Na cirkevné školy chodí na pozvanie riaditeľov od roku 2013. Pre Postoj hovorí, že kým niekedy so žiakmi debatovala o vzťahoch, príprave na manželstvo a ochrane života, dnes riešia príťažlivosť k rovnakému pohlaviu a tému pohlavnej identity. 

„Tento problém reálne žiaci riešia a škola to potrebuje nejako uchopiť. Odkedy riešime témy rodovej dysfórie, vždy po prednáške sa so mnou chcú stretnúť aj učitelia. Dnes už tieto témy nerieši len učiteľ náboženstva či etiky, stretnúť sa s tým môže vyučujúci na akejkoľvek hodine,“ tvrdí v rozhovore pre Postoj predsedníčka Slovenskej spoločnosti pre rodinu Renáta Ocilková.

Za rapídnym nárastom dysfórie u mladých ľudí vidí vplyv sociálnych médií a masívne ovplyvňovanie verejnej mienky. Nespokojnosť s vlastným pohlavím je podľa nej len špičkou ľadovca a hĺbkový problém u týchto tínedžerov spočíva niekde inde. Aj na Slovensku však podľa nej už niektorí odborníci mladých ľudí smerujú na zmenu pohlavia. 

Renáta Ocilková pracuje pre Konferenciu biskupov Slovenska, kde má na starosti pastoráciu Rómov, a nedávno vydala na pomoc učiteľom knihu Mladým pravdu. Angažuje sa v treťom sektore, prednáša a publikuje na témy výchovy k manželstvu a rodičovstvu, identity ženy a muža, ako aj o bioetických témach.   

Vo svojej novej knihe Mladým pravdu píšete, že má byť sprievodcom pre učiteľov, rodičov a všetkých, ktorí sa venujú mladým. Potrebujú učitelia pomoc pri podávaní tém v oblasti sexuality a pohlavnej identity?

Táto kniha vznikla ako odpoveď na prosby učiteľov. Učitelia a riaditelia cirkevných škôl ma pozývajú kvôli prednáškam a diskusiám na aktuálne témy. 

Asi pred desiatimi rokmi sa to začínalo bežnými bioetickými témami ako ochrana života, tehotenstvo, prirodzené metódy plánovania rodičovstva či sexuálna zdržanlivosť pred manželstvom.

Väčšinou si odo mňa potom učitelia vypýtali materiály, ktoré som nikdy nemala skompletizované v texte. Začala som ich preto dávať dokopy. Myslela som, že vytvorím menšiu príručku, aby mal učiteľ do čoho nahliadnuť, nakoniec z toho vznikla kniha Mladým pravdu. 

Spomenuli ste, že pred desiatimi rokmi boli hlavnými témami prednášok témy ako ochrana života. Kam sa debata posunula teraz? 

Prednášať chodím od roku 2013. Niekedy v tom čase sa začala riešiť Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv. Už vtedy sa začala vynárať téma rodovej agendy, a tak som ju pridávala do prednášok.

No za posledné dva-tri roky začala medzi žiakmi veľmi rezonovať téma príťažlivosti k rovnakému pohlaviu a za uplynulý rok téma rodovej dysfórie, teda nesúhlasu so svojím pohlavím. Stala sa z toho veľmi akútna téma a v podstate dnes na prednáškach a diskusiách riešime hlavne to.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Cirkevné školy sa s tým u žiakov stretávajú a nevedia, čo s tým? 

Tento problém reálne žiaci riešia a školy to potrebujú nejako uchopiť. Keď ma pozvú, mám pripravený interaktívny program na dve hodiny, žiaci sa zapájajú, diskutujú navzájom medzi sebou.

Odkedy riešime témy rodovej dysfórie, vždy po prednáške sa chcú so mnou stretnúť aj učitelia. Dnes už tieto témy nerieši len učiteľ náboženstva či etiky, stretnúť sa s tým môže učiteľ na akejkoľvek hodine. 

Učitelia na ne narážajú, aj keď ich neplánujú iniciatívne otvárať?

