Lívia Halmkan je riaditeľka občianskeho združenia Tlakový hrniec, ktoré sa venuje vzdelávaniu študentov v oblasti neplánovaného tehotenstva, manželstva a pornografie.

V rozhovore sa vyjadruje k tomu, čo by štát mohol urobiť pre obmedzenie pornografického obsahu pre deti, od akého veku už môžeme hovoriť o závislosti, či k tomu, aký proces sa spustí v mozgu závislého človeka, keď zbadá provokatívne oblečenú ženu.

Lívia Halmkan pripravuje v spolupráci s vydavateľstvom Postoj knihu pre rodičov o škodlivosti pornografie.

Poslanec Martin Čepček navrhol, že ak chce niekto sledovať pornografiu v televízii, mal by sa registrovať u notára alebo že verejné siete by mali mať pornografiu blokovanú. Vo svojom návrhu však neriešil pornografiu na internete, kde sa jej nachádza drvivá väčšina. Čo hovoríte na tento návrh pána poslanca?

To, že rieši iba televízie, ale nie internet alebo že by mal byť vek overovaný notárom, vôbec neviem pochopiť. Čo sa týka toho, aby bol nejako obmedzený pornografický obsah na verejných sieťach, to považujem za úplne dobré a logické. K týmto verejným sieťam, napríklad v školách, vo verejnej doprave, na staniciach, v knižniciach, majú prístup aj deti a bolo by vhodné, aby na nich bol zablokovaný porno obsah.

Čepčekov návrh utŕžil posmešky, ale na druhej strane pornografiu nejako regulovať treba. Ako by podľa vás malo vyzerať riešenie, ktoré by nás v tomto posunulo dopredu?

Neviem povedať, do akej miery by bolo ktoré riešenie technicky realizovateľné, no napríklad blokovanie porno obsahu na verejných sieťach je ľahko dosiahnuteľné. Bolo by aj dobré, keby sa obrátila paradigma, keď my nemusíme robiť aktívne kroky, aby sme sa pred pornografiou chránili, ale bolo by to predvolene vypnuté, a kto chce, musel by si to sám zapnúť.

Uvediem príklad. Keď si v Anglicku vyžiadate router pre domácnosť, má automaticky zablokovaný pornografický obsah. Ale ak to chcete pozerať, máte slobodu prihlásiť sa do nastavení routera a blokovanie vypnúť. Musíte k tomu urobiť krok.

Toto však zvládne spraviť aj šikovnejšie dieťa. Dá sa nejako zabrániť, aby sa deti dostávali k takému obsahu?

Asi úplne nie. Akékoľvek by sme spravili opatrenia, šikovné deti to nejako budú vedieť obísť. S tým treba rátať, rovnako ako vieme, že mladí ľudia nepijú až od osemnástich rokov, ale oveľa skôr. Napriek tomu som veľmi rada, že keď idem do obchodu, nevidím dvanásťročné deti kupovať si vodku. A ak by si napríklad moje deti chceli ísť kúpiť alkohol, nepredajú im ho.

Čítajte tiež

Lívia Halmkan Deväťdesiat percent detí od veku desať rokov sa dnes stretne s pornom

Zuzana Hanusová

Rozhovor o problémoch detí s pornografiou s Líviou Halmkan z projektu Tlakový hrniec. 

Na tom, že niektoré vyslovene škodlivé druhy pornografie treba zakazovať z pozície štátu, panuje spoločenská zhoda – napríklad detská pornografia, ktorá je aj prísne trestaná. Myslíte si, že by bolo treba prísnejšie pristupovať aj k nejakým iným druhom, ktoré sa ukazujú byť spoločensky škodlivé?

Pokiaľ viem, zakázaná je aj zoofília alebo incest, no napríklad ten incest sa dá obísť. Pornostránky sú ho plné, no obchádzajú to tak, že tam nie je uvedené povedzme „sex so sestrou“, ale s nevlastnou sestrou. Stále však platí, že evokujú incest.

Spomínali ste, ako to funguje v Anglicku. Viete o ďalších príkladoch zo zahraničia, ako je tam pornografia regulovaná?

