Richard Vašečka z Kresťanskej únie
Škola nemá ponúkať sexuálnu inštruktáž, rozhodovať majú rodičia
Parlament bude rokovať o zmene v školskom zákone, ktorá rodičom umožní rozhodovať o tom, či svojmu dieťaťu dovolia zúčastniť sa na prednáškach v škole.
Foto - Postoj/Andrej Lojan
Od septembra by mali školy vopred informovať rodiča o plánovanej výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálnej výchovy. Rodič by tak dopredu vedel, čo presne sa jeho dieťa v škole dozvie aj kto mu o tom bude prednášať. Bude mať zároveň právo prednášku o sexuálnej výchove odmietnuť, ak nebude v súlade s jeho hodnotami či náboženstvom.
Ráta s tým návrh poslanca Richarda Vašečku z Kresťanskej únie, o ktorom sa bude rokovať na májovej schôdzi v parlamente.
V rozhovore poslanec vysvetľuje, prečo predkladá tento návrh, čo s tými deťmi, ktorých rodičia prednášku zamietnu, aj to, prečo nie je za to, aby bol na školách samostatný predmet sexuálna výchova.
Prečo predkladáte tento návrh?
Cieľom je, aby bola komunikácia medzi rodičmi a školou v takýchto zvlášť citlivých a dôležitých otázkach lepšia. A základom toho je aspoň základná informovanosť a súhlas zo strany rodičov, ktorí sú prví zodpovední za výchovu a vzdelávanie svojich detí.
Okrem toho sa za posledné roky a mesiace ukázalo, že sú v tejto oblasti rôzne pokusy formovať deti a mládež, čo je na jednej strane legitímne, na druhej strane je veľmi dôležité, aby o tom rodičia vedeli a mohli prípadne odmietnuť niečo, čo nepovažujú za dobré pre svoje deti, a napríklad spolupracovať na niečom, čo považujú za dobré.
Prekážajú vám konkrétne publikácie, ktoré spomínate aj v návrhu, alebo fakt, že sa deti majú učiť o manželstve a sexuálnej výchove v škole?
Samozrejme, že mi neprekáža, že sa žiaci učia v škole o manželstve, sexualite a vzťahoch. Sám som učiteľ a sám vyučujem o týchto témach. Máme prierezovú tému Výchova k manželstvu a rodičovstvu, ktorá je dlhodobo ponúkaná a je k dispozícii školám a učiteľom. Sú to dôležité témy a treba, aby sa žiaci vzdelávali a boli vychovávaní.
Ale je dôležité ako. Či je to primerané veku, či je to v zhode s presvedčením a nejakými hodnotami rodičov. Toto je problém. Pretože niekto ideologicky niečo posúva do nejakej špecifickej roviny, ktorá nie je schválená pre vyučovanie. Konkrétne publikácie, ktoré uvádzam ako príklad, nie sú schválené, preto je dobré, aby o tom rodičia vedeli a mohli povedať, že si to neprajú.
Čítali ste tie publikácie?
Komunikoval som najmä s ministrom školstva v tejto téme, pýtal som sa, v akej pozícii sú smerom k školám a bol som ubezpečený, že to nie sú oficiálne dokumenty. Prečítal som si aj články na Postoji. Viem, že tieto témy vyvolávajú otázky, či by mali byť žiaci doktrínovaní nejakou takouto formou bez vedomia rodičov, bez súhlasu rodičov. Myslím si, že nie.
Je dôležité, aby rodičia v tomto mali právomoc, podobne ako pri iných citlivých veciach v živote svojich detí, napríklad pri zdravotnom stave. Aby na ten súhlas či nesúhlas mali právo a aby školy mali povinnosť koordinovať svoj postup s rodičmi.
Prečítali sme za vás nové pracovné zošity sexuálnej výchovy pre základné a stredné školy.
Rodič už teraz môže podľa platného zákona žiadať, aby v rámci výchovy a vzdelávania školy poskytovali deťom vedomosti v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania, a tiež má právo v prípade pochybnosti obrátiť sa na Školskú inšpekciu. Nestačí to?
Toto bude pre školu povinnosť. Vieme, že rodičia sú často zavalení povinnosťami, nestíhajú proaktívne sledovať veci v škole, čiže notifikačné bremeno bude na strane školy, ktorá keď bude mať niečo v pláne v tejto oblasti, tak aktívne rodičov informuje a oni sa už rozhodnú, akým spôsobom budú reagovať.
Čiže uľahčíme komunikáciu medzi rodičmi a školou, zjednodušíme tým výchovnú úlohu rodičov.
V návrhu uvádzate, že v tejto oblasti sa môžu objaviť rôzne ideologické vplyvy neprípustné pre rodičov. S nimi sa však deti môžu stretnúť nielen na internete, ale môžu si to vzájomne aj povedať. Nie je teda vylúčené, že tí, ktorí budú mať sexuálnu výchovu, o tom povedia svojim spolužiakom, ktorých rodičia to zamietli.
