Súd s rusovským farárom
Július Marián Prachár síce odišiel bez trestu, podľa súdu však nevinný nie je
„Je nepochopiteľné, koľko prostriedkov, úsilia a námahy zo strany orgánov činných v trestnom konaní je vynakladaných voči človeku, ktorý bol členom tajnej cirkvi a bol perzekvovaný bývalým režimom, navyše za skutok, ktorý ani nepredstavuje trestný čin,“ uviedol v záverečnej reči obhajca.
FOTO: Postoj/Adam Rábara
Na Okresnom súde Bratislava V sa v utorok záverečnými rečami prokurátora a obhajcu skončilo hlavné pojednávanie s Júliusom Mariánom Prachárom, farárom z Rusoviec, ktorý bol obžalovaný z trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi.
Prípadu sme sa v Postoji rozsiahlo venovali pred niekoľkými týždňami a priniesli sme aj reportáž z prvého súdneho pojednávania.
Ešte pred záverečnými rečami prokurátora a obhajcu boli prečítané výpovede svedkov z prípravného konania, keďže títo neboli na pojednávaní fyzicky prítomní. Rovnako bol prečítaný aj znalecký posudok.
Výpovede svedkov
Po prvom pojednávaní 7. februára, na ktorom bola vznesená obžaloba a vypovedal samotný Július Marián Prachár, ale aj svedok za poškodenú stranu Pavel Slezák z Okresného úradu Bratislava z odboru životného prostredia, nasledovali v utorok výpovede ďalších svedkov a súdnoznalecký posudok.
Podľa ochranárov je jama po ťažbe štrku na Laura majeri prirodzeným biotopom.
Ani svedkovia, ani znalkyňa neboli osobne prítomní, prečítali sa preto ich výpovede z prípravného konania.
Dvaja svedkovia, ktorí v čase údajného spáchania skutku pracovali v stavebnej firme, ktorá pracovala na stavbe farskej škôlky v Rusovciach, uviedli, že miesto v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia, kam môžu vyvážať zeminu z výkopových prác, im odporučil a ukázal Július Marián Prachár. Obaja vypovedali, že vyvážaný materiál tvorila zemina a kamene, ktoré sa v pôde prirodzene vyskytujú. O tom, že by v týchto nákladoch boli aj tehly, nevedeli, resp. ich na prvý pohľad v mase zeminy nevideli. Taktiež vo výpovediach tvrdili, že sa na miesto Laura majeru vyviezlo zo stavby škôlky maximálne osem až desať fúr. Vodič pritom nevedel s určitosťou povedať, či pri vyvážke bolo nákladné auto plne naložené.
Inšpektor z Inšpektorátu životného prostredia vo svojej výpovedi tvrdil, že na mieste bolo spolu osem navezených kôp, sedem z nich tvorila zemina a jedna kopa obsahovala aj tehly.
Z výpovede dobrovoľného strážcu prírody, ktorý ako prvý narazil na vyvezenú zeminu, teda tzv. odpad, vyplýva, že v čase, keď sa skutok udial, bola rampa zabraňujúca vstupu do chráneného územia otvorená. Tento strážca svoj „nález“ zdokumentoval a podnet poslal na CHKO Ponitrie, ktorá je miestne príslušná k preverovaniu podnetov v Chránenom území Sysľovské polia.
Z tejto inštitúcie následne vzišlo aj trestné oznámenie, ktorým sa celý prípad dostal do rúk orgánov činných v trestnom konaní. Podľa výpovede pracovníka CHKO Ponitrie bola na okresnom úrade v Bratislave evidovaná žiadosť fary Rusovce o zmenu využitia pozemku Laura majera s tým, že farár Prachár mal záujem vytvoriť v tejto lokalite pietne miesto ako spomienku na komunistami zbúraný Kostol sv. Vavrinca. CHKO Ponitrie však tejto žiadosti odporučila nevyhovieť.
