Ste úspešný v podnikaní a nudíte sa? Firma vám funguje ako hodinky, po materiálnej stránke vám nič nechýba, a vy hľadáte pre seba nové profesionálne výzvy?

Máte dojem, že ste ešte príliš mladý na odpočinok a nechcete zvyšok života tráviť hraním golfu či naháňaním mladých žabiek? Uvažujete teda, že vstúpite do politiky a v septembri konečne zachránite Slovensko?

Podnikatelia, z ktorých sa stali politici, u nás nie sú neznámym javom. Napríklad všetci štyria zakladatelia vládnej koalície, ktorá u nás vznikla po posledných parlamentných voľbách, prišli do politiky z podnikateľského prostredia.

Napriek neslávnemu koncu tejto konkrétnej garnitúry vo všeobecnosti nemusí nevyhnutne ísť o jav z pohľadu spoločnosti negatívny. „Keby v Spolkovej republike boli pri moci bohatí podnikatelia, nikdy by nepristúpili na taký nezmysel ako vystúpenie z uhlia a súčasne z jadra,“ povedal počas nedávnej návštevy Bratislavy Nemec Rainer Zitelmann na margo obľúbeného klišé, že v kapitalizme dominujú politike bohatí.

No čo ak človek, ktorý je úspešný v podnikaní, pokusom o vstup do politiky uškodí hlavne sebe samému a svojej rodine?! Ak vám ide futbal, neznamená to, že budete tiež úžasný hokejista. Čo keď pri prestupe z biznisu do politiky podceníte, aké odlišné sú v skutočnosti pravidlá hry na týchto dvoch ihriskách?!

V roku 1938 vyšiel slovenskému spisovateľovi Jánovi Hrušovskému (1892 – 1975) román Dva železné dvory. Tri roky pred jeho smrťou vyšiel ešte raz a prepracovaný pod známejším názvom Povesť o dvoch železných dvoroch (vyd. Slovenský spisovateľ, 1972). Hoci nejde o najznámejšie dielo slovenskej literatúry, pre podnikateľov s politickými ambíciami by malo byť povinným čítaním. Najlepšie ešte predtým, než do politiky vstúpia – a urobia možno najväčšiu chybu svojho života.

Hrušovského román sa odohráva počas 1. ČSR na začiatku 30. rokov 20. storočia. V župnom mestečku na strednom Slovensku fungujú blízko seba dva obchody so železným tovarom, v ktorých dostanete kúpiť všetko od klincov po zložité poľnohospodárske náradie: Na jednej strane zámožný Veľký železný dvor miestneho patriarchu Jána Rataja a popri ňom paberkujúci neďaleký Malý železný dvor jeho vzdialeného príbuzného Daniela Rataja, ktorému sa konzervatívni zákazníci z mesta a okolitého vidieka skôr vyhýbajú.

Jánov syn Štefan potajme miluje Danielovu dcéru Vilmu. To sa však autoritatívnemu Jánovi nepáči. Pre syna si želá lepšiu partiu, tak Danielovi v obchode spraví scénu. Ich deti sa viac nemajú stýkať. Zákazníkmi, medzi ktorými sa incident rýchlo rozkríkne, to otrasie. Postupne presmerujú svoju lojalitu od Veľkého k Malému železnému dvoru.

To už však šesťdesiatnik Ján Rataj dávno spriada iné plány. Hoci by sa mohol tešiť z dôchodku a postavenia uznávaného podnikateľa v krajskom meste, kde prežil celý život, rozhodne sa Veľký železný dvor odpredať a otvoriť novú výstavnú predajňu železného tovaru v Bratislave. Dúfa, že tam ako prvý slovenský podnikateľ bude vedieť konkurovať zabehnutým nemeckým a maďarským firmám.

No presunom do slovenskej metropoly s jej náročnejším konkurenčným prostredím sa jeho ambície nekončia. Starý Rataj chce využiť svoje bohatstvo, ktoré nadobudol počas dlhej podnikateľskej kariéry, na vstup do československej politiky. Zakladá Hospodársku stranu, no keďže sám má už 68 rokov, za poslanca do Národného zhromaždenia v Prahe má kandidovať jeho syn Štefan.