Nám nejde o to, aby sa deti odstrihli. V dnešnej dobe vieme, že deti sa neodstrihnú, máme internet, čiže veľmi otvorenú komunikáciu. Ale rozdiel je v tom, že rodičia budú vedieť, že sa taká vec preberala, že sa o tom budú môcť s deťmi rozprávať a budú môcť aj proaktívne týždeň dopredu svoje dieťa pripraviť na to, že bude prednáška o vzťahoch medzi mladými ľuďmi. A keď príde zo školy, tak budú vedieť – áno, jeho spolužiaci sa o tom rozprávali.
Takže primárny cieľ nie je ani tak reštriktívny – nedovoliť alebo zabrániť deťom, aby sa o niečom takom dozvedeli. Samozrejme, ak to bude zachádzať za hranicu a rodičia si povedia, že nie, tak nie.
Rodičia budú vedieť, že majú viac komunikovať a kedy, pretože budú vedieť, že ich deti sa tým práve zaoberajú.
Naozaj to berieme z pozitívneho hľadiska. Nie ako nejakú ustráchanosť alebo snahu všetko zaraziť. To v dnešnej dobe ani nejde. Chceme podporiť otvorenosť a prepojenosť medzi školou a rodičmi.
V návrhu je tiež napísané, že škola má pre žiakov, ktorí by sa týchto prednášok nezúčastňovali, zabezpečiť náhradnú činnosť. Ako by to malo vyzerať v praxi?
Keďže som dlhoročný učiteľ, viem si to predstaviť aj prakticky. Už pri plánovaní takýchto vecí treba rátať s tým, že nejaká časť odmietne, čiže asi to bude vhodnejšie zaradiť na koniec vyučovania.
Ďalšia možnosť je spojiť skupiny žiakov z tried. Rokoval som o tom špeciálne aj s právnikom, ktorý mi pomáhal tento zákon napísať. V prípade, že by to škola naozaj nevedela zabezpečiť, môže požiadať rodičov, ktorí nesúhlasia, aby si prišli vyzdvihnúť dieťa zo školy.
Autorky spomínaných publikácií argumentujú, že o tejto téme sa doma nehovorí, rodičia sa so svojimi deťmi nerozprávajú. Alebo ak áno, už je neskoro, deti sa všetko dozvedia z internetu, od spolužiakov.
Ako otec štyroch detí môžem povedať, že sme sa doma s manželkou vždy snažili a snažíme komunikovať a vnímať príležitosti, keď je to úplne prirodzené. Za tie roky, ktoré žijete s dieťaťom, sa tých príležitostí, a špeciálne v dnešnom svete, naskytne mnoho. Mnohé z nich sú spôsobené aj tým, čo prinesú deti zo školy, či už z vyučovania, alebo priamo od spolužiakov.
Niektorí rodičia to nestíhajú, alebo sami nevedia. Napriek tomu je to primárne v rukách rodičov a ja by som bol veľmi rád, keby sme sa nepreklopili cez tú hranicu, že viac dôverujeme štátu ako rodine.
V tomto prípade to nie je vec školy, ale aj nás ako občanov – pomáhať a povzbudzovať rodičov, aby sa deťom venovali.
Na druhej strane sú dnes deti, ktoré čerpajú informácie z internetu alebo od spolužiakov a chýba im výchovný alebo pomocný vplyv dospelého zrelého človeka. A tu môžu nastupovať práve aj učitelia.
Treba primárne posilniť rodinu, to robíme týmto zákonom.
Foto - Postoj/Andrej Lojan
Navrhujete tiež, aby mal rodič právo na informácie aj v iných témach, v ktorých potom môže odmietnuť účasť svojho dieťaťa. Na školách majú žiaci bežne rôzne prednášky o knihách, o zdraví, s odborníkmi a podobne.
Oblasť vzťahov, manželstvo, sexualita a rodina je asi najcitlivejšia pre mladých ľudí. Tam bude povinnosť školy vyžiadať si súhlas s účasťou žiaka vopred. V ostatných veciach bude škola rodiča informovať, iba ak o to iniciatívne vopred požiada. Rovnako bude rodič môcť požiadať školu, aby v týchto ostatných, ním vopred komunikovaných oblastiach škola vzdelávala žiaka len s jeho písomným súhlasom.
Nechceme podporiť to, aby sa niekto prednášky nezúčastnil, ale to, aby to tí rodičia vedeli, o čom sa budú rozprávať a že to bude vhodná príležitosť na to, aby sa o tom porozprávali aj doma.
Nechápeme to tak, že dávame rodičom nástroj, aby mohli odmietnuť, čo im škola poskytuje. Predpokladám, že 90 percent rodičov to nebude brať ako niečo, čomu by mohli zabrániť. Ale budú mať povinne informácie o obsahoch.
Mnohí rodičia to môžu zobrať ako formalitu. Dokonca si myslím, že to tak spraví väčšina – ale vie o tom vopred.