Áno, učitelia na to narážajú. Keď dieťa niečo rieši, povie nejakú poznámku, alebo aj keď nepovie, učitelia vidia, že niečo prežíva. Navyše mladí sú dnes veľmi informačne podkutí.

A nehanbia sa vyjadrovať svoj názor.

Áno, otvoria akúkoľvek tému, vykríknu svoj názor so stopercentnou istotou, že majú pravdu. Učiteľ na to potrebuje ad hoc zareagovať. 

Aj mne pri prednáške vykríkol žiak: „A ja poznám na internete 500 šťastných transsexuálov.“ Táto veta vypovedá o tom, čo si dieťa dalo do vyhľadávača, aké stránky si otvára, ako rýchlo nájde takúto skupinu transsexuálov. Cez videá zo života sa dieťa ľahko stotožní s ich príbehmi, povie, že ich pozná.

Jeden sociológ hovoril v diskusii o prieskume, za aký čas sa dá človek zmanipulovať len cez internet a sociálne siete. Človek, ktorý bol pôvodne neveriaci a osobne sa nestretol so žiadnym imámom, ho počúval len prostredníctvom internetu a postupne sa identifikoval s islamským náboženstvom. Za 37 dní sa z neho stal taký radikálny moslim, že bol ochotný dať na seba muníciu a ísť bojovať proti pohanom. 

Deti ovplyvňujú sociálne médiá ešte viac ako dospelých. Počula som viacero skutočných príbehov ľudí, ktorí keď začali rozmýšľať o zmene pohlavia, o pár dní boli súčasťou komunity transsexuálov a stotožnili sa s nimi. 

Existujú, samozrejme, aj chromozomálne poruchy, ide však o promile prípadov. My hovoríme o veľkom náraste transsexuálov, ktorí sú fyzicky zdravými ľuďmi.

Stretla som sa s takými deťmi v školách. Niekde sú aj viacerí v triede. To jednoducho štatistika nepustí. Takýto počet ľudí s rodovou dysfóriou sa podľa odbornej literatúry nevyskytuje. A predsa máme pocit z výpovedí mladých ľudí, že ich počet sa znásobil. Je to teda sociálna nákaza.

Čítajte tiež

Psychiater Patarák aj o epidémii transsexuality Môže ísť o skupinovo sugestívny mechanizmus, ktorý má charakter sociálnej nákazy

Zuzana Hanusová

Rozhovor so psychiatrom Michalom Patarákom o posudzovaní transsexuality a o sebareflexii v odborných kruhoch.

Podľa vás sa s tým mnohí stotožnia, lebo chcú patriť do istej komunity?

Mladých ľudí do 18 rokov, ktorí prežívajú krízu identity, spájajú často zranenia z rodín, neprítomnosť jedného z rodičov. Niekedy ide o problémy v škole alebo o tzv. neviditeľné dieťa, alebo o dieťa, ktoré má iný problém – stačí, že má nadváhu, silné dioptrie, a už to môže byť dôvodom či spúšťačom šikany. Dieťa sa potrebuje brániť, potrebuje ochrániť svoju hodnotu. A dnes sa stáva, že to skúša cez vyjadrenie toho, že je v nesprávnom tele alebo že chce zmeniť pohlavie. 

Keď povie, že sa necíti dobre vo svojom tele, okamžite upúta pozornosť. Jedno dievča s rodovou dysfóriou povedalo, že konečne si ju niekto začal všímať.

Tínedžeri s problémami pohlavnej identity, s ktorými som sa stretla, mali všetci nejaký problém. Je úplne normálne, že v tomto veku zažívajú mladí ľudia hormonálny disbalans. 

Niečo sa vyvinulo viac, niečo menej, chlapec zmutoval, ale ešte nevyrástol alebo, naopak, všetkým sa už zmenil hlas, jemu ešte nie. 

V tele prebieha hormonálna revolúcia. Keď dieťa povie, že chce zmeniť pohlavie, je to len špička ľadovca, pod tým je väčšinou veľký problém, ktorý treba riešiť. Nie jeho prejav, ale príčinu.

