Rastúci vplyv veľmocí ako Čína a India a posun svetovej politiky od vedúceho postavenia USA a Západu k multipolarite je dlho diskutovanou témou. Kým oblasti Afriky, Blízkeho východu a Indo-Pacifiku boli dlho pod sférou vplyvu USA, Británie a Francúzska, situácia sa začína rýchlo meniť a Západ stráca svoje pozície.

Oblasti Sahelu a severnej a strednej Afriky boli dlho doménou Francúzska. V krajinách ako Mali alebo Stredoafrická republika malo početné vojenské jednotky a dlhé roky pomáhalo miestnym vládam s bojom proti lokálnym džihádistickým skupinám. Aj napriek tomu, že Francúzi takto bojovali po boku Mali dlhých deväť rokov, nová vojenská junta ich pred rokom bez zaváhania vymenila za žoldnierske jednotky ruskej Vagnerovej skupiny, ktorá pôsobí aj na Ukrajine.

Ruskí žoldnieri odvtedy pribudli aj v Kongu, Čade či Stredoafrickej republike, kde dohliadajú na lukratívnu ťažbu diamantov. Spolu so žoldniermi však prichádza aj ruská propaganda a ruský vplyv tak v Afrike rýchlo stúpa. Nič na tom nezmenila ani nedávna Macronova cesta po tomto kontinente, ktorá priniesla iba veľmi chabé výsledky a proti návšteve Macrona boli dokonca vo viacerých afrických metropolách organizované protesty.

„Dvojrýchlostná“ čínska diplomacia

Na zvýšení svojho vplyvu vo svete intenzívne pracuje aj Čína. Si Ťin-pching má ambíciu rovnocenne konkurovať Spojeným štátom a v posledných rokoch sa čoraz viac ukazuje čínska asertivita nielen vo vzťahu k Taiwanu, ale aj zvyšku sveta. Na rozdiel od Ruska však Čína nejde cestou vojenskej pomoci, ale prostredníctvom poskytovania investícií. Práve týmto spôsobom dokáže vytvárať efektívne spojenectvá a zvyšovať tak svoj diplomatický vplyv.

Na rozdiel od Ruska Čína nejde cestou vojenskej pomoci, ale prostredníctvom poskytovania investícií. Práve týmto spôsobom dokáže vytvárať efektívne spojenectvá a zvyšovať tak svoj diplomatický vplyv. Zdieľať

Čínska diplomacia je však zaujímavá tým, že uplatňuje akúsi „dvojrýchlostnú“ diplomaciu – kým na Západe využíva okrem investícií aj tzv. diplomaciu „vlčieho bojovníka“, ktorá je veľmi konfrontačná a nepriateľská k akejkoľvek kritike čínskeho režimu, k zvyšku sveta a špeciálne k rozvojovým krajinám, ktoré sú Číne oveľa viac naklonené, sa správa veľmi ústretovo a štedro.

Práve v tieto dni môže Čína oslavovať jeden z veľkých úspechov svojho diplomatického ťaženia – obnovenie diplomatických vzťahov medzi blízkovýchodnými veľmocami Saudskou Arábiou a Iránom.

Táto dohoda, ktorá prichádza po siedmich rokoch silného nepriateľstva, bola sprostredkovaná práve Čínou a jej uzavretie prebehlo veľmi symbolicky priamo v Pekingu. Čína ňou získala oveľa silnejšie postavenie na Blízkom východe, kde doteraz prakticky nevyvíjala väčšie aktivity, a uštedrila ranu Spojeným štátom.

Nepriateľstvo medzi islamskými mocnosťami

Konflikt medzi Saudskou Arábiou a Iránom siaha do obdobia Iránskej revolúcie v roku 1979. Počas tejto revolúcie sa Irán zmenil z monarchie na islamskú republiku a vtedajší revolucionári na čele s ajatolláhmi vyzývali na zvrhnutie monarchií a zavedenie islamských republík podľa vzoru vlastnej krajiny. Predstavovalo to priame ohrozenie pre vnútornú stabilitu islamských monarchií, ako sú Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Tie totiž majú popri svojej sunitskej väčšine aj relatívne veľké menšiny šiítskych moslimov, ktorí sú väčšinoví v Iráne a na ktorých je založený iránsky režim.

V nasledujúcich rokoch sa síce priamy konflikt medzi týmito dvoma regionálnymi veľmocami nezačal, ale navzájom proti sebe bojovali na území okolitých štátov vo viacerých zástupných vojnách. Predovšetkým po americkej invázii do Iraku v roku 2003 bolo vzájomných konfliktov čoraz viac.

Kým Irán podporoval režim Baššára al-Asada v Sýrii, koalícia vedená Saudskou Arábiou podporovala povstalcov proti nemu. V Jemene vojenská kampaň koalície pod vedením Saudskej Arábie zameraná na potlačenie Iránom podporovaných povstalcov spustila jednu z najhorších humanitárnych kríz na svete, ktorá trvá dodnes.