V mnohých krajinách to majú podobne ako u nás – teda zákon hovorí, že deti majú byť chránené pred obscénnym materiálom, ale problém je s aplikovaním do online prostredia. Vôľa tlačiť na vlády, aby bol pornografický obsah regulovaný aj na internete, nie je iba na Slovensku, ale aj v iných krajinách a neviem o tom, že by to bola všade agenda iba konzervatívnych politikov.

Je to téma, ktorú majú s konzervatívcami spoločnú aj iné prúdy, napríklad feminizmus.

Anglická feministka Gail Dines celú svoju kariéru nasmerovala do boja proti pornografii. Lebo to skrátka degraduje ženy. Na Slovensku mi taký hlas chýba. Zdieľať

Feministky by mali byť v plnej zbroji, lebo neviem o inom fenoméne, ktorý tak veľmi degraduje ženu ako pornografia.

Ale aj mužov.

Samozrejme. Degraduje to človeka ako takého. No mnoho pornografického obsahu nabáda k násiliu – verbálnemu alebo fyzickému – na ženách, preto sa ich to obzvlášť týka. Zdá sa mi zvláštne, že na Slovensku sú naše feministické hnutia v tejto téme viac-menej ticho. Neviem si to vysvetliť.

V Anglicku je známa napríklad aktivistka Gail Dines, ktorá je dlhoročná feministka a celú svoju kariéru nasmerovala do boja proti pornografii. Lebo to skrátka degraduje ženy. Na Slovensku mi taký hlas chýba.

Vravíte, že mnoho toho obsahu nabáda k násiliu. Nie je to na hrane zákona, keď takéto niečo je verejne dostupné?

Dá sa na to pozrieť rôzne, keďže sa to veľmi bije so slobodou prejavu. Napriek tomu, že ja ako osoba, ktorá sa venuje vzdelávaniu a prevencii v oblasti pornografie, mám s ňou veľký problém, rozumiem tomu, že človek má mať slobodu pozerať si to, ak chce. Mne ide o to, aby sa k nej nedostávali deti.

Foto: Postoj/Ľubo Bechný

Problém s pornografiou majú aj mnohí dospelí ľudia, a to tak, že buď sú od nej priamo závislí, alebo že to má na nich iné neblahé vplyvy. Nie je preto namieste uvažovať aj o regulácii pornografie pre dospelých?

U dospelých je podľa mňa vhodnejšia osveta. Vieme, že alkohol ničí mnohé ľudské osudy aj celé domácnosti, napriek tomu sme nezakázali predaj alkoholu.

Je to však obmedzené. Nemôže si hocikto legálne vyrobiť vlastný alkohol, musí si ho kúpiť, čo stojí peniaze, a podlieha tiež vyššej spotrebnej dani.

No keď má niekto nad osemnásť rokov, môže si alkohol kúpiť kedykoľvek a konzumovať ho, koľko chce. Vidím skôr cestu v osvete, ukazovať ľuďom, že pornografia vážne zasahuje do duševného zdravia človeka a že takéto sú dôkazy a takéto sú konkrétne ľudské príbehy.

Nevidíte problém v tom, že pornografia je zadarmo a je teda možné konzumovať jej neobmedzené množstvá?

Neviem, ako sa to dá technicky vyriešiť. Regulácia by musela prísť z viacerých krajín naraz a musela by sa riešiť na nadnárodnej úrovni. Dúfam, že k takémuto súzvuku aj dôjde, aby bol pornografický obsah limitovaný mladistvým, no problémom sa ukazuje byť overovanie veku. Myslím si však, že v mnohých krajinách bude táto tendencia čoraz častejšia a silnejšia.

Je pre mňa otázkou, ako je možné, že vieme vyletieť na Mars, robiť operácie na diaľku a iné šialené technologické pokroky, no nevieme ochrániť naše deti v online priestore. Zdieľať

Je pre mňa otázkou, ako je možné, že vieme vyletieť na Mars, robiť operácie na diaľku a iné šialené technologické pokroky, no nevieme ochrániť naše deti v online priestore.

To je možno tým, že prístup na internet je v podstate anonymný, keďže nezisťujeme, kto za tým-ktorým zariadením reálne sedí.

Myslím, že by sme mali začať zisťovať, či za zariadením sedí dieťa alebo dospelý.

