Relácia V siedmom nebi s Vilom Rozborilom má svojich fanúšikov na celom Slovensku. Ľudia ho radi zavolajú tam, kde si nevedia pomôcť vlastnými silami. Tak to bolo aj na východe našej krajiny, keď ľudia chceli podať pomocnú ruku chudobnej rodine žijúcej v meste.

Súkromná televízia priniesla tisíce eur na zlepšenie jej bývania. Škoda len, že po roku v izbách nebolo vidieť žiadnu zmenu. Ako by tam Vilo so svojím tímom ani nebol... Chuť pomôcť bola iba na jednej strane. Neprešla do zmeny správania a myslenia v rodine, kde si to nevážili.

Slovami dnešného evanjelia, chuť soli sa nedostala všade. Soľ v polievke má význam, keď ju cítiť vo všetkom – v zelenine, vývare, mäse i cestovinách. Nie je jej veľa, ale z mdlej chute jedla urobí lahôdku.

Nepripomína nám to život pred novembrom 1989 v nenápadných komunitách rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí slávili tento štvrtok svoje zasvätenie? Vtedy bez habitov, ale so soľou evanjelia v rukách a so svetlom v srdci prinášali Krista ľuďom v civilnom zamestnaní.

Knižnice, školy, škôlky, nemocnice i veľké fabriky by vedeli dlho a zaujímavo rozprávať... Možno sa len hypoteticky pýtať, či v tom nebolo viac Ducha, ako keď sa dnes v reholiach veľa síl vydá na udržiavanie budov a štruktúr.

Kresťan na zemi je akoby kuchárom, ktorý soľou dáva chuť všetkému. Cirkev je tu, aby vo svete osvetlila, povzbudila, podporila a požehnala všetko to, čo dobré chce človek urobiť. V takýchto dobrých dielach sa šíri láska a život, ktorý nám bol darovaný. A toto môže iných viesť k Bohu Otcovi, aby on bol oslávený, lebo od neho pochádza láska i život.

Filozof a kritik Roland Barthes (1915 – 1980) pri jednom vystúpení na čele organizácie Institut de France pomenoval múdrosť ako „absenciu moci spojenú s trochou poznania, kúskom inteligencie a množstvom chuti“. Prečo práve chuti? Skrýva sa za tým blízkosť slov. Múdrosť sa latinsky povie sapere. A v románskych jazykoch to má blízko k slovu chuť (sapore).

Teda múdri ľudia dodávajú životu chuť, šťavnatosť. Keď soľ stratí chuť, čím ju osolia? My sme soľou a to, čo nás robí slanými, je Boží život, ktorý nám bol darovaný. Cirkevní otcovia v tom vidia obraz daru Ducha Svätého, ktorý nám dáva lásku a život Otca. Toto je našou identitou.

Svet núl a jednotiek funguje správne iba pri ľuďoch, ktorí nie sú stopercentnými koncentrátmi v podobe soľných stĺpov (ako pani Lótová, čo sa rada obzerala do minulosti), ale majú v sebe štipku nezvetranej soli, ktorá vie vytvárať pekné vzťahy. Zdieľať

Takúto múdrosť dnes vidieť na východ od nás. Kto v týchto týždňoch prekročil ukrajinskú hranicu, vie, že cez deň majú Ukrajinci elektrinu len zopár hodín. Akým zraniteľným sa stáva svet technológií pri výpadku prúdu.

V jednej lekárni účet vypisovala predavačka ručne a niektoré prevádzky sa ani neotvárajú. Moderné výdobytky sú nutne nahradené ľudskou tvorivosťou, aby skúšaní susedia dokázali toto náročné obdobie prežiť.

Vychádza to tak, že svet núl a jednotiek funguje správne iba pri ľuďoch, ktorí nie sú stopercentnými koncentrátmi v podobe soľných stĺpov (ako pani Lótová, čo sa rada obzerala do minulosti), ale majú v sebe štipku nezvetranej soli, ktorá vie vytvárať pekné vzťahy.

Relativizácia moci technológií prišla aj s nedávnou správou zo Silicon Valley, kde prišla vlna prepúšťania. Od firmy Google (12 000 pracovníkov prepustených, čo je 6 % z celkového počtu), Amazon a Microsoft až po korporáciu Facebook. Postihlo to desaťtisíce inžinierov, technikov a počítačových vedcov, ktorí majú do tridsať rokov a možno si mysleli, že ich šikovnosť je neohroziteľná a nenahraditeľná.

Firma Google sa donedávna chválila, aké výhody ponúka svojim zamestnancom: vysoké platy a rôzne bonusy, bezplatné masáže a fyzioterapie, rovnako pranie oblečenia až po kulinárske špeciality, rovnako zadarmo.

A dnešná realita? Vyhodenie z roboty listom nájdeným v súkromnej elektronickej pošte. Pre istotu boli firemné kontá pracovníkov zrušené, aby sa firme nemohli pomstiť. Asi v tom bolo príliš veľa techniky a málo ľudskosti alebo kultúrnosti – teda evanjeliovej soli.

Ján Pavol II. sa vraj raz pri obede posťažoval prítomným, že nerozumie, prečo veriaci konajú toľko dobra, a predsa to ostatných nehne k tomu, aby slovami evanjelia „videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“. Teda charita akoby neviedla k poznaniu Boha a jeho blízkosti.

Kardinál Nguyen Van Thuan, ktorý sa venoval charite vo Vietname, a preto sa stal nepohodlným pre svoju vládu, to vysvetlil jednoducho: Bez Ducha sa charitné dielo stáva akoby zoologickou záhradou. Prečo? Ľudia sa menia na zvieratá, kde ich úspešnejší navštevujú a iba kŕmia. Lebo darovať jedlo je jednoduchšie ako darovanie lásky a pozornosti.

Koľko svetla darovať, aby druhí neboli oslepení? Koľko soli vhodiť do kotlíkového guľáša na veľkej rodinnej párty, aby chutil každému? Toto je umenie, ktoré potrebuje správnych kuchárov. K tomu môže opäť niečo povedať Roland Barthes: „Je vek, v ktorom sa (v škole) učíme všetko to, čo sa pozná. Potom prichádza vek, v ktorom sa učí aj to, čo nevieme. A toto sa nazýva hľadanie.“