Toho však ešte stále trápi nešťastná láska a na politiku vôbec nemá chuť. Je do nej jednostranne tlačený svojím otcom. Spackaným predvolebným prejavom v rodnom meste potopí šance Hospodárskej strany, ktorej vyhliadky na úspech boli aj bez toho slabé. Je vidieť, že v politike sa Ratajovci neorientujú tak dobre ako na trhu so železným tovarom.

Strana vo voľbách utrpí fiasko, no tým sa problémy nekončia. Kým Ján Rataj budoval stranícke štruktúry, zakladal okresné sekretariáty svojej strany a kupoval pre ne funkcionárov, zanedbával svoj biznis. Voči zabehnutým bratislavským firmám na trhu so železným tovarom sa nedokázal presadiť. Popri premrhaní úspor sa ešte zadlžil u bánk a veritelia sa teraz okolo neho zbiehajú ako supy. Po bankrote politických ambícií starého Rataja hrozí aj krach jeho celoživotného podnikania…

Nie je nutné prerozprávať celý dej románu. Na tomto mieste len dodajme, že všetko sa napokon na dobré obráti vďaka prezieravosti a iniciatíve Jánovej manželky a Štefanovej matky, pani Emky. Mladí ľudia, Štefan a Vilma, si ešte nájdu k sebe cestu. Láska zvíťazí nad všetkými protivenstvami. Aj úplnému finančnému zruinovaniu Ratajovcov sa podarí zabrániť.

„Mladí Ratajovci, dedičia Veľkého i Malého železného dvora, za vojny ešte viac zbohatli a z obavy o seba a svoje hmotné statky opustili vlasť,“ dozvedáme sa na posledných stránkach knihy z epilógu Jána Hrušovského, ktorý napísal pre nové vydanie románu na začiatku 70. rokov. „Dnes už u nás niet železných dvorov, niet Ratajovcov, niet viac tých, čo bohatli z práce iných,“ dodáva budovateľským tónom v ďalšej vete spisovateľ, ktorého životopis prezrádza, že prestížne miesto si on sám dokázal nájsť za každého režimu…

V každom prípade, Povesť o dvoch železných dvoroch je pozoruhodnou prózou, lebo opúšťa notorickú tému dobovej slovenskej literatúry, ktorou bol dedinský človek. Kulisou tohto románu Jána Hrušovského je kontrast medzi slovenským malomestom a Bratislavou. A hoci sa odohráva v období medzivojnového demokratického Československa, zaoberá sa niektorými nadčasovými, dodnes rezonujúcimi témami: vzostup slovenského podnikateľského stavu, chuť súťažiť o pozície v konkurencii s „cudzím“ kapitálom, ambícia premeniť hospodársky vplyv na politickú moc, ale aj precenenie vlastných síl.

Vízia Jána Rataja presadiť sa v politike so stranou, ktorej tvárou bude jeho neochotný syn, sa ukázala ako fatálne mylná. Straníci sa nedajú riadiť na pokyn ako zamestnanci vo firme. A kým naháňal holuba poslaneckého kresla na streche, uletel mu vrabec podnikateľského úspechu, o ktorom si myslel, že ho má v hrsti.

V románe je prítomná aj vedľajšia postava novinového redaktora, s ktorým sa Ján Rataj radí. Jeho varovania však podnikateľ ignoruje, rovnako ako radu, aby viac investoval do reklamy a marketingu. Pokiaľ zákazníci nevedia oceniť, akú výbornú kvalitu Rataj ponúka, je to podľa starého magnáta len ich chyba, že nevedia, o čo prichádzajú…

Povesť o dvoch železných dvoroch je hlavne o láske dvoch mladých ľudí, Štefana a Vilmy, ktorá sa presadí navzdory nevôli rodičov i okolia. No je tiež románom o ctižiadosti, zlom odhade, fatálnom sebaprecenení a nevyspytateľnosti politickej hry, ktorej pravidlá sa nie vždy kryjú s pravidlami slobodného podnikania.

Máme rok 2023. V septembri nás čakajú predčasné parlamentné voľby. Nepochybne sa dovtedy vynoria noví samozvaní záchrancovia slovenskej politiky, pochádzajúci (nielen) z podnikateľského prostredia. Určite zažijeme tiež veľa sebapreceňovania a nesprávneho politického odhadu. Vlastne to už zažívame.

Možno by ľudia s politickými ambíciami mali viac čítať slovenskú literárnu klasiku. A možno by stačilo poznať aspoň zopár osvedčených prísloví. Napríklad: „Šuster, drž sa svojho kopyta!“