Kňaz Plzenskej diecézy
Prijímanie pre rozvedených manželstvo neohrozí, biskup chce hľadať stratené ovce
Zisťovali sme, ako bude v Plzenskej diecéze vyzerať sprevádzanie ľudí, ktorým stroskotalo manželstvo a žijú v novom vzťahu.
Foto: Facebook Romualda Štěpána Roba
Plzenský biskup Tomáš Holub otvoril priestor na rozlišovanie možnosti prijímania sviatostí manželom, ktorí žijú v novom neregulárnom, čiže občianskom, necirkevnom zväzku.
Na konci rozlišovania biskup rozhodne, či im umožní prijímať sviatosti, respektíve či ich pozve, aby prijali sviatosť zmierenia a eucharistiu.
Biskup Holub toto rozhodnutie zaviedol od prvej pôstnej nedele. „Rozhodol som sa poveriť misionárov milosrdenstva v našej diecéze, aby od tejto prvej pôstnej nedele v duchu naliehavého odporúčania pápeža Františka ponúkli svoje duchovné sprevádzanie sestrám a bratom z našich spoločenstiev, ktorí zažili bolestný rozchod vo svojom životnom vzťahu a teraz žijú v novom vzťahu,“ napísal v pastierskom liste veriacim v západných Čechách ich diecézny biskup.
Viac sme sa téme venovali v samostatnom texte.
Biskup ani kňaz nespochybňujú nerozlučiteľnosť sviatostného manželstva
Úlohou sprevádzať ľudí, ktorí žijú po rozvode v novom zväzku, poveril biskup Holub misionárov milosrdenstva. Jedným z nich je aj farár v Karlových Varoch-Rybáře Romuald Štěpán Rob.
Kňaz pre Svet kresťanstva zopakoval to, čo zdôraznil aj jeho biskup, že tento krok a toto rozhodnutie je reakcia na ôsmu kapitolu exhortácie pápeža Františka Amoris laetitia, kde pápež vyzýva, „aby sme hľadali cesty, ako pomôcť tým, ktorým sa život nejakým spôsobom zrútil“.
„Nikto sa nevydáva a ani nežení, aby sa rozviedol. Je to výzva vyjsť na perifériu, ako to je charakteristické pre pápeža, a hľadať stratené a zatúlané. Nechať deväťdesiatdeväť spravodlivých,“ hovorí karlovarský farár.
Aj keď plzenský biskup vydal smernicu, podľa ktorej manželia, ktorí žijú v neregulárnom zväzku a prejdú cestou rozlišovania, môžu byť na konci procesu pozvaní k sviatosti zmierenia a k eucharistii, v žiadnom prípade sa tým neruší náuka o nerozlučiteľnosti manželstva. Krok biskupa Holuba je najmä snahou nájsť „stratené a zatúlané ovečky“.
Podľa kňaza Roba sa biskup Holub snaží, aby táto forma hľadania nadobudla inštitucionálnu formu.
„Cieľom je, aby došlo k rozlišovaniu, či situácia, ktorá umenšuje subjektívne zavinenie a pripočítateľnosť objektívnej neregulárnej situácie, je taká, že im umožňuje prijímať sviatosti,“ hovorí český misionár milosrdenstva.
V praxi to znamená, že aj keď človek pácha ťažký hriech, okolnosti môžu byť rôzne. Ide o tzv. exkulpáciu, teda zbavenie viny.
Biskup poveril misionárov milosrdenstva, aby ponúkli duchovné sprevádzanie tým, ktorí zažili rozchod a teraz žijú v novom vzťahu.
„Toto sa týka aj iných prikázaní. Tzv. exkulpácia sa týka napríklad aj ľudí, ktorí kradnú z dôvodu hladu. Alebo kradnú, aby nasýtili svoje deti v extrémnych podmienkach. Áno, dopúšťajú sa objektívne ťažkého hriechu, ale subjektívne sa im to nemôže pripočítať,“ vysvetľuje český kňaz.
Takéto prípady môžu podľa neho nastať aj u ľudí, ktorí majú sviatostné manželstvo, rozviedli sa a dnes žijú vo zväzku s iným partnerom.
Rozlišovanie je o dialógu a modlitbe
„Predstavte si, že dôjde k prípadu, ktorý sa nestáva ojedinele, že niekto žije vo sviatostnom manželstve, kde je domáce násilie – a je jedno, či to je zo strany muža alebo ženy. Jedna strana má v rukách rozsudok, že bola obeťou násilia. Táto osoba z takéhoto manželstva odíde a zrazu vychováva sama tri deti. Vtom sa tam objaví nejaký iný partner, s ktorým má navyše ďalšieho potomka a pomáha túto situáciu zvládať,“ hovorí kňaz.
Alebo môže nastať situácia, že jeden z partnerov bez zavinenia druhej osoby odíde zo sviatostného manželstva a táto osoba nezvládne samotu.
A práve ľuďom v podobných situáciách chce plzenský biskup po ceste rozlišovania a sprevádzania v určitých prípadoch dovoliť pristupovať k sviatostiam.
„Rozlišovanie má byť vedené cestou dialógu, spoločnej modlitby,“ hovorí misionár milosrdenstva, ktorý zdôrazňuje, že pápež vyzýva kňazov, aby k podobným prípadom aj v spovednici pristupovali individuálne a nie paušálne.