Bola som asi pred rokom v triede ôsmakov, kde boli žiak aj žiačka, ktorí mali problém s identitou. Bola to veľmi ťažká debata a ostrá polemika. Po roku som sa stretla s riaditeľom školy a povedal, že v triede už nie je žiadny problém, samo to odznelo. Zdieľať

Nemalo by byť práve preto prvým krokom, ktorý učiteľ v takýchto prípadoch poradí, nasmerovanie na psychológa alebo psychoterapeuta? Vo svoje knihe radíte učiteľom túto možnosť medzi poslednými riešeniami.

V knihe sa snažím dať učiteľom prvú pomoc, čo robiť, keď za nimi príde dieťa, ktoré prežíva zmätené pocity. 

Problém je, že nemáme v tejto oblasti dosť odborníkov. A keďže je to relatívne nová téma, títo odborníci v problematike dysfórie mladých nie sú vyškolení. 

Často sú vedení k takzvanej afirmatívnej terapii. Tá nepotvrdzuje biologické pohlavie dieťaťa, ale potvrdzuje zmätené pocity tínedžerov. Viem, žiaľ, minimálne o troch mladých ľuďoch, ktorých psychológ hneď viedol k zmene pohlavia. A to považujem za vážny problém. Máme takých aj psychiatrov. 

Teda tvrdíte, že je rizikom pre učiteľov a rodičov dieťa nasmerovať k odborníkom?  

Je potrebné si zistiť, ako o probléme ten-ktorý odborník uvažuje, aké má informácie, akú terapiu používa. 

Mladým ľuďom treba pritom v pravde povedať aj o všetkých nežiaducich účinkoch, čo sa deje v prípade hormonálnej a chirurgickej tranzície. Nerada používam spojenie „zmena pohlavia“, lebo geneticky „zmena pohlavia" nie je možná. 

Chirurgicky sa niečo dá odstrániť alebo primodelovať, hormonálne sa dá niečo spustiť alebo zastaviť, ale to všetko nie je skutočná zmena. Je to napodobenina. Pohlavie sa geneticky nedá zmeniť. 

Keď sa nasadia blokátory puberty a potom opačné hormóny, urobí to s ľudským telom masaker. Ako dlho človek zvažuje, keď má brať hormonálne lieky alebo očkovacie látky, alebo v prípade liečby onkologických ochorení si zisťuje o terapii informácie z každej strany – a my sme schopní dať fyzicky zdravému človeku také dávky hormónov, že to môže mať pre neho dramatické vedľajšie účinky: môže to spôsobiť tromboembolické poruchy, infarkt myokardu, cievne príhody až rozvrátenie vnútorného prostredia, zlyhanie pečene. Lieky sa pritom musia brať celý život. 

A to nehovorím o brutálnych chirurgických zásahoch. V prvom prípade majú odborníci informovať o nežiaducich účinkoch, lebo to ľudia nevedia.

Na Slovensku však legislatíva neumožňuje začať hormonálny alebo chirurgický proces tranzície do 18 rokov.

Bývalým ministrom zdravotníctva Lengvarským boli podpísané štandardy o transsexualizme, ktoré sa týkajú dospelých osôb. Mladí to riešia okolo pätnásteho, šestnásteho roku a je len otázka času, kedy sa prehupnú do veku, keď to budú môcť riešiť oficiálne.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Vo svojej knihe píšete: „Nikdy nesiahni po myšlienkach na zmenu pohlavia, aby si nebol nešťastný/aby si nebola nešťastná. Práve naopak, utvrdzuj sa v kráse svojho pohlavia: najkrajšie na tebe je to, že si sa narodila ako žena alebo že si sa narodil ako muž.“ Pomôže tínedžerovi, ktorý hovorí, že sa necíti dobre vo svojom tele, takáto rada? Nie je to, akoby sme depresívnemu človeku povedali, nech sa teší, veď je kopec vecí, za ktoré môže byť vďačný?

