„Že som tam vôbec bola...,“ povedala o rokoch pôsobenia v Kresťanskom spoločenstve Milosť jej už bývalá členka Katarína, ako sme ju nazvali pre zachovanie anonymity, o ktorú nás kvôli citlivosti témy poprosila.

Redakciu Postoj oslovila po nedávnych medializovaných správach o tomto spoločenstve.

Ako tvrdí, chce dementovať niektoré informácie o tom, že toto spoločenstvo je nebezpečnou uzavretou sektou. Zároveň však chce upozorniť, že v poriadku nie je skôr samotné učenie, ktoré môže byť pre labilnejšie alebo emotívnejšie typy ľudí nebezpečné.

„Ich pohľad na Boha a človeka, celá ich teológia sa stala pre mňa neakceptovateľná,“ hovorí pre Svet kresťanstva o tom, prečo po vyše desiatich rokoch z Milosti odišla.

Ako sa to celé začalo?

Po skončení strednej školy odišla Katarína vyskúšať život za hranice. V Anglicku pracovala a popri tom študovala na jazykovej škole. Po ceste do školy prechádzala okolo kostolíka, do ktorého sa raz rozhodla ísť pozrieť. A potom nasledoval typický príbeh mnohých mladých ľudí, ktorých odrádza istá strohosť bohoslužieb v tradičných cirkvách.

„Páčilo sa mi tam. Hrala tam moderná hudba, kázanie nebolo v tom klasickom konzervatívnom štýle, nebolo to také strnulé. Oslovil ma ich voľnejší štýl,“ opisuje Katarína.

„Bolo tam cítiť, že Boh je živý. U nás mi to prišlo, že ľudia tam musia smutno sedieť, nechápala som, ako môžu byť z takej úžasnej udalosti, ako je spoznanie Krista, takí smutní, ako keby tam chodili nasilu,“ dodáva s tým, že práve v Anglicku sa „skutočne obrátila“.

Po návrate na Slovensko hľadala podobné spoločenstvo doma. Podarilo sa jej to, keď ju po istom čase známa zavolala, aby sa šla pozrieť do kresťanského spoločenstva, ktorého bola členkou. „Tak som skončila v KS Milosť,“ dodáva.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Náboženský život tam podľa jej slov prebiehal podobne ako v iných cirkvách. Na bohoslužby sa chodievalo dvakrát do týždňa, okrem nedele aj jeden deň počas pracovného týždňa. Venujú sa deťom, mládeži, organizujú konferencie, evanjelizujú.

„Pred pätnástimi rokmi to nebolo veľmi veľké spoločenstvo, viacerí sme sa tam poznali osobne,“ hovorí Katarína. Momentálne sa už zbor rozrástol, ale aspoň z videnia sa navzájom poznajú.

Katarína zdôrazňuje, že v žiadnom prípade nejde o nejaké uzavreté spoločenstvo. „Ktokoľvek môže kedykoľvek prísť a zase odísť. Keď sa robia spoločné konferencie, majú dvere otvorené aj ľudia z iných cirkví, organizátori pozývajú ľudí zvonku,“ tvrdí.

Dodáva však, že spoločenstvo má dosť vyhranený postoj voči tradičným cirkvách, či už katolíckej, alebo evanjelickej. „Toto môžem potvrdiť,“ hovorí Katarína. „Vnímajú to tak, že oni Písmo pochopili najlepšie, lebo oni majú prežívanie Boha. Vychádza to z charizmatického hnutia – my máme prejavy Ducha Svätého, tak my sme museli Boha najlepšie pochopiť.“

Ako Katarína tvrdí, časom pri viacerých vieroučných bodoch začala mať pochybnosti a tvrdenia tohto zboru skúmala, študovala, hľadala odpovede z viacerých zdrojov. Nakoniec v nej dozrelo presvedčenie, že časť učenia nie je kresťanská, a táto teológia sa pre ňu stala neakceptovateľná.

Milosť stojí na teológii prosperity

Ako k tomuto kritickému postoju v spoločenstve, ktoré odmieta kritiku a odporúča nečítať iné knihy, len tie ich, vôbec prišla?

Podľa Kataríny bolo jej výhodou, že vyrastala v tradičnej cirkvi a mala už poznatky o Biblii a Bohu odtiaľ. Jedným z hlavných kameňov úrazu bola pre ňu teória prosperity, na ktorej stojí celá filozofia spoločenstva Milosť.

