuje Chromík.

„Aliancia za rodinu vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby prijala celoštátnu stratégiu podpory manželstva a navrhla dodatočné opatrenia, ktorými podporí manželstvo. Zároveň žiada záruky, že nimi navrhovaný inštitút fiduciárneho vyhlásenia nebude slúžiť ako akási čiastočná náhrada za manželstvo a v žiadnom prípade nebude znamenať schvaľovanie či akceptáciu zdraviu rizikového správania,“ dodáva Chromík.

Zákon môže odrádzať od vstupovania do manželstva

Peter Beňa z Aliancie za rodinu vyzýva vládu, „aby veľmi citlivo zvažovala možné riziko, či týmto inštitútom nepodporí medzi mladými ľuďmi ešte väčšie odmietnutie inštitútu manželstva ako nepotrebného“.

„Slovensko sa rúti do demografickej krízy, ktorá spôsobí problémy, aké si dnes ani nevieme predstaviť. Nie sme krajina, ktorá by tejto kríze vedela čeliť migráciou, a preto musíme všestranne chrániť rodinu založenú na manželstve muža a ženy a napomáhať jej dobru, lebo je to stabilné prostredie, v ktorom sa rodí najviac detí,“ upozorňuje Beňa.

„Páry, ktoré považujú manželstvo za ,nepotrebný papier‘, majú menej detí a sú častejšie bezdetné. Každá úprava, ktorá podporuje znižovanie záujmu o manželstvo, môže prispievať k tomu, že sa ešte viac zníži pôrodnosť a prehĺbi demografická kríza, ktorá našu spoločnosť bude trápiť desaťročia,“ uzatvára Peter Beňa z Aliancie za rodinu.