Dnes technológie umožňujú to, že bežní ľudia už nie sú len konzumenti pornografie, ale aj jej tvorcami. Sú na to špecializované webové stránky, no rozšírené je aj to, že ľudia sami vytvárajú pornografický obsah a ten medzi sebou zdieľajú. Keď sa o tom rozprávate s mladými ľuďmi, čo im o tejto téme hovoríte?

Ja pornografiu vnímam ako úmyselné vytváranie obsahu, ktorý má sexuálne vzrušiť diváka s cieľom dosiahnuť finančný zisk. Keď niekto odfotí sám seba nahého a pošle to svojmu drahému alebo drahej, tak on nad tým nerozmýšľa ako o tvorení pornografie. Môžeme nad tým dvíhať obočie a diviť sa tomu, no ak je tento človek dospelý a posiela to inému dospelému, nech si to robí.

Problém je, keď to robia deti. Na školách im hovorím, že ak odfotia samy seba alebo im niekto iný pošle obrázok nahého tela, ktoré však patrí maloletému, môžu byť stíhané za šírenie detskej pornografie. Deťom toto absolútne ani nenapadne, lebo pätnásťročný človek o sebe nerozmýšľa ako o dieťati. Preto je namieste urobiť obrovskú a celoplošnú osvetu, aby deti rozumeli tomu, že to nemajú robiť.

V rozhovore pre stránku Rodinka.sk ste povedali, že vaše deti nemajú vlastný mobil ani počítač a máte ich pod kontrolou, keď sú na internete. Kritik by sa opýtal, či ich neoberáte o všetky pozitívne veci, ktoré môžu zažiť vďaka moderným technológiám.

Moje deti chodia na internet, ale majú naň regulovaný prístup, čiže na všetkých našich zariadeniach sú rodičovské zámky. Svoje telefóny zatiaľ nemajú, no jedno má deväť a druhé necelých dvanásť rokov.

Vyjadrili ste sa, že deti sa s pornografiou stretávajú vo veku okolo jedenástich rokov. Čím to podľa vás je, že je to takto skoro?

Myslím, že často je to náhoda alebo im to ukáže niekto, kto sa s tým stretol. Z toho, čo viem od detí, prvý kontakt nie je cielený, teda napríklad chlapec vo štvrtej triede na základnej škole niečo videl od brata, a tak to ukáže svojim spolužiakom. No deti sú zvedavé, úplne stačí, že niekde na ulici počujú napríklad „anál“. Keď nemajú istotu, že sa na to môžu spýtať, tak sa obrátia na internetový vyhľadávač.

Momentálne nám priemerný vek prvého kontaktu vychádza na jedenásť rokov, pričom polovica z nich od tohto veku pravidelne navštevuje pornografické stránky. Keď sa rozprávam s deťmi vo veku okolo šestnásť rokov, polovica z nich sú v podstate už veteráni.

Čítajte tiež

Prednáša študentom o škodlivosti pornografie Rodičia sa boja, že ich deti bude niekto učiť o sexe, no sami to neriešia

Mária Melicherová

Rozhovor s Líviou Halmkan o tom, prečo je dôležité rozprávať sa doma s deťmi o sexe a ako na to.

Môžeme už v tomto veku hovoriť o závislosti?

Určite áno. Ja sa ich nepýtam, či sú závislí od pornografie, ale pýtam sa, aké iné závislosti môžu mať. Drvivá väčšina žiakov mi hovorí, že sú závislí od sociálnych sietí. Keď im položím otázku, ako dlho im trvalo uvedomiť si, že sú od nich závislí, absolútne všetci povedia, že do jedného roka, odkedy sa na ne prihlásili. A keďže viem, že pornografia je minimálne taká návyková ako sociálne siete, možno povedať, že aj pätnásťročný môže byť závislý od pornografie, pokiaľ ju konzumuje niekoľko rokov.

Momentálne nám priemerný vek prvého kontaktu vychádza na jedenásť rokov, pričom polovica z nich od tohto veku pravidelne navštevuje pornografické stránky. Zdieľať

To, že človek môže byť závislý od porna, vedia už ôsmaci. Vedia tiež sami od seba veľmi dobre pomenovať, že to môže spôsobovať psychické problémy, zmeniť pohľad na sexuálnu intimitu a na druhé pohlavie, že človek môže začať mať komplexy z toho, ako vyzerá, a tak ďalej.

