Komentáre a názory Vojna na Ukrajine 21. február 2023

Rusko na ceste do područia Číny Nezamýšľané dôsledky ruskej vojny na Ukrajine

Amir Taheri
Amir Taheri

Ruská invázia na Ukrajinu vypustila príliš veľa džinov na to, aby ich niekto dokázal kontrolovať, nieto ešte zatlačiť späť do svojich fliaš.

Ruská invázia na Ukrajinu vypustila príliš veľa džinov na to, aby ich niekto dokázal kontrolovať, nieto ešte zatlačiť späť do svojich fliaš.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Amir Taheri

Nezamýšľané dôsledky ruskej vojny na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin (uprostred) sa rozpráva s vojakom počas návštevy vojenského výcvikového centra Západného vojenského okruhu pre mobilizovaných záložníkov v Riazanskej oblasti v Rusku 20. októbra 2022. Foto: TASR/AP

Čo spravíte, ak uviaznete vo vojne, ktorú nemôžete ani vyhrať, ani prehrať? Takejto otázke čelí ruský prezident Vladimir Putin na začiatku druhého roka svojej „špeciálnej operácie“ proti Ukrajine. Odpoveď znie: aby ste zakryli skutočnosť uviaznutia a žiadneho posunu vpred, zinscenujete optický klam.

V decembri minulého roka Putin a jeho propagandistická mašinéria načrtli obraz víťazstva s pomocou zimy, ktorá mala svojimi ľadovými pazúrmi zaručiť výhru. Keď sa tak nestalo, kúpili si niekoľko priaznivých titulkov tým, že vyhodili svojho veliteľa na Ukrajine a do jamy levovej hodili najvyššieho vojenského šéfa, generála Valerija Gerasimova. Je však jasné, že ani Gerasimov, byrokrat v uniforme s toľkými vyznamenaniami ako generál v operete, nemá žiadnu zázračnú paličku.

Jarná ofenzíva je stará ako celá história vojny

Preto teraz z Kremľa počujeme novú melódiu: veľké víťazstvo na podnose prinesie Rusku jarná ofenzíva. Príbeh, že jar, tak ako oživuje prírodu, prinesie aj víťazstvo ktorejkoľvek strane, ktorej je naklonená, je stará ako celá história vojny.

Pred viac ako 2 000 rokmi rímsky konzul Marcus Licinius Crassus, vo svojej dobe najbohatší muž na svete, tiež stavil na jarnú ofenzívu v Carrhae. Nakoniec skončil s odťatou hlavou poslanou na zlatom podnose partskému kráľovi.

Vo vojne medzi Anglickom a Francúzskom v 14. storočí si anglický kráľ Eduard III. myslel, že jeho jarná ofenzíva túto krvavú ságu uzavrie. Porazil Francúzov v Poitiers a zajal ich kráľa. Najdlhšia vojna v dejinách sa tým však stále neskončila.

V americkej občianskej vojne sa kavaléria generála Philipa Henryho Sheridana v rámci jarnej ofenzívy generála Ulyssesa S. Granta dostala hlboko na „nepriateľské územie“. Spraviť „Sheridana“ sa stalo vojenským pojmom, ale bratovražedná vojna sa tým neskončila.

V roku 1918 sme mali nemeckú verziu jarnej ofenzívy, ktorá sa však v celoštátnom meradle skončila katastrofou.

Viac ako 40 krajín zvýšilo svoje rozpočty na obranu a zároveň sa pustilo do masívnych programov na obnovu svojich arzenálov a vývoj modernejších zbraňových systémov.Zdieľať

Tragédia na Ukrajine, nazvite ju špeciálnou operáciou, ak sa chcete páčiť Putinovi, sa vyvinula do pozičnej vojny malých postupných zásahov a ústupov pripomínajúcich skôr prvú svetovú vojnu než vojnu 21. storočia. Vojnový front, ktorý sa vytvoril v roku 2014 ruskou anexiou Krymského polostrova a vytvorením separatistických enkláv v Donbase, sa v skutočnosti výrazne neposunul. Jarná ofenzíva, ktorú pretláča ruská propaganda, to pravdepodobne nezmení.

Návrat vojny

Možno je však zaujímavejšie skúmať nezamýšľané dôsledky tejto tragickej ságy. Jedným z takýchto dôsledkov je návrat témy vojny do medzinárodnej diskusie ako reality tu a teraz.

Myšlienka, že vojna by mohla byť nejakým spôsobom vylúčená z ľudských dejín, podobne ako incest či otroctvo, sa ukázala ako falošná predstava. Vrátila sa v úvahách o vojenských doktrínach, o ktorých mnohí dúfali, že sa už vytratili.