Pracovník CHKO Ponitrie vypovedal, že na mieste našiel niekoľko kôp, ktorých väčšinu tvorila hlina a kamene, no obsahovali aj tehly.
Napokon bola prečítaná aj výpoveď policajta, ktorý na mieste trestné oznámenie preveroval. Aj ten uviedol, že našiel niekoľko kôp zeminy, z ktorých väčšinu tvorila hlina, resp. zemina s prirodzeným výskytom kameňov, no v kopách videl aj tehly.
Júliusa Mariána Prachára, farára v Rusovciach, čaká pre spory v chránenom území súd a s niekoľkými ďalšími farníkmi aj správne konanie na bratislavskom okresnom úrade.
Podľa znaleckého posudku neboli v navezenom materiáli vykonané sondy a hĺbkový prieskum a samotný posudok vychádzal len z povrchovej obhliadky navezeného materiálu. Nie je teda možné presne určiť jeho zloženie. Posudok určil spôsobenú škodu v rozpätí od 938 do 2090 eur odhadom aj podľa výpovedí pracovníkov stavebnej firmy o kapacite nákladného auta, ktorým sa materiál vyvážal.
Záverečné reči
Prokurátor okresnej prokuratúry vo svojej záverečnej reči skonštatoval, že podľa neho bolo dokazovaním preukázané, že sa skutok stal, že odpad bol vyvezený do chráneného územia bez povolenia, a aj to, že bolo preukázané, o aký druh odpadu išlo a tiež jeho množstvo, z čoho vyplýva aj spôsobená škoda.
Július Marián Prachár je podľa prokurátora za trestný čin osobne zodpovedný a jeho spáchanie sa nedá ospravedlniť dobrým úmyslom vybudovať v danej lokalite pietne miesto.
Prokurátor navrhol uznať rusovského farára za vinného a udeliť mu peňažný trest 2000 eur. Zdieľať
Navrhol teda, aby súd uznal rusovského farára za vinného a uložil mu peňažný trest 2000 eur s primeraným náhradným trestom. Náhradu spôsobenej škody by podľa prokurátora mal trestný súd odporučiť na civilné konanie.
Pochybnosti v prospech obvineného
Návrhu prokurátora kontroval vo svoje záverečnej reči advokát Júliusa Mariána Prachára Anton Staněk.
Ten na úvod skonštatoval, že orgánom činným v trestnom konaní sa počas celého procesu nepodarilo určiť obsah odpadu, ktorý bol do Chráneného vtáčieho územia Sysľovské polia, lokality Laura majer vyvezený.
Poukázal na to, že súčasťou spisu je sedem albumov fotodokumentácie z údajného miesta činu, ktoré údajne označujú identické miesto a identický odpad. Fotografie však podľa neho nevykazujú žiadnu známku zhody. Každá z nich dokumentuje inú kopu a iné miesto uloženia odpadu.
Z dôkazov podľa advokáta vyplýva, že miesto činu nebolo nijakým spôsobom uzavreté a bolo teda voľne dostupné tretím stranám, ktoré tam nelegálne vyvážali odpad. Zdieľať
Z dôkazov tiež podľa advokáta vyplýva, že miesto činu nebolo nijakým spôsobom uzavreté a bolo teda voľne dostupné tretím stranám, čo dokazuje aj to, že už pred stavbou farskej škôlky, z ktorej pochádzal predmetný odpad, sa na dotyčné miesto vozil iný odpad a rovnako to bolo aj po tom, čo boli výkopové práce na škôlke dokončené.
Niektoré kopy pritom obsahovali nielen zeminu s kamením či tehly, ale dokonca aj kusy betónu, o ktorých prítomnosti v navážke zo stavby škôlky nehovoril žiaden zo svedkov.
Poukázal aj na znalecký posudok, ktorý priznáva, že pri obhliadke neboli vykonané odkopy ani sondy na zistenie zloženia odpadu. Z povrchovej fyzickej obhliadky pritom nie je možné toto zloženie presne určiť.
