Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
05. máj 2023

Šikana na slovenských školách

Rodičia ju riešia aj preložením dieťaťa na inú školu

Prečo to zájde až tak ďaleko a je to správne? Pýtali sme sa rodičov aj psychologičky.

Rodičia ju riešia aj preložením dieťaťa na inú školu

Ilustračná snímka. Foto: unsplash.com

Adam navštevoval tretí ročník na prvom stupni základnej školy, keď jeho rodičia postrehli, že je niečo inak. Pribúdali zvláštne príhody, s ktorými sa im po škole zdôveroval, videli u neho pokles nálady a neskôr sa pridružili aj psychosomatické prejavy ako bolesti brucha a vracanie.

„Spočiatku išlo o verbálne reči spolužiaka, ktoré syn veľmi ťažko znášal. Bolo to hodnotenie rodiny aj súrodenca. Neskôr pribudlo sotenie, kopanie, miernejšie fyzické útoky s modrinami. Ako sa to stupňovalo, začal v škole pravidelne vracať a sťažovať sa na bolesti brucha, hoci doma mu nič nebolo,“ opisuje pre Postoj Adamova mama, ktorá si vzhľadom na citlivú tému neželala byť menovaná.

Anonymnou výpoveďou chce zároveň ochrániť Adamovho mladšieho súrodenca, ktorý danú školu stále navštevuje. Ide o cirkevnú školu na západnom Slovensku.

Keď si rodičia uvedomili, že ide o šikanu, mali záujem problém riadne riešiť so školou. Adamova mama hovorí, že už od začiatku narazili na nezáujem. „Uvedomili sme si, že škola to popiera, hoci videli aj synove fyzické prejavy. Nerozumela som, že dospelí vidia, že dieťa vracia zo stresu, nejedáva, a oni sa pozerajú a nechajú to tak a tvrdia, že sa nič nedeje.“ Celé to trvalo dva mesiace.

Doma sa o tom s Adamom veľa rozprávali, riešili, ako má zareagovať na útoky v škole. Do školy však napokon odmietal chodiť úplne. „Potom som sa už aj bála ho tam posielať, keďže to prekročilo hranice a vedela som, že sa to nerieši. Bolo to pre mňa neuveriteľné,“ opisuje matka.

Ešte prekvapujúcejšie pre ňu bolo, že škola, hoci má k dispozícii psychologičku, ju k problému neprizvala. „Nevyhodnotili to ako šikanu, neponúkli nám žiadne riešenie, až neskôr to, že posilnia počas prestávok dozor na chodbe.“

Spochybnená obeť, neriešený agresor

Matka tak sama iniciatívne kontaktovala školskú psychologičku, ktorá si ju len vypočula, ale nič sa nedialo, vinníkov neriešili. „Nechceli za to zobrať zodpovednosť,“ myslí si matka.

Adamovi rodičia napokon videli jediné riešenie v tom, že syna preložia na inú školu. „Ale nechceli sme ísť do ďalšieho nefungujúceho systému. Mali sme vytypované súkromné školy. Na jednej z nich prejavili obrovskú dávku pochopenia a empatie,“ opisuje matka.

Bodkou za celým týmto prípadom je psychoterapeut, ktorého syn stále navštevuje. „Nielenže stratil dôveru k učiteľom, ale zostal tým, kto bol spochybnený aj pred ostatnými,“ vysvetľuje jeho matka.

Adamovi zmena školy prospela rýchlo, psychosomatizácia sa skončila, je radostnejší. Jeho matka má však na školu ťažké srdce. Ak by tam nechodilo jej mladšie dieťa, ktoré má zatiaľ fungujúcu a bezproblémovú triedu, šikanu by nahlásila vyššie.

„Ale neviem, či to má zmysel,“ zamýšľa sa. Z tohto prípadu si odniesla nepríjemný pocit a názor, že školy šikanu usilovne zametajú pod koberec. Adam podľa nej nie je jediným dieťaťom, ktoré sa na škole stretlo s neriešenou šikanou.

Ilustračná snímka. Foto: unsplash.com

Rovnaký trpký pocit má aj mama Zuzana, ktorá je zároveň psychologičkou. Aj jej dcéra sa stala obeťou šikany. „Škola to, žiaľ, nevidela, až keď sme sa ako rodičia začali ozývať, čo sa deje. Zo strany školy to nebolo adekvátne riešené, šikana sa vraj nepotvrdila a daná žiačka ostala bez akéhokoľvek napomenutia,“ uviedla pre Postoj.