Keď dieťa príde zo školy, tak sa môže opýtať, aká bola prednáška? A už to je dobrá pomôcka v komunikácii. Presne o to ide. Aby sa zlepšila komunikácia medzi školou a rodičmi, ktorá je niekedy naozaj nedostatočná.
Ako rodič by ste odmietli, ak by ste sa dozvedeli, že do školy prídu autorky nových publikácií?
Áno, v týchto konkrétnych prípadoch by som to odmietol. Nie je problém v otvorenosti, my sa s našimi deťmi rozprávame veľmi otvorene, ale podľa mňa je dôležitý hodnotový a vzťahový kontext.
Nikoho nedémonizujem ani nechcem obviňovať zo zlého úmyslu, ale nepokladám tento spôsob za vhodný a primeraný veku.
Takže ja by som bol radšej, keby sa naše deti takéhoto programu nezúčastnili. Ale ak by sme to odmietli, tak by sme sa určite snažili vyhradiť dostatok času, aby sme sa s nimi porozprávali a vysvetlili, prečo sme to odmietli. Nechceli by sme to pred nimi zatajiť, ale naopak, chceme im to podať v hodnotovom kontexte.
Toto je ideálny prípad. Ale čo rodičia, ktorí odmietnu, ale potom sa s deťmi o tejto téme neporozprávajú?
V tom prípade je to memento pre školu. Ak by väčšia skupina rodičov odmietla, tak by škola mala zvážiť, či je vhodná ponúkaná forma. A znova je to posilnenie komunikácie – zavolať si rodičov alebo sa spýtať na najbližšom rodičovskom, ak to prekážalo, či majú nejaký návrh, alebo by chceli inú skupinu odborníkov.
Myslím si, že minimálne niekto z tých rodičov by nejaký návrh dal.
Neobráti sa to proti obsahom na cirkevných školách, ktoré už navštevuje veľa neveriacich žiakov? Tam by rodičia mohli nesúhlasiť s nejakou vyslovene náboženskou prednáškou a takto ju zablokovať.
Samozrejme, to právo platí z každej strany. Na druhej strane predpokladám, že voľbou cirkevnej školy rodičia rešpektujú to, že vyučovanie, výchova a vzdelávanie budú mať nejaký charakter a budú prepojené s cirkvou, teda vierou a náboženstvom.
Rodičia majú svoje práva, ktoré môžu uplatňovať. Toto nie je zákon pre veriacich či cirkevný zákon. Toto je zákon pre rodičov a pre ich zlepšenie komunikácie s deťmi a so školou.
Cirkevné školy tvrdia, že háklivým témam sa už nevyhneme. Máme alternatívne obsahy?
Akú očakávate podporu svojho návrhu v parlamente?
O tej sme začali rokovať. Prebrali sme si to na poslaneckom klube OĽaNO. Myslím si, že všetci to chápu tak, že to nie je reštriktívny zákon. Ja si myslím, že je v tom najlepšom slova zmysle liberálny, lebo dáva slobodu rodičom sa rozhodnúť. Rodičia nesú najväčšiu zodpovednosť za deti, tak majú aj najväčšiu slobodu.
Neočakávam odpor, ale budem rokovať aj s ďalšími poslaneckými klubmi, lebo by som bol veľmi rád, keby sme to mohli schváliť v prvom čítaní a v júni potom v druhom.
Je reálne vytvoriť učebnicu, ktorá by poskytla základné fakty, ktoré si dnešná doba vyžaduje, a zároveň tak, aby sa s ňou stotožnili všetci rodičia?
Určite áno a vidíme nejaké konkrétne príklady v zahraničí. Máme materiály aj s metodikami k výchove k manželstvu a rodičovstvu, ktoré sú z 90. rokov a bolo by ich potrebné nejakým spôsobom obnovovať.
Ale mnohé tie veci sú jasné vo vzdelávacom programe v predmetoch ako biológia alebo občianska náuka, prípadne v náboženstve, etickej výchove. Takže nemyslím si, že by to bolo zanedbané a nebolo by kde čerpať.
Sám nie som zástancom toho, aby existoval samostatný predmet sexuálna výchova. Naopak si myslím, že je dobré, keď je táto oblasť zapojená v predmetoch, ktoré som vymenoval.
Ako učiteľ tiež nie som zástancom toho, aby sme pri každej spoločenskej potrebe zavádzali samostatný predmet. Je to organizačne neúnosné.
Zdá sa mi, že sa stráca kontext. Práve táto téma je dobrá, ak je súčasťou predmetov, ktoré už v škole sú – v biológii o ľudskom tele, v rámci občianskej náuky alebo v rámci náboženstva, etiky.
Pri niektorých návrhoch sexuálnej výchovy mám niekedy pocit, že ide o návod na sexuálnu inštruktáž. Tú škola podľa mňa rozhodne poskytovať nemá.
