Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
27. február 2023

Pohľad z Moskvy

Stalin je pre Rusov Jánošíkom

Dnes je ruská mládež ovplyvnená všetkými stereotypmi o múdrom Stalinovi a jeho popularita rastie.

Stalin je pre Rusov Jánošíkom

Foto: TASR/AP

So Stalinom sa vídam pravidelne. Keď prídem na návštevu k nášmu ruskému príbuznému, hneď vo dverách bez toho, aby som sa vyzul, ma víta sovietsky krvavý diktátor. Magnet s jeho podobizňou visí na chladničke, pričom je vo veľmi zvláštnej spoločnosti: hneď vedľa naťahuje ruku s pochodňou Socha slobody a o kus vyššie sa držia farebné domčeky z Amsterdamu. Sú to suveníry dcéry nášho príbuzného. On bol najďalej v Bielorusku.

Vždy keď vidím Stalinov obrázok v bielej uniforme, tak mi napadne, aký zvláštny vzťah má ruská spoločnosť, a nielen tá, k „otcovi sovietskych národov“.

Na nedeľu 5. marca pripadá sedemdesiate výročie smrti Josifa Vissarionoviča Stalina. So všetkou pravdepodobnosťou Kremeľ nechystá zvláštne pripomenutie tejto udalosti. Azda len ruská štátna propaganda bude premietať nejaké filmy opatrne velebiace Stalina.

Isté však je, že si ruskí komunisti túto udalosť nenechajú ujsť. Vlastne ako každý rok. Stalinov hrob pri kremeľskom múre bude obsypaný stovkami červených karafiátov. Zaznejú prejavy odtrhnuté od reality.

Pochybujem, že náš príbuzný prinesie na Červené námestie kytičku. Nie je to žiadny kovaný fanatik. Stalina má rád po svojom, ako milióny Rusov. Aj keď vie, aké zločiny spáchal.

Stalin má v Rusku zvláštne postavenie, ktoré je pre nás, českú a slovenskú spoločnosť kriticky pristupujúcu k svojim dejinám, ťažko uchopiteľné. Stalin nás dráždi svojimi zločinmi, svojou krvilačnosťou, ktorá postihla nielen Sovietsky zväz, ale aj jeho satelity.

Pre vtedajšie vedenie Československa bol Stalinom vybudovaný totalitný režim ideálom. Mysleli to úprimne. Aj s politickými procesmi. Ako uvádza slovenský Ústav pamäti národa, medzi rokmi 1948 až 1954 bolo iba na Slovensku z politických dôvodov odsúdených bezmála 25-tisíc osôb, na popravisku skončilo 45 osôb. Sovietsky zväz, náš vzor...

Stalinovo meno v krajine, ktorá vznikla na troskách Sovietskeho zväzu a častejšie hľadí do minulosti než do budúcnosti, rezonuje mnohovrstevnou, často aj ambivalentnou ozvenou. Zo Stalina sa stal symbol. Je zároveň nádejou aj vzdorom papalášom. Toto je Rusko 21. storočia.

Stalin je historická superstar

V roku 2008 došlo k veľmi nemilej situácii. Stalina okradli o víťazstvo. V televíznej ankete o najväčšiu osobnosť ruskej histórie Imia Rossiji, organizovanej štátnym kanálom Rossija, sa dlho držal v diváckom hlasovaní na prvom mieste. Vyradený nebol, ale z prednej priečky sa prepadol na „iba“ tretie miesto. Podľa oficiálnej verzie hlasy Stalinovi nahnali hackeri, ktorí údajne nabúrali systém súťaže.

Hoci Stalin prišiel o víťazstvo v televíznej ankete, sociológovia reflektujú, že jeho podpora odvtedy v ruskej spoločnosti rastie. Ako keby preboril pomyselnú štvrtú stenu.

V roku 2012, keď Rusko zažívalo návrat Vladimira Putina do Kremľa a doznievali mnohotisícové demokratické protivládne protesty, sa Stalin v prieskume ruskej nezávislej sociologickej agentúry Levada Centr umiestnil na prvom mieste ako najvýznamnejšia osobnosť všetkých čias a národov. O druhé miesto sa podelil Vladimir Iľjič Lenin s cárom Petrom Veľkým. Tretí skončil Alexandr Puškin.

Posledných viac ako desať rokov nikto nemohol Stalina z trónu najvýznamnejšej osobnosti ruských dejín zvrhnúť. Popularita „prozápadného“ cára Petra Veľkého pritom v prieskumoch paradoxne klesá.