Pred takmer polstoročím USA zrušili povinné odvody a nahradili ich dobrovoľníckymi silami. Väčšina ostatných západných demokracií a niektoré rozvojové krajiny ich príklad nasledovali. Dnes sa však vo viacerých hlavných mestách verejne diskutuje o určitej forme návratu k odvodovému systému. Výdavky na obranu, ktoré sa predtým považovali za zbytočný luxus, sa dnes vnímajú ako nevyhnutné pre národnú bezpečnosť a nezávislosť.

Pred ukrajinskou tragédiou bolo skresávanie vojenských výdavkov štandardným nástrojom na znižovanie rozpočtových deficitov.

V roku 2022 však viac ako 40 krajín svoje rozpočty na obranu zvýšilo a zároveň sa pustilo do masívnych programov na obnovu svojich arzenálov a vývoj modernejších zbraňových systémov.

Jedným z nezamýšľaných dôsledkov ukrajinskej tragédie tak môžu byť nové preteky v zbrojení, ktoré Rusko vyhrať očividne nedokáže. Podobne aj Čína by mohla byť postavená pred ťažkú voľbu, či sa do týchto pretekov zapojí a obmedzí tak zdroje potrebné na vymanenie väčšieho počtu svojich obyvateľov z chudoby alebo zostane mimo a zníži svoje ambície na získanie vedúceho postavenia vo svete.

Ďalším nezamýšľaným dôsledkom môže byť zníženie významu diplomacie ako hlavného nástroja na riešenie konfliktov v celosvetovom meradle. Keďže OSN je už teraz odsunutá na okraj, schopnosť medzinárodnej diplomacie ukončiť alebo aspoň zmierniť mnohé malé alebo veľké regionálne konflikty sa môže ešte viac znížiť.

Ukrajinská tragédia tiež posilnila trend, ktorý sa začal na začiatku nového storočia, a to tzv. privatizáciu vojny. Najlepšie dostupné informácie ukazujú, že súkromná vojna sa stala lukratívnym globálnym biznisom, ktorý zamestnáva desaťtisíce ľudí a zasahuje viac ako tucet krajín v Latinskej Amerike, Afrike a na Blízkom východe. Na niektorých miestach, napríklad vo východných regiónoch Konga a Kinshasy, sa vojna súkromných bojových skupín stala kľúčovým faktorom kontroly prístupu k vzácnym nerastným zdrojom strategického významu.

Čo potom?

Ďalším nezamýšľaným dôsledkom je výrazné spochybnenie integrácie Ruska ako významného hráča do toho, čo Michail Gorbačov a Boris Jeľcin označili za „náš spoločný európsky dom“. Klasická ruská diskusia medzi slavianofilmi a západniarmi odrážala ruskú realitu s jej vnútornými protikladmi.

Rusku akoby zostala len možnosť výhľadu na východ, do Číny, a prijatie toho, že bude hrať druhé husle pri mocnosti so štruktúrami a ambíciami, ktoré sú priemernému Rusovi cudzie.Zdieľať

Putin ponúka náhradnú verziu slavianofílie. Po tom, čo sa slovanské národy do „spoločného európskeho domu“ už integrovali, sa v Putinovom chápaní ponecháva Rusku len možnosť výhľadu na východ, do Číny, a prijatie toho, že bude hrať druhé husle pri mocnosti so štruktúrami a ambíciami, ktoré sú priemernému Rusovi cudzie.

Najvýznamnejším nezamýšľaným dôsledkom ukrajinskej tragédie môže byť vykoľajenie tzv. globalizačného procesu. Pred dvadsiatimi rokmi sa hovorilo len o komparatívnych výhodách a delokalizácii. Dnes sa hovorí o relokalizácii a obnove „nášho vlastného priemyslu“. Môže sa ukázať, že ide o návrat k obilnej ekonomickej mentalite a protekcionizmu, čo môže pre mnohé krajiny znamenať katastrofu alebo ponuku oneskorenej korekcie globalizácie, ktorá zašla príliš ďaleko.

Invázia na Ukrajinu bola zbytočným krokom, ktorý, ako povedal Talleyrand, bol horší ako chyba. Vypustila príliš veľa džinov na to, aby ich niekto dokázal kontrolovať, nieto ešte zatlačiť späť do svojich fliaš.

Jar nie je ďaleko a Putin môže mať svoju ofenzívu. Otázkou však zostáva: čo potom?

 

Autor bol v rokoch 1972 až 1979 výkonným šéfredaktorom iránskeho denníka Kayhan. Pracoval vo viacerých médiách, vydal jedenásť kníh a od roku 1987 je publicistom v medzinárodnom arabskom denníku Asharq Al-Awsat so sídlom v Londýne.

Pôvodný text: Ukraine: The Unintended Consequences. Uverejnené v spolupráci s Gatestone Institute, preložil Lukáš Obšitník.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0