Jej dcéra, ktorá čelila verbálnym poznámkam a ignorácii, sa podľa jej slov síce naučila fungovať v triede so spolužiačkou, ale nedôveruje jej. „Našťastie, má kamarátky v inej triede aj na krúžku, cíti sa akceptovaná inde.“

Frustrácia, nedôvera a napokon nová škola

Spolu s manželom však zvažujú preklad na inú školu. „Stále to nemáme uzavreté. Ak by sa situácia opäť zhoršila, budeme uvažovať, ako to ďalej riešiť. Na druhej strane vidíme, ako sa dcéra učí aj cez tieto negatívne situácie. Učí sa dávať iným hranice, aby chránila seba,“ dopĺňa Zuzana.

Ako psychologička hovorí, že pri hľadaní riešenia, či zostať na škole alebo ju po šikane zmeniť, je dôležité, aby aj dieťa mohlo vyjadriť, čo potrebuje. „Aby tú situáciu zvládlo. Je veľmi dôležité, aby malo doma podporu a bezpečné prostredie, kde sa cíti dobre, kde môže byť samo sebou a akceptované také, aké je,“ hovorí.

Vo svojej praxi sa takisto stretáva s tým, že žiaci prejdú na inú školu práve preto, že sa na tej pôvodnej necítili dobre v triede, nevedeli sa zaradiť do kolektívu, alebo pre šikanu.

Myslí si, že rodičia zmenia školu najmä vtedy, ak zažijú frustráciu v súvislosti s neochotou školy pomôcť dieťaťu a časom nadobudnú k škole aj nedôveru. „Ak tam nie je niečo, čo ich dieťa v triede drží, tak sa skôr priklonia k možnosti odísť a s nádejou, že inde to hádam bude lepšie, ho preložia,“ vysvetľuje.

Podľa nej by bolo užitočné vytvoriť tím ľudí, ktorí by na školách učili pedagógov, ako má v praxi vyzerať vyšetrovanie šikany aj samotné výsluchy, kto všetko a ako má viesť taký rozhovor. „Je veľmi dôležité, aby sa to robilo správne.“

Upozorňuje, že do procesu treba zapojiť aj zákonných zástupcov, vtiahnuť ich do spolupráce, aby aj ich dieťa – agresor – od nich počulo, že to bolo nevhodné správanie, a ponúknuť odbornú psychologickú pomoc aj jemu.

Šikany je na školách viac

Ako to vyzerá so šikanou na Slovensku? V porovnaní s rokom 2016 na našich školách stúpla. Podľa tohtoročných údajov Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie sa s problémom šikanovania stretlo už viac ako 86 percent škôl. V každej desiatej škole tak riešia problémy so šikanou na mesačnej báze.

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Miera šikanovania bola nižšia v mestách s vyšším počtom obyvateľov, v rámci krajov bola šikana menej rozšírená v Košickom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji.

Údaje výskumného ústavu ukázali, že 56 percent žiakov ZŠ a vyše 50 percent žiakov SŠ počulo, že na škole niekoho šikanovali.

Pýtali sme sa riaditeľov škôl, či majú pocit, že šikana sa nerieši a zametá sa pod koberec. „Nemyslím si to. Riešenie šikany je často náročná a dlhodobá záležitosť, vyžaduje si spoluprácu školy, rodičov, psychológa a ďalších,“ uviedla pre Postoj riaditeľka základnej školy v Budimíre pri Košiciach Jana Bavoľárová.

Podľa nej je dôležité venovať tomuto problému plnú pozornosť, individuálne pracovať s agresorom aj s obeťou šikanovania, spolupracovať s rodičmi aj odborníkmi. „Kľúčová je podľa môjho názoru dôvera rodičov voči škole a ich spolupráca,“ dodáva.

Zmenu školy po šikane vníma ako rozhodnutie rodičov, ktoré treba akceptovať. „Môžu za tým byť rôzne dôvody, ako snaha vyriešiť problém okamžite, ochrániť svoje dieťa, nedôvera voči škole. Žiak, ktorý bol obeťou šikanovania na jednej škole, sa ňou môže ľahko stať aj na inej škole. Tu je veľmi potrebné skompetentňovanie žiaka v postupe, čo robiť, ak sa mi dejú veci, ktoré sú mi nepríjemné, za kým môžem ísť, komu to mám povedať, prečo by som to mal urobiť, ako prekonať strach a podobne,“ vysvetľuje.

Ani riaditeľ Základnej školy sv. Alžbety v Novej Bani Branislav Pirháč si nemyslí, že školy šikanu nechcú riešiť. „Šikana je nepríjemná záležitosť, ale je to sledovaná oblasť. Školský psychológ vie, čo má kde a ako povedať,“ zhodnotil pre Postoj.