Toto sú skôr preventívne vety, nie slová na terapiu, na dlhodobé sprevádzanie. Ako prvú pomoc učiteľom v knihe odporúčam netlačiť na takzvané rodové stereotypy. Keď sa dievča cíti lepšie v oblečení, účese, aktivitách, ktoré sú vnímané skôr ako chlapčenské, to vôbec nevadí. To neznamená, že je chlapec. Je to normálne, keď sa dievča dá zrazu ostrihať nakrátko. Za našich tínedžerských čias sa to vôbec neriešilo, pretože zdravý sedliacky rozum hovoril, že človekovi v puberte napadne všeličo. Aj ja som sa dala v puberte nakrátko ostrihať, lebo mojím vzorom bol môj starší brat. Hľadala som jednoducho ideál správania. 

V období, keď sa dievčatám mení postava, zakrývajú si ju voľnejším oblečením. Netreba z toho robiť drámu ani fatálne závery. Keby nám niekto v tomto období neistoty povedal, že by sme mali zvážiť zmenu pohlavia, že vyzerá, že k tomu inklinujeme, možno by nás to v období zmätenia ešte viac zmiatlo a začali by sme o tom uvažovať. A dnes toto našim deťom robí mainstream. 

Dievčatám, ktoré inklinujú k „chlapčenským“ veciam, by som chcela odkázať, že je to úplne normálne. Sme pestrá a široká škála žien a mužov. Nie sú len drsní chlapi a jemné ženy. Môžu byť racionálne a dominantné ženy a jemnejší, feminínnejší muži s rôznym vkusom a záujmami. Sme rôzni, každý z nás je originál. 

Keď tínedžerka v triede povie, že nie je dievča, ale chlapec, a trvá na oslovovaní v mužskom rode, ignorácia tejto jej žiadosti sa berie ako prejav disrešpektu. Ako by mal učiteľ postupovať v takomto prípade?  

Bola som asi pred rokom v triede ôsmakov, kde boli žiak aj žiačka, ktorí mali problém s identitou. Ôsmaci sú náročný ročník, čo sa týka hormonálneho disbalansu, je tam rebélia a oponovanie takmer z princípu. (Úsmev.) Trieda bola veľmi zohratá a stála za týmito svojimi spolužiakmi, ktorí tvrdili, že sú iného pohlavia. 

Ako vyzerala diskusia v tejto triede, keď ste im predstavili svoje názory?

Bola to veľmi ťažká debata a ostrá polemika. Presadzovali si svoj názor, ja som im ponúkala iný pohľad. Po roku som sa stretla s riaditeľom školy a povedal, že v triede už nie je žiadny problém, samo to odznelo.

Takže tí dvaja žiaci prijali svoje biologické pohlavie?

Áno. Bola to hormonálna búrka, ktorou všetci prechádzali. Upokojilo sa to plus zo strany triednej učiteľky dostali krásne a láskavé sprevádzanie.

Takmer 50 percent mladých ľudí má krátkodobo pochybnosti o svojej pohlavnej identite a sexuálnej orientácii, no väčšina z nich vymizne.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Niektorí odborníci zastávajú názor, že vysoký nárast transľudí je spôsobený tým, že dnes sa už na rozdiel od minulosti môžu prejaviť. Tak ako stúpol počet ľavákov po tom, čo sa už nemuseli násilne preúčať na používanie pravej ruky. 

Ja si skôr myslím, že ide o umelý nárast počtu týchto ľudí a je spôsobený spoločensky priaznivým prostredím. Problémy s identitou mali ľudia odjakživa. 

V ostatných rokoch však ide o rapídny nárast, ktorý je podľa mňa spôsobený tým, že verejná mienka je masívne manipulovaná tak, že nielen mladí ľudia majú pocit, že je to in. Vo Veľkej Británii bol za uplynulých 10 rokov zaznamenaný brutálny nárast mladých dožadujúcich sa zmeny pohlavia, problém je vypuklý najmä u dievčat, kde je nárast o viac ako 4 000 percent.