Čítajte tiež

Glosolália, desiatky, uzdravovanie Čo sa skrýva za Kresťanskými spoločenstvami Milosť

Imrich Gazda

Sú Mária Bartalos a Lady Zika členkami nebezpečnej sekty alebo nepochopenej cirkvi nadšene prežívajúcej svoju vieru?

Začiatky tejto teológie siahajú do 50. rokov minulého storočia a pochádzajú z USA z Hnutia viery a od jeho zakladateľa Kennetha Copelanda. Z neho čerpajú rôzne evanjelikálne odnože.

Je súčasťou akéhosi „nového kresťanstva“, ktoré sa rozšírilo do Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky a zapustilo korene najmä v chudobných krajinách.

Teológia prosperity učí, že dôsledkom viery v Boha bude naše požehnanie. Často sa opierajú o listy apoštola Pavla, keď hovorí, že „Boh nás zahrnie všetkým svojím požehnaním“.

Evanjelium však čítajú čisto materialisticky. Toto požehnanie vnímajú v prvom rade ako úspech, bohatstvo, dobrú prácu, blahobyt, zdravie a podobne.

Svoje učenie tiež postavili na citáte z Evanjelia podľa Marka: „Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: ,Zdvihni sa a hoď sa do mora,‘ a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to“ (Mk 11, 23).

Dobro od Boha si doslova nárokujú. Ak skutočne veríme, Boh nám to musí dať.

„Keď si od Boha niečo žiadam, Boh mi to musí dať. Od Boha si pýtam v zmysle rozkazu. Ja prikážem, čo si budem žiadať, musím mať pozitívne vyznanie,“ vysvetlil pred časom základné princípy tejto teológie katolícky kňaz Juraj Vittek v relácii vKontexte TV Lux. Teológiu prosperity vníma skôr ako deformáciu evanjelia alebo ako ideológiu.

Kazatelia svojich veriacich učia, že akýkoľvek nedostatok, ktorý majú, je nedostatok viery, teda ak majú nedostatok financií alebo nejakú chorobu, je to dôsledok nedostatku ich viery. Keď človek verí v Ježiša Krista, nemôže byť chorý, a keď je chorý, nemá dostatočnú vieru. Zdravie je dôsledkom autenticity viery v Ježiša Krista.

Svoj vzťah s Bohom vnímajú ako obchod. Zdôrazňujú dávanie peňazí do zboru a pastorovi, pretože Boh im vráti niekoľkonásobne viac, ako dajú.

Kritici tvrdia, že je to materialistické a peniazmi motivované hnutie. Že je na týchto základoch postavené aj KS Milosť, potvrdzuje aj Katarína. Svoje učenie postavili najmä na Kennethovi Haginovi, ktorý hral významnú úlohu pri vzniku Hnutí viery a je jedným z najuznávanejších charizmatických učiteľov a „prorokov“. Vo svojich víziách sa údajne stretol s Ježišom a videl aj peklo.

„Základom ich učenia je prosperita. Boh chce, aby si bol úspešný. Veď Boh by bol zlý, keby ti to nechcel dať, keby ťa nechcel uzdraviť,“ opisuje, ako im to bolo v zbore vysvetlené.

„Vnímajú to ako súčasť spasenia. Ježiš zomrel za všetko, aj za naše choroby, je to už odstránené,“ hovorí Katarína.

Z toho preto logicky vyplýva, že keď niekto ochorie, chyba je na strane veriaceho. „Oni vám nepovedia priamo, že ste na vine. Ale z toho ich učenia to tak plynie, že si za to môže iba človek, lebo Boh už všetko dal, tam je to vybavené a teraz je rad na tebe a musíš to nejako získať,“ vysvetľuje.

Tento tlak na veriacich je taký silný, že napríklad jedna členka, ktorá vážne ochorela, zo spoločenstva radšej sama odišla. Bála sa odsúdenia zo strany ostatných, že si budú myslieť, že je kacír alebo že vážne zhrešila a urobila niečo zlé.

Katarína začala vieru v zbore vnímať tak, ako keby sa nesústredila na vieru v samotného Boha, ale na to, čo všetko môžeme vierou dosiahnuť.

O veciach, napríklad o zdraví, by podľa nich veriaci nemali hovoriť negatívne. V zbore veria, že tým môže človek na seba privolať zlé veci alebo chorobu.

