V nedeľu 26. marca vo večerných hodinách zomrel vo veku 88 rokov nemecký kardinál Karl-Josef Rauber, bývalý apoštolský nuncius a bývalý predseda Pápežskej cirkevnej akadémie.

Rauber sa narodil v roku 1934 v Norimbergu v Bamberskej arcidiecéze, za kňaza bol vysvätený v roku 1959 a tri roky slúžil v malej katolíckej obci Nidda v Hornom Hesensku.

V roku 1962 sa presťahoval do Ríma, kde vyštudoval kánonické právo a navštevoval Pápežskú cirkevnú akadémiu.

V roku 1966 začal diplomatickú kariéru a až do roku 1977 bol jedným zo štyroch tajomníkov Giovanniho Benelliho – neskoršieho kardinála, arcibiskupa vo Florencii – v období, keď zastával funkciu zástupcu štátneho sekretariátu. Benelli a sám Pavol VI. mali na Rauberov život a službu hlboký vplyv: počas jedenástich rokov, ktoré strávil v Rímskej kúrii, získal v úzkom spojení s pápežom veľké cirkevné skúsenosti.

Od roku 1977 pôsobil ako nunciatúrny radca na pápežských zastúpeniach v Belgicku, Luxembursku a Grécku. Dňa 18. decembra 1982 ho Ján Pavol II. vymenoval za apoštolského nuncia v Ugande a pridelil mu titulárny arcibiskupský stolec v Giubalziane.

Biskupské svätenie prijal 6. januára 1983 z rúk pápeža Wojtylu vo Svätopeterskej bazilike. V januári 1990 bol poverený predsedníctvom Pápežskej cirkevnej akadémie.

O tri roky neskôr sa vrátil do aktívnej diplomatickej služby, najprv ako pápežský zástupca vo Švajčiarsku a Lichtenštajnsku (1993 – 1997), potom v Maďarsku a Moldavsku (1997 – 2003) a nakoniec v Belgicku a Luxembursku (2003 – 2009), čím svoju diplomatickú kariéru ukončil tam, kde ju začal.

Ako apoštolský nuncius musel čeliť ťažkým výzvam pre cirkev: vo Švajčiarsku pomáhal zmierniť napätie, ktoré sa týkalo diecézy Chúr a biskupa Wolfganga Haasa; v Maďarsku zvládol fázu narovnávania vzťahov medzi štátom a cirkvou po ére komunizmu; v Belgicku pracoval v spoločenskom a politickom kontexte, ktorý nebol vždy jednoduchý; a keď bolo v Bruseli vytvorené aj pápežské zastúpenie pri Európskej únii, snažil sa o harmonizáciu a citlivé rozdelenie práce oboch diplomatických inštitúcií na belgickej pôde.

Po dovŕšení 75 rokov odišiel v roku 2009 na odpočinok a odvtedy vykonával svoju duchovnú a pastoračnú službu v Nemecku v dome sestier Panny Márie Schönstattskej v Ergenzingene v diecéze Rottenburg-Stuttgart, pričom stále udržiaval živý vzťah s diecézou Mainz.

Pápež František ho 14. februára 2015 vymenoval za kardinála Diakónie svätého Antona Paduánskeho v Circonvallazione Appia.