Debata o týchto témach je pre učiteľov ťažká aj preto, že akceptácia mladých ľudí, ktorí prídu v tínedžerskom veku s témou zmeny pohlavia, je väčšinovo braná ako ich právo. Deti sú v niektorých krajinách v školách vedené k rozlišovaniu svojho pohlavia od škôlky. Mnohé americké školy prijali štandardy, podľa ktorých majú deti na prvom stupni vedieť vysvetliť rozdiely medzi cisgenderovými, transgenderovými, nebinárnymi ľuďmi…

Tomu nie je naklonená veda, ale ideológia.

Je však aj mnoho vedcov, ktorí idú týmto smerom.

Áno, aj na Slovensku ideológia prenikla aj do vedy. Vedci niekedy nedostanú grant, ak by výsledok výskumu mohol priniesť napríklad potvrdzovanie biologickej reality. 

Ale aj názory, ktoré presadzujeme, potvrdzujú mnohé výskumy. Vyhlásenie Českej spoločnosti pre psychoanalytickú psychoterapiu k liečbe genderovej dysfórie hovorí, že vývin mozgu sa končí až okolo dvadsiateho šiesteho roku. Odporúčajú mladým, aby do tohto veku nerobili žiadne rozhodnutia v tejto oblasti. 

Ďalej švédske výskumy zverejnené v roku 2011, ktoré boli realizované v rokoch 1973 až 2003, hovoria o tom, že po tranzícii je 20-násobný nárast úmrtnosti aj nárast samovrážd, ľudia po operácii vykazujú nárast brania antidepresív, psychických porúch. A to je pritom výskum, ktorý robili naši názoroví oponenti, ktorí chceli dokázať, že po tranzícii sa situácia ľudí trpiacich dysfóriou upokojí.

Vo svojej príručke riešite aj tému predmanželského sexu. V reakcii na prieskum o tom, že 80 až 90 percent ľudí má sexuálnu skúsenosť pred manželstvom, ste uviedli súkromnú anketu medzi svojimi 50 známymi, z ktorých skoro nikto nemal predmanželský sex. Čo ste ňou chceli povedať?

Svojím „miniprieskumom“ som chcela ponúknuť iný názor a perspektívu, že sú tu aj iní ľudia a nie sú úplne ojedinelí. 

Mladým treba hovoriť, akou devízou pre stabilitu vzťahu je sexuálna zdržanlivosť pred svadbou. Dokonca aj pre samotný sexuálny život v manželstve. 

V USA bol robený výskum na vzorke 2 035 zosobášených respondentov vo veku od 19 do 71 rokov. Výskum dokázal, že kvalita komunikácie a vzťahov, ale aj sexuálneho života v manželstve je lepšia u tých, ktorí si to pred svadbou nevyskúšali. 

Mladí v sebe majú zakódovaný zmysel pre pravú lásku, ale žijú v prostredí, kde to funguje inak, a tak často plávajú s prúdom. 

Čítajte tiež

Učiteľ na cirkevnom gymnáziu Učím akoby o nejakom alternatívnom svete. V celej triede mám len dvoch kresťanov

Adam Takáč Zuzana Hanusová

Rozhovor so Štefanom Murárikom o zodpovednosti triedneho učiteľa v dnešnej dobe aj výzve pre cirkevné školy v súvislosti so sexuálnou výchovou.

Učitelia alebo konkrétne katechéti, ktorí chcú deťom sprostredkovať tento ideál, to majú veľmi ťažké. Neuzavrú sa tínedžeri diskusii, keď im na začiatku povedia, že predmanželský sex je hriech?

Osobne nehovorím o tom, že je to hriech. Používam ľudské argumenty, že vzájomné odovzdanie sa v sexuálnom spojení je vzácny dar, ktorý chceme darovať tomu, kto je pre nás najdrahší. Jedna moja kamarátka, ktorá asi ani nie je veriaca, povedala svojim dcéram, že so svojím panenstvom dávajú aj kus seba.