V tomto historickom súboji medzi významnými mužmi ruského a sovietskeho impéria tkvie dôležitá rovina popularity Stalina. Stalin je symbolom epochy, na ktorú je drvivá väčšina Rusov najviac hrdá. Je figúrou stojacou pri fundamente súdobej identity zjednocujúcej modernú ruskú spoločnosť. Touto celoruskou identitou je hrdosť na víťazstvo v druhej svetovej vojne, ktoré je symbolom sily a historického nároku na veľmocenské postavenie.

Stalin je vnímaný ako vodca Sovietskeho zväzu, ktorý ako jediný – aspoň v ruskom ponímaní aktívne stimulovanom propagandou – porazil nacistické Nemecko. Priniesol víťazstvo sovietskemu ľudu a celému svetu a tým povzniesol ZSSR medzi popredné svetové veľmoci.

„Víťazstvo nad nacizmom dáva vládnej moci, ale aj ruskej spoločnosti morálny kapitál na pocit nadradenosti. Stalin vystupuje ako organizátor víťazstva, ako symbol triumfu, bez ktorého by vojna nebola vyhraná,“ ​​povedal mi v rozhovore Lev Gudkov, známy ruský sociológ a vedúci vedecký pracovník agentúry Levada Centr.

„To, že Stalin zvíťazil v roku 1945, z neho urobilo pomazaného Bohom. Veď to bola svätá vojna, sväté víťazstvo. V jej strede bol fakticky svätý pomazaný,“ opísal význam Stalina v rozhovore pre petrohradský web Fontanka z augusta 2011 ruský ultranacionalistický spisovateľ Alexandr Prochanov.

Napriek tomu, že spisovateľovo vnímanie sveta má svoje limity a Prochanov sa často dáva unášať svojou fantáziou, tu nie je ďaleko od pravdy. Pre mnohých Rusov má Stalin rozmer „spasiteľa“.

Ako zároveň Prochanov dodal, v ruskej pravoslávnej cirkvi existuje hnutie stalinistov. Môže to vyznieť ako paradox, Stalin aktívne potieral „ópium ľudstva“ a dal popraviť viac ako 110-tisíc duchovných, napriek tomu to zapadá do mýtu o Stalinovi ako o víťazovi vojny a vodcovi svetovej mocnosti.

Stalinské represie sa v kontexte pomaly, ale isto odsúvajú do pozadia a bagatelizujú. Primárne je „Stalinovo víťazstvo“.

Ako ešte pred troma rokmi zistila ruská sociologická agentúra Levada Centr, Rusi vo veku od 18 do 24 rokov, teda generácia „Putinových detí“, majú vo veľkej miere matné povedomie o represiách panujúcich v Sovietskom zväze za Stalinovej vlády. Štyridsaťjeden percent mladých respondentov o brutalite sovietskeho režimu vedelo málo alebo vôbec nič.

„Pred pätnástimi rokmi bol vzťah mladých Rusov k Stalinovi absolútne ľahostajný. Bol považovaný za jednu z plejády historických postáv. Dnes je ruská mládež ovplyvnená všetkými stereotypmi o múdrom Stalinovi a jeho popularita rastie,“ vysvetľuje Gudkov.

Inzercia


Foto: TASR/AP

Stalin nie je ruským úradom po chuti

Mýtus z druhej svetovej vojny propagovaný kremeľským režimom má však svoje limity. Stalin môže byť jeho súčasťou, ale nesmie sa oživovať jeho kult. Cár je v Rusku totiž iba jeden. Sovietsky vodca sa preto nedočkal pocty najväčšej – jeho meno neozdobilo názov mesta Volgograd, ktorý sa ešte šesť dekád predtým nazýval Stalingradom.

Začiatkom tohtoročného februára si Rusko pripomínalo okrúhle výročie bitky o Stalingrad. Pred osemdesiatimi rokmi Červená armáda drvivo porazila sily Tretej ríše a definitívne prelomila situáciu na východnom fronte. Stalingrad, podobne ako oslobodenie Leningradu, bitka o Ržev a ďalšie, má významné miesto v glorifikovanej histórii tzv. Veľkej vlasteneckej vojny, ako v Rusku druhú svetovú vojnu nazývajú.

Ruskými médiami prebehla informácia, že na počesť tohto výročia Volgograd dostane svoj predchádzajúci názov. Kremeľ sa však rozhodol inak a iniciatívu zatrhol.

Štátna sociologická agentúra VCIOM narýchlo vypracovala prieskum verejnej mienky, podľa ktorého 67 percent obyvateľov Volgogradu si zmenu názvu mesta neprialo. Musíme veľmi opatrne pristupovať k premenovaniu Volgogradu na Stalingrad, dodal k tomu tlačový hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

V skutočnosti sa dá predpokladať, že premenovanie si nepriali ruské úrady. Nedá sa totiž povedať, že by výrazne podporovali umiestňovanie Stalinových sôch vo verejnom priestore či iné podoby jeho vychvaľovania.