„A tak sa stretnete aj s tým, že ľudia sú chorí alebo ich niečo bolí, ale keď sa ich na to spýtate, tvrdia, že je im dobre, že sú uzdravení. Lebo hneď ako by povedali pravdu, zboria tým svoju vieru v uzdravenie,“ vysvetľuje Katarína, ako členovia veria, že ich slová majú moc meniť životné okolnosti.

Podľa Kataríny tieto veci pôsobia veľmi stresujúco najmä na takých členov zboru, ktorí sa v ňom obrátili ako pôvodne neveriaci, ktorí nemali predtým nijaké základy a poznatky o Bohu.

„Vyšla som z kruhov, v ktorých som mala nejakú znalosť o Bohu, a neverila som, že robí pre človeka všetko, čo si zmyslí. Tak som to vnímala aj napriek tomu, že som počúvala veci, že Boh urobí, čo len ty chceš. Vedela som, že Boh takto nefunguje,“ hovorí Katarína.

Silný dôraz zážitky

Kataríne čím ďalej tým viac nesedel ani ich prístup, že zážitky sú nadradené všetkému – i Biblii. „Značná časť je postavená na zážitku s Bohom.“ Potrebné sú prejavy – hovorenie v jazykoch, padanie, vnuknutia...

„Pri čítaní Písma je pre nich dôležitá intuícia. Niečo mi skrslo pri čítaní v hlave, a to by mohlo byť od Ducha Svätého. Vnuknutia sa tam veľmi podporujú,“ vysvetľuje Katarína a zároveň priznáva, že roky o tom nepochybovala a tiež to vnímala tak, že je to od Boha.

„Tie vrstvy ich učenia človeku zahltia myseľ v zmysle, že vidím, že to funguje, vidím, že sú tam prejavy, tak to musí byť od Boha. Nedošlo mi vtedy, že nie všetky prejavy, ktoré tam sú, môžu byť aj iného druhu,“ dodáva.

Až po rokoch, keď vplyvom svojich pochybností viac skúmala Hnutie viery a jeho pozadie, pochopila, ako vyčlenili zo svojej viery rozum. „Veď v Písme stojí, že Boha budeš milovať celým srdcom, celou mysľou, celou dušou. Myseľ tam je, nedá sa oddeliť, a oni to robia.“

Celkovo v KS Milosť sa štúdium z iných zdrojov a nebodaj kritika spoločenstva veľmi neodporúča. Kritiku neprijímajú a odmietajú nad ňou premýšľať.

Katarína mala časom čím ďalej, tým viac otázok, na ktoré odpovede nedostávala.

Napríklad jej nešlo dohromady tvrdenie o tom, že utrpenie či choroby sú prejavom nedostatočnej viery, kým napríklad v minulosti mnohí veriaci veľa trpeli a ťažko sa to dá odôvodniť ich nedostatočnou vierou, práve naopak.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

„Dostala som odpoveď, že napríklad za komunistov im Boh znížil utrpenie. Tak tomu som neverila, ako im Boh znížil utrpenie, veď Ježiš sám povedal, že budeme pre svoju vieru aj trpieť,“ hovorí.

„Často u nich počuť: nečítajte iné knihy o uzdravení, že Boh neuzdravuje. Zahltíte si tým mozog a nebudete mať správnu predstavu o Bohu, aký v skutočnosti je,“ opisuje dianie vo vnútri zboru Katarína.

Nemajú sa vôbec zapodievať tým, čo hlásajú tradičné cirkvi, pretože si len pokrivia pohľad na Boha a môžu sa pomýliť v učení o Bohu, uzdravení a úspechu. V Milosti sú jednoducho presvedčení, že majú lepšie poznanie Boha.

„Došlo mi, že sa ani nemám na koho so svojimi pochybnosťami obrátiť, pretože by ma vyhlásili za kacírku,“ dodáva Katarína.

Som veriaci, som na pravici Božej

Katarína tiež zdôrazňuje, že členovia zboru si vôbec neuvedomujú, že ich pastori nemajú žiadne teologické vzdelanie.

„Ktokoľvek, kto sa osvedčí, má nejaké výsledky ako dobrovoľník, pochopil učenie a slúži v spoločenstve, môže byť teoreticky vymenovaný za staršieho zboru, učiteľa alebo aj pastora,“ hovorí Katarína.

Dodáva, že sa zároveň musí osvedčiť, teda slúžiť, rozprávať ľuďom na verejnosti Slovo a podobne, mal by byť v zbore aktívny.

