Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
17. máj 2023

Na čom záleží

Samota ľudí ničí, čo môže mať širší spoločenský rozmer, ako sme si mysleli

Sme sociálne bytosti, a ak túto potrebu nemáme naplnenú, postupne odumierame. Aký to bude mať spoločenský efekt, ak je osamotených ľudí stále viac?  

 Samota ľudí ničí, čo môže mať širší spoločenský rozmer, ako sme si mysleli

Foto: Pixabay

Stres zo samoty vraj nastupuje už po ôsmich hodinách spoločenskej izolácie. Keď ľudia strávia osem hodín sami, bez kontaktu s druhými ľuďmi, môže to u nich vyvolať podobné pocity vyčerpania a únavy, aké spôsobuje nedostatok jedla. 

Vyplýva to zo štúdie viedenských psychológov, ktorú robili počas prvého lockdownu v Rakúsku a v Taliansku a ktorej výsledky publikovali vo vedeckom časopise Psychological Science.

Tím pod vedením Giorgie Silaniovej z Fakulty psychológie Viedenskej univerzity skúmal reakcie a vnímanie 30 účastníkov laboratórneho experimentu s rôznym stupňom izolácie. V experimente, ktorý sa uskutočnil vo Viedni, strávili ľudia v laboratóriu denne osem hodín počas troch dní. V hodinách samoty sa im zaznamenávala hladina stresového hormónu kortizolu a ich srdcová frekvencia.

„V laboratórnej štúdii sme zistili nápadnú podobnosť medzi sociálnou izoláciou a nedostatkom jedla. Obe podmienky viedli k zníženiu energie a zvýšeniu únavy, čo je prekvapujúce vzhľadom na to, že nedostatkom jedla doslova strácame energiu, zatiaľ čo v prípade sociálnej izolácie to tak nie je,“ uviedli hlavní autori štúdie.

Ľudská psychika sa po fázach izolácie automaticky snaží obnoviť kontakt s inými ľuďmi. Ak to nie je možné, psychická štruktúra sa vymyká z koľají. To, že tento stresový efekt samoty nastupuje aj po krátkom období sociálnej izolácie, naznačuje, že táto psychologická nerovnováha vedie k vážnym problémom. 

Vivek H. Murthy pracoval roky ako hlavný chirurg a pre New York Times napísal nedávno esej o epidémii samoty, ktorá následne vyvolala zaujímavú spoločenskú diskusiu. Vyzval v nej totiž Američanov, aby vytvorili celospoločenský tlak na obnovu sociálneho spojenia a komunity. Tvrdí totiž, že „osamelosť je viac než len zlý pocit“.

Murthy upozorňuje, že keď sú ľudia sociálne odlúčení, zvyšuje sa u nich riziko úzkosti a depresie. Zvyšuje sa aj riziko srdcových ochorení o 29 %, demencie o 50 % a mŕtvice o 32 %. Varuje tiež, že zvýšené riziko predčasnej smrti, spojené so sociálnym odlúčením, je porovnateľné s každodenným fajčením – a môže byť dokonca väčšie ako riziko spojené s obezitou.

„Samota a izolácia zraňujú celé komunity,“ bije na poplach chirurg Murthy vo svojej eseji a vyzýva, aby sa začala riešiť na celospoločenskej úrovni. 

Navrhuje posilniť sociálnu infraštruktúru – politiky a programy, ktoré pomáhajú rozvoju zdravých vzťahov. Navrhuje tiež, aby sme zmenili svoj vzťah k technológiám a vytvorili vo svojich životoch priestor bez zariadení, aby sme mohli byť viac prítomní jeden pre druhého. 

A tvrdí, že musíme podniknúť konkrétne vedomé kroky vo svojich osobných životoch, aby sme obnovili naše vzájomné spojenie, pričom zdôrazňuje, že aj zdanlivo malé kroky môžu mať veľký význam.

Inzercia

V uplynulom období sme priniesli viaceré texty, ktoré otvárajú tému samoty. Tá najakútnejšia sa ukazuje medzi tínedžermi a mladými ľuďmi, ktorí od nás čakajú zrelé sprevádzanie a snahu o autentické vzťahy. 

Samota má aj rozmer osamelých starých ľudí, ktorí prišli o svojich životných partnerov a svoju každodennosť prežívajú v sociálnej izolácii.

V samote žijú aj rodiny s narušenými vzťahmi, ktoré možno žijú v jednej domácnosti, ale v realite fungujú utopení vo svojich vzťahoch, každý na svojom ostrove. 

Oplatí sa čítať

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.