Rozprávala som sa aj s jedným človekom, ktorý pracoval pre pornopriemysel. Jeho úlohou bolo písať názvy videí, ktoré by evokovali incest, a vysvetľoval to tým, že čím je ten názov videa šokujúcejší, tým lepšie, lebo normálny sex sa konzumentovi porna po chvíli zdá málo. Ľudia, ktorí sú závislí od pornografie, hovoria, že začali obvykle miernym lesbickým pornom a postupne pritvrdzovali.

Myslíte si, že toto pritvrdzovanie je bežný jav alebo sa vyskytuje iba u niektorých jedincov?

Je to úplný štandard. Rozprávala som sa s mnohými ľuďmi, ktorí konzumujú porno, a ešte som nestretla takého, ktorý by nemal ten vzorec vyhľadávania čoraz šokujúcejšieho obsahu.

V Česku je organizácia NePornu, ktorá sa venuje závislým mužom. Keď som sa s nimi rozprávala, vraveli mi, že prvá sťažnosť mužov, ktorí ich vyhľadajú, je problém s erekciou spôsobený sledovaním pornografie. Títo muži nemajú problém vzrušiť sa pri porne, ale pri skutočnom sexe áno. Druhá najčastejšia sťažnosť je tá, keď muž vedome vyhľadáva obsah, ktorý je ďaleko za čiarou jeho morálneho nastavenia, ale skrátka tú dávku potrebuje. Uvedomuje si, že to, čo vyhľadáva, je choré, ale nevie si pomôcť.

Keď sa rozprávame o rôznych rodičovských zámkoch a obmedzeniach pre mladistvých, obvykle máme na mysli stránky, ktoré sú na pornografiu špecializované. Na internete je však aj veľa stránok či sociálnych sietí, ktoré nie sú pornostránkami ako takými a tvária sa aj celkom seriózne – napríklad Reddit alebo Twitter –, no je na nich aj veľké množstvo pornografického obsahu, ktorý je dostupný v zásade jedným kliknutím na potvrdenie, že dotyčný chce vidieť aj obsah pre dospelých. Neprehliadame v diskusii o regulácii pornografie takéto webové stránky a aplikácie?

Asi ich prehliadame a je to škoda. Mohol by sa vytvoriť tlak na poskytovateľov internetu, aby tento obsah vyfiltroval. Ak sú na týchto stránkach alebo sieťach aj deti, tak by tam taký obsah nemal byť.

Stránky ako Reddit alebo OnlyFans majú spoločné to, že pornografický obsah na nich tvoria samotní používatelia, čiže obvykle bežní ľudia, a to či už priamo za peniaze, alebo len za nefinančnú odmenu, čo je niečo ako „lajky“ – na Reddite sa to volá karma. S týmto javom ste sa vo svojej práci stretli?

Deti tieto stránky, samozrejme, poznajú, ale toto nie je niečo, o čom by som sa s nimi cielene rozprávala.

Tvorba obsahu sa už, samozrejme, maloletých detí netýka, ale keď nejaké dievča dovŕši osemnásť rokov, nič mu nebráni s tým začať. Legálne na to má právo, no predsa, má ešte len osemnásť a mnohí ľudia, mňa nevynímajúc, takéto dievča ešte vnímajú ako dieťa.

Áno, aj ja a zdá sa mi to veľmi smutné, že nejaká osemnásťročná dievčina sa rozhodne nafilmovať seba, ako má sex, a potom to ponúkať za peniaze alebo iba „karmu“. Nikomu by som to neodporúčala. Treba o tom robiť osvetu, aké to môže mať dôsledky na ich životy, budúcu kariéru, rodiny. Niekto to môže objaviť o dvadsať rokov, napríklad aj jej budúce deti.

Foto: Postoj/ Ľubo Bechný

Stretli ste sa v diskusiách s deťmi s animovanou alebo textovou (poviedkovou) pornografiou?