„Rozhodnutie však stále zostáva na viacerých starších v zbore, ktorí rozhodnú, že niekoho vymenujú za pastora či služobníka,“ dodáva.

Aj preto sa stáva, že bez adekvátneho vzdelania vo svojich kázňach vytrhávajú verše z kontextu a robia závery, ktoré možno nazvať rúhaním.

Príkladom je autorita veriaceho. Človek je tam chápaný na oveľa vyššej úrovni ako v tradičných cirkvách, veria, že človek môže niečo meniť, ovplyvniť tým, že v niečo verí.

Preto nie je raritou, keď si veriaci počas modlitby od pastora vypočujú, že ako veriaci „ste na pravici Božej a máte autoritu niečo robiť. Boh cez vás koná a dáva vám autoritu“.

„Nezazlievam im to, oni to všetko majú z učenia Hnutia viery, oni si neuvedomujú, že sú mimo. Ale na to musí každý prísť sám,“ myslí si Katarína.

O desiatkoch alebo Keď dáš veľa, Boh ti dá ešte viac

Kresťanské spoločenstvo Milosť vstúpilo do povedomia širšej verejnosti aj svojím dôrazom na vyberanie desiatkov od svojich členov. A nie je to len o pravidelných mesačných platbách.

Kataríne sa nepáčilo ich veľké zameranie na peniaze. Bývalí pastori, ktorí nakoniec zo zborov ovplyvnených Hnutím viery odišli, zvyknú žartovať, že keď počujete takéhoto pastora kázať, do desiatich minút budete určite počuť niečo o peniazoch.

Katarína mala skúsenosť, že pri vyberaní poplatkov pastori dokonca používali aj psychický nátlak. Je to tak v božej zmluve, a keď nebudeš platiť, budeš chudobný. „Dokonca ľudí upozorňujú, aby sa potom nečudovali, čo sa im stane. To už je manipulácia,“ myslí si.

Ako ostatní, aj Katarína platila pravidelne každý mesiac desiatok, teda desať percent zo svojho príjmu. Okrem toho sa zbierali ďalšie príspevky na rôzne akcie, konferencie a podobne. „Už som si začala aj hovoriť, koľko toho Boh ešte môže odo mňa potrebovať? Lebo tam nejaká konferencia, tam nejaká udalosť a všetko sa, samozrejme, odporúča finančne podporovať.“

Pastori ľuďom vysvetľujú, že to vlastne robia pre seba. „Chápem, že keď som členkou nejakej cirkvi alebo spoločenstva, tak na jeho chod prispievam. Ale keď máte počúvať, že keď nedáte nejakú sumu, tak sa môže stať, že schudobniete, lebo ste nesplnili to, čo vám Boh kázal, tak je to manipulácia,“ dodáva.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

„Niektorí, ktorí sú naozaj chudobní a boja sa, že by potom ešte viac schudobneli, že by napríklad prišli o prácu, tak to radšej dajú. Asi veľa záleží na tom, v akom mentálnom rozpoložení sa človek v tej chvíli nachádza,“ myslí si Katarína.

Okrem toho sa v nejakých časových intervaloch koná „siatie semena“. „Oni to tak volajú, že keď sa chceš uzdraviť, tak zasej a Boh ti dá naspäť uzdravenie. Daj peniaze.“

Kúpiť sa dá aj zázrak od Boha, v tom prípade ide už o špeciálne semeno, ktoré si vyžaduje špeciálnu vyššiu sumu. „To si môže človek určiť sám, že ja chcem dať toľko a ty, Bože, urob niečo, vidíš, že som niečo dal a ja teda od teba očakávam, že niečo za to dostanem,“ opisuje Katarína spôsob, akým sa konajú v zbore finančné zbierky.

Kto by chcel nasledovať Krista, keby sme boli chudobní?

Katarína krátko pred definitívnym rozhodnutím odísť zo zboru riešila v sebe aj túto dilemu. Prečo v zbore tak veľmi lipnú na peniazoch?

Ako vysvetlenie dostala, že to robia pre Boha. Pretože Milosť chce osloviť čo najviac ľudí, čo najviac evanjelizovať.

