Na čom záleží
Samota ľudí ničí, čo môže mať širší spoločenský rozmer, ako sme si mysleli
Sme sociálne bytosti, a ak túto potrebu nemáme naplnenú, postupne odumierame. Aký to bude mať spoločenský efekt, ak je osamotených ľudí stále viac?

Foto: Pixabay
Stres zo samoty vraj nastupuje už po ôsmich hodinách spoločenskej izolácie. Keď ľudia strávia osem hodín sami, bez kontaktu s druhými ľuďmi, môže to u nich vyvolať podobné pocity vyčerpania a únavy, aké spôsobuje nedostatok jedla.
Vyplýva to zo štúdie viedenských psychológov, ktorú robili počas prvého lockdownu v Rakúsku a v Taliansku a ktorej výsledky publikovali vo vedeckom časopise Psychological Science.
Tím pod vedením Giorgie Silaniovej z Fakulty psychológie Viedenskej univerzity skúmal reakcie a vnímanie 30 účastníkov laboratórneho experimentu s rôznym stupňom izolácie. V experimente, ktorý sa uskutočnil vo Viedni, strávili ľudia v laboratóriu denne osem hodín počas troch dní. V hodinách samoty sa im zaznamenávala hladina stresového hormónu kortizolu a ich srdcová frekvencia.
„V laboratórnej štúdii sme zistili nápadnú podobnosť medzi sociálnou izoláciou a nedostatkom jedla. Obe podmienky viedli k zníženiu energie a zvýšeniu únavy, čo je prekvapujúce vzhľadom na to, že nedostatkom jedla doslova strácame energiu, zatiaľ čo v prípade sociálnej izolácie to tak nie je,“ uviedli hlavní autori štúdie.
Ľudská psychika sa po fázach izolácie automaticky snaží obnoviť kontakt s inými ľuďmi. Ak to nie je možné, psychická štruktúra sa vymyká z koľají. To, že tento stresový efekt samoty nastupuje aj po krátkom období sociálnej izolácie, naznačuje, že táto psychologická nerovnováha vedie k vážnym problémom.
Vivek H. Murthy pracoval roky ako hlavný chirurg a pre New York Times napísal nedávno esej o epidémii samoty, ktorá následne vyvolala zaujímavú spoločenskú diskusiu. Vyzval v nej totiž Američanov, aby vytvorili celospoločenský tlak na obnovu sociálneho spojenia a komunity. Tvrdí totiž, že „osamelosť je viac než len zlý pocit“.
Murthy upozorňuje, že keď sú ľudia sociálne odlúčení, zvyšuje sa u nich riziko úzkosti a depresie. Zvyšuje sa aj riziko srdcových ochorení o 29 %, demencie o 50 % a mŕtvice o 32 %. Varuje tiež, že zvýšené riziko predčasnej smrti, spojené so sociálnym odlúčením, je porovnateľné s každodenným fajčením – a môže byť dokonca väčšie ako riziko spojené s obezitou.
„Samota a izolácia zraňujú celé komunity,“ bije na poplach chirurg Murthy vo svojej eseji a vyzýva, aby sa začala riešiť na celospoločenskej úrovni.
Navrhuje posilniť sociálnu infraštruktúru – politiky a programy, ktoré pomáhajú rozvoju zdravých vzťahov. Navrhuje tiež, aby sme zmenili svoj vzťah k technológiám a vytvorili vo svojich životoch priestor bez zariadení, aby sme mohli byť viac prítomní jeden pre druhého.
A tvrdí, že musíme podniknúť konkrétne vedomé kroky vo svojich osobných životoch, aby sme obnovili naše vzájomné spojenie, pričom zdôrazňuje, že aj zdanlivo malé kroky môžu mať veľký význam.
V uplynulom období sme priniesli viaceré texty, ktoré otvárajú tému samoty. Tá najakútnejšia sa ukazuje medzi tínedžermi a mladými ľuďmi, ktorí od nás čakajú zrelé sprevádzanie a snahu o autentické vzťahy.
Samota má aj rozmer osamelých starých ľudí, ktorí prišli o svojich životných partnerov a svoju každodennosť prežívajú v sociálnej izolácii.
V samote žijú aj rodiny s narušenými vzťahmi, ktoré možno žijú v jednej domácnosti, ale v realite fungujú utopení vo svojich vzťahoch, každý na svojom ostrove.
Oplatí sa čítať

Rozhovor o tom, čo najviac stresuje učiteľov a ako sa im v tom dá pomôcť.

O živote s veľkým slovenským básnikom a ich spoločnou dcérou sme hovorili s Magdou Rúfusovou.

Dobrovoľná samota mladých ľudí sa šíri ako nová epidémia. Zúfalá realita provokuje zúfalé riešenia.

Česká psychologička Nela Wurmová o tom, ako depresia ovplyvňuje blízke vzťahy, aj o tom, že tínedžeri majú veľa starostí a ich pocity netreba podceňovať.

Prečo to zájde až tak ďaleko a je to správne? Pýtali sme sa rodičov aj psychologičky.

Vyrieši návrat k spoločnému stravovaniu v rodinách krízu americkej výchovy?

Muži sa učia hovoriť o svojich emóciách, vyťahujú svoje traumy a svet tlieska. Stvorí to nový typ muža?