Prestupy žiakov po šikane považuje za cestu, ktorú rodičia využívajú, aj keď podľa neho nejde o častý úkaz. „Obeť zmenou možno získa pokoj, ale problém sa nevyrieši, agresor je stále agresor.“

Po zmene školy preto odporúča vyhľadať pomoc psychológa, ktorý je kompetentný a dokáže žiakovi pomôcť. Prestup podľa neho totiž prináša nové prostredie aj nový kolektív, ale nie je vždy jasné, čo si nesie so sebou samotný žiak, ktorého šikanovali.

Šikanovanie rieši smernica

Ministerstvo školstva vydalo k šikane smernicu účinnú od septembra 2018. Zaoberá sa prevenciou, ale aj riešením šikany žiakov.

Inzercia

Dokument rozlišuje priamu formu, ktorou sú fyzické útoky, urážanie, nadávky, posmech či odcudzenie vecí, vyhrážanie, zastrašovanie, vydieranie, zneužívanie osobných údajov či fotografií aj kyberšikanovanie.

Nepriamu formu šikany opisuje ako prehliadanie, ignorovanie, zámerné vyčleňovanie z kolektívu a nedobrovoľné vystavovanie agresívnym situáciám.

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Pri kyberšikane ide o zneužitie informačno-komunikačných technológií – najmä telefónu, tabletu, internetu a sociálnych sietí – na úmyselné ohrozenie, ublíženie alebo zastrašovanie.

Ministerstvo tiež jasne určuje, aké kroky má riaditeľ alebo ním poverená osoba pri podozrení na šikanu robiť. Jedným z prvých úkonov je zabezpečenie bezodkladnej pomoci obetiam a ochrany obetí. Dôležité je aj zabezpečenie dozoru v triede, kde sa preveruje šikanovanie. Škola tiež musí zabezpečiť, aby zabránila krivej výpovedi agresora, a to tým, že ho počas preverovania izoluje.

Obeť nemá byť s agresorom ani konfrontovaná. Škola sa má tiež postarať o to, aby si zohnala svedkov a vykonala s nimi individuálne alebo konfrontačné rozhovory.

Rozhovor o šikane so školskou psychologičkou Gabrielou Nehézovou

Je zmena školy pre šikanovaného žiaka jedno z riešení, respektíve je to tá správna odpoveď na šikanu?

Zmena školy pre šikanovaného žiaka je síce jedno z riešení, ale skôr z tých posledných. Predstavuje veľký zásah do života rodiny dieťaťa, ale predovšetkým veľkú zmenu pre dieťa samotné.

Treba si uvedomiť, že každé dieťa reaguje na zmeny inak a rôzne sa na ne adaptuje, aj keď sa zdá, že ide o zmenu k lepšiemu. Preto by malo byť prvoradou snahou zabezpečiť optimálne fungovanie žiakovi na škole, ktorú už navštevuje, dobre pozná, kde má vybudované sociálne väzby.

Stretávate sa s tým aj v praxi?

Áno, stáva sa to.

Máte skúsenosť, že k tomu pristupujú rodičia často alebo je to skôr výnimočná vec?

Záleží aj na tom, v akej fáze sa šikanovanie začína riešiť, či naň niekto upozorní. Ak je to v tých počiatkoch, keď máme na šikanovanie podozrenie, je väčšia pravdepodobnosť, že sa situácia vyrieši a k takému radikálnemu kroku, ako je odchod zo školy, nepríde.

Niekedy sa však stáva, že k riešeniu šikanovania vôbec nedôjde, respektíve žiak ani rodič, prípadne svedkovia naň z rôznych dôvodov neupozornia, ale rodič pristúpi k ráznemu kroku zmeny školy skôr, ako by dal šancu riešeniu a následnej náprave.

Prečo sa to podľa vás takto rieši? Je za tým nedôvera v školu, alebo krajná situácia?

Sú za tým rôzne dôvody, nemusí to byť nedôvera v školu, ale skôr skeptické nazeranie rodičov na optimálne fungovanie žiaka v rovnakom prostredí, v ktorom stretáva rovnakých ľudí, aj tých, ktorí boli do šikanovania zainteresovaní, aj napriek následným opatreniam.

Je správne, ak zo školy odíde žiak obeť a žiak/žiaci, ktorí šikanovali, ostávajú na škole, hoci sú aj uznaní ako vinníci?

Ak sa celá situácia rieši, vinníci by mali byť potrestaní a obeti zabezpečená ochrana. V realite to však také jednoduché nie je.

Ak sa už rodičia rozhodli pre prestup žiaka na inú školu a na škole daní vinníci zostávajú, vyžadujú si pozornosť nielen zo strany rodičov, ale aj školy. Určite je užitočné, aby sa s nimi, ako aj s celým triednym kolektívom, prípadne aj inými triedami a žiakmi, ktoré boli šikanovaním zasiahnuté, pracovalo.