Podľa výpovede svedka Pavla Slezáka, ktorý obhliadku vykonal 30. júna 2020, sa na mieste už nenachádzali žiadne kopy navezenej zeminy, ktorá by mala byť stavebným odpadom, no znalecký posudok, ktorý vychádza z obhliadky z februára 2021, na mieste identifikuje nové kopy odpadu. Aj to podľa obhajcu dokazuje, že na toto miesto vozili stavebný odpad či výkopovú zeminu aj iné subjekty. A za tento odpad podľa obhajoby nemôže byť Július Marián Prachár nijakým spôsobom zodpovedný. Pripomeňme, že výkopové práce pre základy škôlky sa robili v októbri 2019 a vtedy sa aj táto zemina na Laura majer vozila.
V júni 2020 neboli podľa obhliadky na mieste žiadne kopy zeminy alebo iného odpadu. Znalecký posudok podľa obhliadky z februára 2021 však vychádza z novoobjavených navážok. Zdieľať
Nesúlad v rôznych dôkazných fotodokumentáciách podľa Antona Staněka vyplýva aj z toho, že neboli zaznamenané presné GPS súradnice dokumentovaných kôp odpadu, ich zloženie nebolo určené „forenzne exaktným spôsobom“, ale iba odhadom a tipom.
Samotné konanie Júliusa Mariána Prachára podľa obhajcu vychádzalo z dobrého úmyslu, keďže išlo o presun zeminy medzi dvoma pozemkami vo vlastníctve rusovskej fary. Takisto podľa advokáta rusovský farár nemohol spáchať trestný čin ústnym pokynom k pracovníkom stavebnej firmy, keďže voči nim nemal takúto kompetenciu a nevyplývala ani z uzavretej zmluvy o dielo.
Mohol im to len odporučiť v snahe zabezpečiť si zeminu potrebnú na revitalizáciu lokality Laura majer. To, že išlo o konanie v dobrom úmysle, dokazuje podľa obhajoby aj to, že iný stavebný odpad zo stavby škôlky bol vyvezený na legálnu skládku. Na Laura majer nechal vyviezť len zeminu, ktorú za odpad nepovažoval.
Z toho podľa Antona Staněka vyplýva, že trestný čin, ktorý sa Júliusovi Mariánovi Prachárovi dáva za vinu, nemohol spáchať úmyselne. Z pozície duchovného zároveň považoval obnovu sakrálnej pamiatky na pozemku vo vlastníctve fary za svoju povinnosť a nekonal tak vo svoj osobný prospech, ale v prospech verejnosti.
„Je nepochopiteľné, koľko prostriedkov, úsilia a námahy zo strany orgánov činných v trestnom konaní je vynakladaných voči človeku, ktorý bol členom tajnej cirkvi a bol perzekvovaný bývalým režimom, navyše za skutok, ktorý ani nepredstavuje trestný čin. Okrem toho, orgány činné v trestnom konaní tento skutok ani nedokázali zdokumentovať spôsobom, ktorý by nevyvolával pochybnosti. A tento nedostatok nemôže byť dávaný za vinu obžalovaného,“ uzavrel svoju záverečnú reč advokát Anton Staněk.
Ako na prvom pojednávaní vypovedal aj svedok Pavel Slezák, navezená zemina aj s kamením nepredstavuje environmentálne riziko. Rovnako ako prítomnosť tehál, ktoré označil za inertný odpad, teda taký, ktorý neuvoľňuje do okolia žiadne látky.
Dnes, keď už navezená zemina splynula s prostredím, nie je podľa advokáta ani čo sanovať. „Ak neexistuje škoda, nie je ani trestný čin,“ dodal.
Advokát predložil tri záruky za nápravu obžalovaného. Od organizácií Nenápadní hrdinovia, Združenia Antona Srholca a združenia Teologické fórum. Zdieľať
Po záverečnej reči predložil Staněk tri záruky za nápravu obžalovaného. Od organizácie Nenápadní hrdinovia, Združenia Antona Srholca a združenia Teologické fórum.