„Pár sa stretáva s kňazom a hovorí o svojej situácii, ako nastala. A pozor, nehovorí sa, že takéto rozlišovanie sa musí nutne skončiť dovolením prijímať sviatosti. Na záver to má schváliť diecézny biskup. To je vec, ktorá je navyše a ktorú ani pápež neuvádza v exhortácii,“ objasnil duchovný.
Vysvetľuje, že stretnutia manželov, ktorí žijú v nesviatostnom zväzku, majú byť aj o tom, aby partneri hovorili pred sebou o situácii, ktorá viedla k stroskotaniu ich sviatostných vzťahov. Má sa hovoriť o okolnostiach rozvodu a o tom, čo sa dialo.
„Je to ťažké a pre ľudí zraňujúce, ale myslím, že ľudia, ktorí chcú sviatosti prijímať, by mali v nejakej atmosfére dôvery o týchto veciach hovoriť aj sami pred sebou. Je to analógia k príprave na manželstvo, ale hovoríte s ľuďmi skôr o tom, čo viedlo k stroskotaniu ich vzťahu. Pri stretnutiach má byť spoločná modlitba a dialóg,“ vysvetlil Rob, ako budú stretnutia vyzerať.
Po ceste rozlišovania by mal biskup týchto ľudí prijať s misionárom milosrdenstva a mali by o tom spoločne hovoriť. Napokon biskup je ten, ktorý má konečné slovo aj k možnosti prijímať eucharistiu a sviatosť zmierenia.
Cieľom tejto cesty však nemá byť len to, aby sa týmto ľuďom prípadne umožnilo prijímať sviatosti, ale aby sa vo svojej neľahkej situácii necítili na periférii, aby sa začlenili do života farnosti.
„Ide o to, aby sa zistilo, či ľudia žijúci v novom neregulárnom zväzku so všetkým, čo k tomu patrí, čo je aj intímny život, vlastne môžu byť v milosti a prijímať sviatosti,“ hovorí farár Rob a cituje bod 305 z ôsmej kapitoly Amoris laetitia.
V tejto istej línii sa vyjadrila Medzinárodná teologická komisia: „Prirodzený zákon nemôže byť prezentovaný ako už vytvorený celok pravidiel, ktoré sa a priori ukladajú mravnému subjektu, ale je zdrojom objektívnej inšpirácie pre jeho mimoriadne ľudský proces tvorby rozhodnutia.“ Kvôli podmienenostiam a poľahčujúcim faktorom je možné, že v rámci objektívnej situácie hriechu – ktorý nie je subjektívne zavinený alebo nie je zavinený naplno – možno žiť v Božej milosti, možno milovať a možno rásť v živote milosti a lásky, prijímajúc s týmto cieľom pomoc od Cirkvi.
Rozlišovanie musí pomáhať nachádzať možné spôsoby odpovede Bohu i spôsoby rastu navzdory obmedzeniam. Keď veríme tomu, že všetko je čierne alebo biele, zatvárame tak niekedy cestu milosti a rastu, a odrádzame od cestičiek posvätenia, ktoré oslavujú Boha. Pamätajme, že „malý krôčik uprostred ľudských ohraničení môže byť Bohu vzácnejší než navonok bezchybný život človeka, ktorý svoje dni trávi bez toho, aby musel čeliť vážnym ťažkostiam“.
Konkrétna pastorácia duchovných a spoločenstiev nemôže zabúdať na prijatie tejto skutočnosti za vlastnú. (Amoris laetitia, bod 305)
Český kňaz opakuje, že zavedenie tejto možnosti v Plzenskej diecéze nie je zrušenie nerozlučiteľnosti manželstva, ale ide o snahu, ako ísť a hľadať tých, ktorí môžu byť v milosti.
„Sviatosti nie sú bonbón za odmenu. Sú to nutné prostriedky na ceste k spáse, kam všetci kráčame, teda do neba. Je to aj výzva, aby farnosti boli inkluzívne. Často to je tak, že manželia či rodiny, ktorým sa toto prihodí, sú proste vylúčení,“ dodáva Rob.
Keď sme písali o rozhodnutí biskupa Holuba sprevádzať rozvedených a v niektorých prípadoch ich pozvať k eucharistickému stolu, objavili sa pod článkom komentáre, že biskup umožní prijímať sviatosti cudzoložníkom a ľuďom žijúcim v ťažkom hriechu.
Romuald Štěpán Rob na to reaguje slovami, že tak ako každý futbalový klub má fanúšikov ultras, podobne je to aj v cirkvi, ktorá ma tiež ultras fanúšikov. „A to na liberálnej aj tradičnej strane, kde sú hlasy tých, ktorí to vnímajú ako revolučnú výnimku, alebo hlasy, ktoré to považujú za revolučné zlyhanie. Oba názory sú zlé a sú výsledkom nepochopenia situácie. Tu sa nehovorí, že by objektívne nešlo o porušenie šiesteho prikázania, tu sa iba hovorí, že môžu byť situácie, keď pre rôzne okolnosti ľudia majú menšiu subjektívnu zodpovednosť,“ konštatuje farár.
Český misionár milosrdenstva si myslí, že je dobré, že biskup Tomáš Holub do toho vstúpil. „Pomôže to biskupom, aby exhortáciu pápeža Františka a jeho pozvanie k hľadaniu stratených oviec zobrali vážne, aby o tom komunikovali,“ uzatvára farár v Karlových Varoch.