Počas celého tohto obdobia však obidve krajiny spolu udržiavali formálne diplomatické vzťahy. Ukončené boli až v roku 2016, keď Saudská Arábia popravila prominentného šiítskeho duchovného Nimra al-Nimra. V Teheráne to viedlo k veľkým protestom, ktoré vyústili do podpálenia saudskoarabskej ambasády. Následne došlo k prerušeniu všetkých formálnych vzťahov a obidve krajiny vyostrili zapojenie vo vzájomných zástupných vojnách.

Čínsky trh ako zdroj rastu

vyčerpaná z vojny v Jemene, ktorá si vyžiadala stovky tisíc životov a nesmierne vyčerpala jej zdroje. Aj napriek osemročnému zapojeniu Saudskoarabi nedosiahli žiadne významnejšie úspechy a húsíovia podporovaní Iránom stále ovládajú väčšinu krajiny.

Saudskoarabi teda hľadajú cestu von, pričom by si dokázali zachovať tvár a dostali by bezpečnostné záruky. Obnovenie diplomatických vzťahov s Iránom by mohlo byť významným krokom k tomuto cieľu.

Irán je zase momentálne vnútropoliticky zraniteľný pre mesiace protestov proti režimu. Okrem toho naň ťažko doliehajú západné sankcie a nemôže si dovoliť ďalšie predlžovanie nekončiacich konfliktov. Číne teda iba stačilo využiť súčasnú situáciu a podporiť rokovania medzi týmito dvoma štátmi. Obidva sa v posledných rokoch snažia s Čínou nadviazať úzku spoluprácu a úlohu sprostredkovateľa jej ochotne poskytli.

Čína je dnes najväčším odberateľom saudskoarabskej ropy a zároveň až 30 percent iránskeho zahraničného obchodu smeruje do tejto krajiny. Zdieľať

Každý z nich má na to svoje dôvody, ale tými základnými sú prístup na čínsky trh a čínske investície. Čína je dnes najväčším odberateľom saudskoarabskej ropy a zároveň až 30 percent iránskeho zahraničného obchodu smeruje do tejto krajiny. Čína s Iránom dlhodobo posilňuje ekonomické väzby a nedávno oznámila, že v nasledujúcich 25 rokoch v Iráne preinvestuje až 400 miliárd dolárov. Pre šiítsku krajinu, ktorá je vylúčená zo západných trhov, tak do budúcnosti predstavuje hlavný zdroj ekonomického rastu.

Saudská Arábia je prekvapivejším spojencom Číny, keďže doteraz išlo o najspoľahlivejšieho spojenca Spojených štátov na Blízkom východe. Vzťahy medzi Saudskou Arábiou a USA sa však počas Bidenovej administratívy výrazne zhoršili. Biden totiž verejne kritizoval korunného princa Muhammada bin Salmána za jeho úlohu pri vražde novinára Džamála Chášukdžího a nazval Saudskú Arábiu „vyvrheľom“. Zároveň sa USA snažia rovnako ako EÚ presunúť k energetickej sebestačnosti, a preto bude Čína spoľahlivejším dlhodobým odberateľom fosílnych palív.

USA na vedľajšej koľaji

Číne na uzavretí dohody medzi Iránom a Saudskou Arábiou veľmi záležalo. Podľa agentúry AP sa do tejto veci dokonca priamo vložil Si Ťin-pching, keď vo februári hostil iránskeho prezidenta v Pekingu a ešte v decembri priamo navštívil Rijád. Samotná dohoda umožní otvorenie ambasád v nasledujúcich dvoch mesiacoch a obidve strany reimplementujú bezpečnostnú dohodu spred 22 rokov. Kľúčovou súčasťou je však aj záväzok znižovania vzájomného napádania (napr. dronmi) a znižovania zapojenia do zástupných vojen.

Saudská Arábia a Irán reimplementujú bezpečnostnú dohodu spred 22 rokov a zaviazali sa znižovať vzájomné napádanie a zapojenie do zástupných vojen. Zdieľať

Je otázne, či Irán a Saudská Arábia po desiatkach rokov nepriateľstva aj naozaj splnia podmienky dohody a ich vzťahy sa znormalizujú. Dohoda bola zatiaľ privítaná všetkými významnými hráčmi vrátane USA. Táto udalosť je však hlavne jasným potvrdením rastúceho vplyvu Číny vo svete a je znakom, že s ňou treba rátať skutočne vo všetkých regiónoch.

Čo sa týka USA, denník New York Times to vystihol presne: „Američania, ktorí boli za posledné trištvrtestoročie ústrednými aktérmi na Blízkom východe (...), sa teraz v čase výrazných zmien ocitajú na vedľajšej koľaji.“

Táto dohoda však vzbudzuje ešte jednu otázku, a to bezpečnosť Izraela. Ten sa už dlhší čas snaží obnoviť vzťahy so Saudskou Arábiou, aby sa dokázal sústrediť na svojho hlavného nepriateľa Irán. Jeho perspektíva sa tak týmito udalosťami úplne mení.