Na školách pôsobia školské podporné tímy, ktorých súčasťou býva aj školský psychológ. Ideálne je však pôsobiť na školách preventívne tak, aby k takýmto situáciám nedochádzalo.

Pomáha tento prestup skutočne žiakovi? Zlepší sa potom jeho stav a vnímanie školy?

Prvoradým zámerom je zabezpečenie ochrany dieťaťa. So žiakom však následne treba individuálne pracovať v rámci školskej psychologickej starostlivosti, prípadne s externým odborníkom.

Zmena školy je len vonkajšia zmena, avšak šikanovanie zanecháva dlhodobé následky na psychike dieťaťa, ktoré môžu mať rôzny dosah a prejavy v ďalšom živote.

Aké miesto, pozíciu má šikanovaný žiak na novej škole? Má to ľahšie, ťažšie, či závisí aj od kolektívu?

Na novej škole čelí akýkoľvek nový žiak v kolektíve náročnej situácii a to je adaptácia na nové školské prostredie a triedny kolektív, v čom zohráva kľúčovú úlohu triedny učiteľ.

Verím, že časy, keď sa akýmkoľvek spôsobom pred žiakmi upozorňovalo na dôvody, pre ktoré žiak zmenil školu, sú už za nami. Stále je však možné, najmä v menších mestách, že sa spolužiaci tieto dôvody dozvedia. Oveľa dôležitejšie je však vytvorenie bezpečného prostredia v triede, podnecovanie vytvárania nových kamarátstiev so spolužiakmi. Spolupráca so školským podporným tímom môže byť veľmi užitočná.

Mali by sa teda učitelia, ktorým pribudne nový žiak – prestúpi po šikane –, správať k nemu inak? Alebo aký by bol ideálny postoj?

Úprimný rozhovor triedneho učiteľa so žiakom, uistenie o maximálnej podpore a snahe adaptovať sa v triede čo najlepšie sú základom úspechu. Veľmi pozitívne pôsobia aktivity v triede, keď má nový žiak možnosť spoznať svojich spolužiakov, pričom kontaktné a zábavné aktivity búrajú bariéry s novými spolužiakmi a znižujú napätie a stres. Tieto aktivity môže realizovať triedny učiteľ sám alebo v spolupráci so školským podporným tímom.

Majú podľa vás naše školy dostatočné páky na šikanu? Manuály, nariadenia z ministerstva... alebo je dôležitejší prístup samotnej školy či riaditeľa? 

Školy sa riadia smernicou č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach z dielne ministerstva školstva. Na základe nej má každá škola vypracovanú internú smernicu na riešenie šikany.

V dnešnej dobe sa čoraz viac v spoločnosti hovorí o probléme šikanovania. Napriek tomu je to však stále o ľuďoch, ktorí s daným problémom prichádzajú do kontaktu, ako sa k nemu postavia. 

Pri šikanovaní nehovoríme len o situácii, keď je to záležitosť len jedného agresora a fyzickej agresie, ako to vidíme vo filmoch, ale častokrát sú to psychické formy násilia, ktoré sa veľmi ťažko odhaľujú a dokazujú, keď v tom môžu byť zapletené aj skupinky žiakov, ktorí častokrát pod nátlakom a manipuláciou držia obeť v hrsti.

Pokiaľ ide o skryté šikanovanie, ktoré sa deje za chrbtom šikanovanej osoby, situácia je ešte zložitejšia, hoci vplyv na obeť je rovnako deštruktívny. A nemôžeme tiež zabudnúť na online priestor, do ktorého má častokrát šikana presah. Riešenie týchto situácií aj pri najlepšej snahe nie je vôbec jednoduché a jednoznačné, hoci v závažnejších prípadoch je škola povinná spolupracovať s oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a s príslušným oddelením Policajného zboru SR.

Každá situácia si vyžaduje individuálny a veľmi citlivý prístup, no zároveň platí nulová tolerancia šikany na školách, čiže snaha o riešenie musí byť neodkladná.

Je téma šikanovania v dnešnej dobe ešte tabu?

Do médií sa dostávajú hlavne prípady šikanovania, ktoré sú extrémne a sú len vrcholom ľadovca. Avšak aj vďaka nim sa o tejto téme v spoločnosti hovorí viac. Čím širšie povedomie o tejto problematike budeme mať, tým skôr budeme vedieť reagovať už pri prvých náznakoch, keď s dieťaťom alebo v triednom kolektíve nie je niečo v poriadku.

Diskrétnosť riešenia je síce namieste, ale prehliadanie problémov s cieľom budiť dojem, že všetko je ideálne, vyhnúť sa následným starostiam, príp. „rečiam okolo“, len situáciu komplikuje.

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.