„Spravidla sa tomu predstavitelia mestských úradov bránia, sú najmä proti zriadeniu [Stalinovho] pomníka na štátnom pozemku. Za týmito iniciatívami stoja buď lokálne stranícke kádre – miestna bunka komunistickej strany –, alebo skupina obyvateľov, ktorých nespája členstvo v nejakej strane,“ uvádza ruská antropologička Alexandra Archipovová vo svojom článku Stalin bez stalinizmu. Podľa nej sa na postavenie Stalinovej sochy často skladajú sami obyvatelia danej dediny alebo mesta.

V roku 2010 sa komunisti z východosibírskeho Jakutska sťažovali, že im vtedajší starosta za asistencie polície a prokuratúry, ale aj s podporou miestnej veteránskej organizácie zabránil inštalovať Stalinovu bustu pred budovou brannej organizácie DOSAAF (organizácia na spôsob československého Zväzarmu). Socha sa nakoniec v tejto mrazivej metropole objavila o tri roky neskôr – na súkromnom pozemku miestneho producenta diamantov Almaza Anabara.

„Za Stalina sa náš život každým dňom zlepšoval. Medzi ľuďmi boli dobré a hrejivé vzťahy. A čo sa deje dnes? Ceny nezastaviteľne rastú. Človek je človeku vlkom,“ povzdychla si vtedy na mítingu pod Stalinovou bustou veteránka práce Anna Puchovová. „Kedy budeme mať dostatok peňazí aspoň na základné veci? Ako dlho budete ponižovať svoj ľud, pán Putin?“ dodala.

Sociológ Gudkov upozorňuje na zaujímavý jav. Okrem takmer všeobecne akceptovaného vnímania Stalina ako strojcu víťazstva v druhej svetovej vojne je Stalin často považovaný aj za symbol spravodlivosti. S nadsadením sa dá povedať, že je akýsi „sovietsky Jánošík“.

„Sympatie k Stalinovi a sovietskej minulosti sú paradoxne príznakom kritického vzťahu k súčasnosti. Za Stalina bol poriadok, za Stalina nebola zločinnosť, vládna moc nebola skorumpovaná. Stalin vystupuje ako protipól k súčasnému režimu, používaný sa na kritiku súčasných poriadkov v Rusku,“ vysvetľuje známy ruský sociológ.

S touto tézou súhlasí aj antropologička Archipovová. „Čím viac ľudia pociťujú nedostatok očakávanej starostlivosti od súčasného štátu, tým viac sa objavujú argumenty ako ,ale Stalin sa staral o sovietsky ľud‘. Pred nami sa objavuje postava Stalina otca, ktorý sa osobne stará o blaho ,svojich detí‘ – všetkého sovietskeho ľudu,“ uvádza expertka.

Výzvy na zavedenie takzvaného stalinského poriadku, teda tvrdej a nekompromisnej politiky voči spoločnosti často hraničiacej s tyraniou, sa pritom dajú interpretovať ako viera v efektívny tvrdý trest.


Foto: TASR/AP

Gruzínsko svojho Stalina toleruje

V postsovietskom priestore je iba jedna krajina okrem Ruska, kde možno nájsť prevažne tolerantný vzťah k Stalinovi. Je to jeho rodné Gruzínsko.

Mesto Gori v centrálnej časti krajiny má zvláštnu stalinskú atmosféru. Nájdete tu rodákovo múzeum, do očí vám budú biť roztodivné suveníry so Stalinom.

Vlani v máji v Gori komunisti chceli osláviť koniec druhej svetovej vojny. Mala to byť veľká sláva. Nakoniec sa ich na akcii pod heslami Za socializmus! Za víťazstvo! Za Stalina! zišlo okolo stovky. A navyše si na milovníkov Stalina došliapla polícia. Tí, ktorí držali v krajine zakázanú vlajku s kosákom a kladivom, dostali pokutu.

Na rozdiel od Ruska nie je Stalin súčasťou gruzínskej identity. Gruzínska spoločnosť napriek podstatným problémom mieri vytrvalo na Západ. Stalin je skôr súčasťou akéhosi koloritu, ktorý sa však príliš – s výnimkou Gori – neakcentuje. Stalin nie je gruzínskym ideálom, nie je symbolom spravodlivosti. Je to iba a len najvýznamnejší Gruzínec v dejinách.

Zvláštne, že malé národy majú viac rozumu než „postsovietska veľmoc“.

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.