Animovanú spomínajú pravidelne a často. Zvyknem vo svojej prezentácii používať výsek z jednej animovanej pornografickej scény, kde som však nechala iba tváre. Detí sa pýtam, či to poznajú, a ony presne vedia pomenovať ten pornografický žáner. Ako niekto, kto pracoval v marketingu, tvrdím, že toto je stratégia pornopriemyslu, ako sa dostať k deťom. Čo sa týka pornografických poviedok, párkrát sa ma na to študenti pýtali, ale je to menej časté.

Keď sa rozprávate s dospelými ľuďmi závislými od pornografie, čo im najčastejšie pomohlo dostať sa z toho?

Niektorým trvá veľmi dlho, kým si uvedomia, že sú závislí, no aj potom si dlho nahovárajú, že to zvládnu sami. Keď sa dostanú do bodu, v ktorom to už nezvládajú a potrebujú pomoc, najčastejšie im pomáha, keď nájdu komunitu iných ľudí, ktorí tomu boju rozumejú, a začnú sa navzájom podporovať.

Veľmi im pomáha, keď majú okolo seba ľudí, ktorým môžu zavolať, keď majú slabú chvíľu. Je to kľúčový element, ktorý mi spomínajú všetci z nich. Pre mnohých je však veľmi ťažké nájsť takú osobu, lebo sa cítia veľmi zahanbení, keďže roky vyhľadávali obsah, na ktorý by najradšej zabudli.

Kde môže vyhľadať pomoc závislý človek?

Zvyknem ich odporúčať na podpornú skupinu, ktorá sa volá Anonymní sexholici. Táto skupina rastie a majú tam ako ženy, tak mužov nad osemnásť rokov.

Bolo by tiež vhodné, keby sme na Slovensku mali terapeutov, ktorí tejto závislosti rozumejú.

Párkrát ma kontaktovali maloletí s tým, že majú veľký problém a či ich viem niekam odporučiť. Ak chcú pomoc anonymne, jediné, kam ich viem odporučiť, je NePornu v Česku. Zdieľať

Máme na Slovensku nejaké miesto pre maloletých, ktorí majú závislosť?

Nemáme a je to problém. Párkrát ma kontaktovali maloletí s tým, že majú veľký problém a či ich viem niekam odporučiť. Ak chcú pomoc anonymne, jediné, kam ich viem odporučiť, je NePornu v Česku.

Alebo im môžem odporučiť, nech vyhľadajú vo svojom okolí nejakého terapeuta, ale špecializované miesto na tento druh závislosti nemáme. Môžu sa ešte obrátiť na Linku detskej pomoci alebo na IPčko, ale myslím, že tí ich potrebujú odporučiť niekomu, kto tomu rozumie. Je to veľmi špecifická závislosť.

Určite je to špecifická závislosť aj v tom, že zatiaľ čo napríklad alkoholik dokáže nemať doma alkohol a aj vďaka tomu zvládne v slabej chvíli neprepadnúť, internet máme všetci neustále dostupný.

Náš mozog sa nevyvinul na to, aby vyhľadával kokaín alebo alkohol. Sú to látky, ktoré spôsobujú zmenený stav vedomia, ktorý je často príjemný, a tak to vyhľadávame ďalej. Náš mozog sa však vyvinul na to, aby sme vyhľadávali sex. Táto závislosť je teda silno prepojená s naším veľmi dôležitým pudom.

Niekto, kto je závislý, sa vie vyblokovať zo všetkých pornostránok, vie prejsť na tlačidlový telefón, zmeniť svoje návyky na internete, no nevie vypnúť svoj sexuálny pud. Aj preto je veľmi ťažko dostať sa z tejto závislosti.

Poznám jedného šesťdesiatročného muža, ktorý bol celý život závislý od pornografie a už je desať rokov čistý. On mi vravel, že ešte aj dnes, keď ide do mesta či do obchodného centra, musí si predtým sadnúť a mentálne sa na to pripraviť. Lebo vie, že keď tam pôjde, uvidí provokačné reklamy, uvidí provokačne oblečené ženy a tak ďalej. A preňho je to veľmi ťažké.

Normálne rozmýšľajúci človek si v takej situácii povie: „Aha, aká fešanda.“ A tým sa to končí. No pre závislého človeka aj toto môže byť spúšťač.