Mladým tiež hovorím, že tým odovzdaním sa v sexuálnom spojení dávame druhému človeku všetko, pričom sme si ešte nesľúbili nič – ak to odovzdáme pred svadbou. 

Stále však mám na mysli aj to, že mi v triede môžu sedieť aj takí mladí ľudia, ktorí už prišli už o panenstvo či panictvo, a mohlo by ich to zraniť. Nikoho neodsudzujem a vždy je šanca začať odznova a môžu tak urobiť aj dnes. Vždy im to hovorím. 

Vo svojej knihe ste pri argumentoch, prečo so sexom počkať do svadby, použili aj to, že muži chcú pannu a nie „second hand“.

Žiakov povzbudzujem, aby si to nechali do manželstva, ale vždy dodám, že každý z nás má inú cestu, poznanie, spôsob života, inou rýchlosťou sa vyvíja jeho vzťah k ľuďom aj k Bohu. 

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Dnešná doba prináša mnohé výzvy pri citlivých témach. Aj vo svojej knihe ponúkate argumenty, prečo je nemorálne umelé oplodnenie, pričom v triede alebo medzi birmovancami môžu sedieť ľudia, ktorí už vznikli z umelého oplodnenia.

Témy umelého oplodnenia bežne v triedach neučím. Ak o tom hovorím, tak na animátorských školách, keď máme prierez bioetickými témami. Snažím sa vždy citlivo na konci povedať, že keď sa to stalo, človek možno nemal poznanie alebo si neuvedomoval následky a Boh môže všetko uzdraviť a zahladiť naše nedostatky.

V rámci debaty o vzťahoch a sexualite nám v konzervatívnom prostredí chýba moderná učebnica zameraná na zdravé vzťahy, sebahodnotu, sebaprijatie.

Niečo také by sme určite potrebovali. Momentálne prekladáme sériu amerických učebníc o osobnostnom rozvoji Pripravení na život. Učebnica pre piaty ročník by mala ísť čoskoro do tlače. Tieto učebnice sa zameriavajú na vzťahy primerané veku. Celá séria učebníc tvorí vzdelávací projekt, ktorý je úspešný vo viacerých krajinách.

Momentálne prekladám aj rakúsku brožúrku pre tínedžerov Sex und Sieben. Obsahuje biologické fakty o ľudskom tele, dotýka sa tém lásky a vzťahov medzi mladými ľuďmi, ale aj tehotenstva, plánovania rodičovstva či pornografie. 

Vo svojej knihe máte na zadnej strane odporúčanie dvoch biskupov. Je to teda cirkvou schválený materiál?

Nie, nie je to oficiálny cirkevný dokument. Otcom biskupom – predsedovi KBS Bernardovi Boberovi a predsedovi Rady KBS pre rodinu Cyrilovi Vasiľovi som to dala prečítať, aby o mojej knihe vedeli a odpísali mi svoje odporúčanie. 

Aj keď pracujete v KBS, kniha Mladým pravdu je vašou iniciatívou, ktorú ste robili vo voľnom čase. Nemali by mať kresťania v dnešnej dobe tím odborníkov z rôznych oblastí, ktorí by sa venovali aktuálnym témam, ktoré naberajú na čoraz väčšej intenzite, a pripravili by príťažlivú učebnicu a poskytli pomoc školám aj žiakom?

Pri školskej subkomisii KBS vznikol tím asi 15 odborníkov, aby sme pripravili stratégiu, ako pomôcť školám v tejto oblasti. Sme tam pedagógovia, psychológovia, právnici, lekári, kňazi. 

V rámci tejto stratégie sme navrhli konkrétne kroky pomoci, ktoré zahŕňajú vzdelávanie pre učiteľov a pre mladých ľudí. Práve teraz realizujeme celodenné semináre pre učiteľov na tému identity ženy a muža a ako komunikovať tieto témy so žiakmi. Okrem toho vznikla internetová stránka pre učiteľov ucitelom.sk, ktorú čoskoro zverejníme.