„Preto vraj Boh chce, aby sme mali stále viac. Lebo ako oslovíš ľudí a povieš svetu, že si kresťan? Takú vieru nikto nebude chcieť. Nikto nebude chcieť prijať Ježiša Krista, keď uvidí, že si chudobný,“ hovorí Katarína. „Ale prvých kresťanov hodili do arény levom a aj tak ľudia uverili. Ich vysvetlenie vôbec logicky nesedí,“ odpovedá si.

Katarína zároveň zdôrazňuje, že veriaci nemajú takmer nijaký prehľad o tom, ako sa presne nakladá s peniazmi, ktoré sa počas stretnutí vyzbierajú. Nevedú sa žiadne verejné výročné správy, akurát sa spomenie vo všeobecnosti, na čo sa ide zbierať, prípadne, čo sa kúpilo, ale presné údaje nikto nevidí.

„Je pravda, že pastori majú luxusné autá,“ dodáva Katarína. Toto vníma ako istú propagáciu prosperity pred veriacimi aj smerom von, aby videli, že Boh sa skutočne stará.

„Samozrejme, na dávaní ako takom nie je nič zlé. Ale ak dávam, pretože to Boh odo mňa čaká a je to istá povinnosť, v hnutí to nazývajú ,zmluva s Bohom‘, toto už nie je vzťah človeka s Bohom, ale vzťah sa stáva transakciou,“ myslí si Katarína.

Pochybnosti ju nakoniec doviedli k rozhodnutiu opustiť tento zbor po vyše desiatich rokoch. Ako sama tvrdí, nikto ju neodhováral, nikto jej kvôli tomu nerobil problém, slobodne odišla a v zbore to prijali ako uzavretú vec.

Ľudia chcú žiť morálne, ale ich učenie je do istej miery mimo

A ako spätne hodnotí tieto roky? „Ako hluché obdobie,“ odpovedá. „KS Milosť ako také neodsudzujem. Je tam veľa úprimných ľudí, sú tam ľudia, ktorí chcú žiť morálne, poznajú Boha, ale ich učenie je v nejakej miere mimo Biblie,“ dodáva.

Problémom Milosti podľa nej je to, že sa plne stotožňuje s Hnutím viery, ktoré u nás nie je veľmi známe. „V USA je to však mainstream. Oni nebudú počúvať pastora, že sa musíte podriadiť Božiemu slovu, meniť svoje charaktery, musíte byť lepším človekom, ľudia chcú počúvať, že budú uzdravení, úspešní, Boh ma miluje a všetko je vybavené,“ hovorí Katarína.

„Málo sa už hovorí o tom, aby človek svoj život nejakým spôsobom podriadil Bohu, a to aj takým, ktorý nie je pre človeka vždy príjemný. Ja to chápem tak, že presne takto o tom hovorí evanjelium,“ dodáva. Naopak, KS Milosť to vníma tak, že nepríjemné veci nie sú od Boha.

Čítajte tiež

Tajomná sekta Je čoraz aktívnejšia aj na Slovensku, kresťanov láka na štúdium Biblie

Alena Potocká

Ste aktívny veriaci a zúčastňujete sa práve na biblickom kurze? Možno aj vy ste v kontakte s juhokórejskou sektou Šinčchondži a vôbec o tom netušíte.

„Veria, že ľudia dokážu eliminovať zlé udalosti vo svojom živote tým, že budú správne veriť,“ tvrdí. Podľa nej teológia Hnutia viery vyvyšuje človeka na takú úroveň, ktorá mu z Biblie nevyplýva. „V tomto hnutí nie je predmetom viery Boh, ale viera samotná, teda viera v moju osobnú vieru,“ vysvetľuje.

„Ale že ja mám dať nejaký vklad a že Boh chce meniť mňa, to je tam úplne vynechané. Keďže učenie Hnutia viery od človeka vyžaduje v podstate oveľa menej, ako o tom hovorí Biblia, sú jeho pastori, najmä v USA, takí populárni a sleduje ich veľa ľudí, či už v kresťanských, alebo komerčných televíziách,“ dodáva Katarína.

Tento druh kresťanstva zaznamenáva v súčasnosti veľký nárast členov, mnohí ľudia tvrdia, že sú uzdravení a zlepšil sa im život. „To je pre KS Milosť dôkaz, že to funguje a že je v tom Boh.“

Podľa Kataríny ľudia v KS Milosť menia svoje životy k lepšiemu, ale to nestačí. „To učenie zlepšuje morálku, to áno, ale jeho veľkú časť už nepovažujem za kresťanské učenie.“