„Július Marián Prachár by za svoje konanie nemal byť postihovaný, ale, naopak, mal by mu byť prejavený rešpekt a úcta, nielen za starostlivosť o sakrálne miesto na Sysľovských poliach, ale za celoživotné dielo,“ vyhlásil na záver Anton Staněk.
Súd vyzval na uplatnenie zásady „pochybnosti v prospech obvineného“ a požiadal o oslobodenie v plnom rozsahu.
Na záver vystúpil aj sám Július Marián Prachár, ktorý zdôraznil, že nikdy nemal záujem konať proti zákonom a že jednak výstavba farskej škôlky, ale aj revitalizácia lokality Laura majer podľa neho prebiehala v plnej spolupráci s orgánmi, ktorých sa to týka, ale aj s ochranármi prírody. Moment, keď sa do sporu s ochranármi dostal, nevie identifikovať.
Na našej strane sú zákony, ústava, ale aj zmluva medzi Slovenskou republikou a Vatikánom, ktorá nám dáva za povinnosť obnovu a ochranu sakrálnych pamiatok, uviedol rusovský farár. Zdieľať
„Na našej strane sú zákony, ústava, ale aj zmluva medzi Slovenskou republikou a Vatikánom, ktorá nám dáva za povinnosť obnovu a ochranu sakrálnych pamiatok. Chceli sme len napraviť krivdy minulosti a v konečnom dôsledku sme my boli tí, čo zabránili tomu, aby sa do chráneného územia naďalej nelegálne vyvážal odpad,“ vyhlásil na záver pojednávania Július Marián Prachár.
Rozsudok
Sudkyňa okresného súdu ešte pred vynesením rozsudku oponovala záverečnej reči advokáta. Neuznala jeho argument o tom, že Július Marián Prachár nemal vedomosť o tom, že vývozom zeminy môže konať protizákonne. Z výpovedí svedkov aj listinných dôkazov totiž vyplýva, že rusovský farár o tomto musel mať vedomosť, ak si vybavoval na túto činnosť povolenie, ktoré však nedostal.
Navyše absencia úmyslu podľa sudkyne neznamená, že sa nestal trestný čin, pretože existujú aj nedbanlivostné trestné činy.
Napokon však vyhlásila, že súd upúšťa od potrestania a prijíma predloženú záruku troch združení. Uloženie trestu vzhľadom na rozsah činu a osobnostný profil páchateľa podľa súdu nie je potrebné.
Ako pre Postoj vysvetlil advokát Anton Staněk, to znamená, že v prípade právoplatnosti rozsudku sa na neho bude hľadieť, ako keby nebol odsúdený. „Treba povedať, že formálne však k upusteniu od potrestania môže dôjsť iba v prípade záveru o spáchaní prečinu. Súd však prihliadol na povahu skutku a osobu páchateľa, na základe čoho sa stotožnil s argumentáciou, že uloženie trestu v tomto prípade nie je potrebné ani účelné,“ dodal.
To teda znamená, že Július Marián Prachár podľa súdu skutok spáchal. Nekonštatoval teda jeho nevinu.
Július Marián Prachár podľa súdu skutok spáchal. Nekonštatoval teda jeho nevinu. Zdieľať
V prípade spôsobenej škody podľa Staněka „súd v rozsudku, tak ako bol vyhlásený, nerozhodol o výške škody a ani neodkázal na uplatnenie nároku v civilnom konaní. V celom konaní sme tvrdili, že škoda v skutočnosti ani nevznikla,“ vysvetlil.
Obhajca si ponechal lehotu 15 dní na podanie odvolania. Pre definitívne rozhodnutie sa poradí s klientom – rusovským farárom a počká na písomné vyhotovenie rozsudku. Prokurátor sa k možnosti odvolať sa voči rozsudku priamo na súde nevyjadril.
