„Sami osebe sme hriešnejší a horší, než by sme sa kedy odvážili uveriť, ale súčasne sme milovanejší a viac prijímaní v Ježišovi Kristovi, než by sme sa kedy odvážili dúfať.“ Takto raz do niekoľkých slov zhrnul jadro kresťanského evanjelia americký presbyteriánsky pastor, neokalvínsky teológ a apologéta Timothy Keller.

V piatok prehral svoj trojročný boj s onkologickým ochorením. Krátko pred smrťou jeho syn zverejnil, že otec je už pripravený na stretnutie s Ježišom a nevie sa dočkať, kedy bude povolaný „domov“.

Rast na neúrodnej pôde

Tim Keller, rodák z Pensylvánie, v roku 1989 prišiel do New Yorku, aby priamo na Manhattane, v centre veľkomesta, založil presbyteriánsky zbor. Iní možní kandidáti pred ním misijnú ponuku cirkvi odmietli. Sekulárna metropola, plná voľnomyšlienkarských umelcov, ľavicových intelektuálov či dravých finančníkov, bola pokladaná za príliš neúrodnú pôdu pre kresťanské evanjelium.

No Kellerovi sa podarilo, že tu Kristova zvesť zapustila korene a našla si miesto v miestnej rozmanitej duchovnej ponuke. Zbor sa najskôr stretával v obývačke. Postupne však rástol až do stavu, keď na nedeľné bohoslužby prichádzalo týždenne asi 5-tisíc ľudí.

Pastorov pokojný a racionálny štýl kázania, ktorý biblický základ dokázal prepojiť s odkazmi na C. S. Lewisa, J. R. R. Tolkiena, ale aj na postmodernú popkultúru, dokázal účinne osloviť mnohých newyorských „yuppies“ (z anglického „young urban professionals“), teda „mladých mestských profesionálov“, ktorí sú často voči náboženstvu skeptickí.

No zbor rástol aj počas krízových chvíľ New Yorku, keď ľudia hľadali nejaký vyšší zmysel pre veci, ktoré sa okolo nich dejú. Takýmto obdobím bol čas po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, ale tiež finančná kríza v roku 2008.

Keller sa tematicky vedel trafiť aj do osobných problémov, ktorými mnohí Newyorčania žijú. V kázňach i niektorých knihách (ako napríklad Falošní bohovia, ktorí vyšli aj v slovenčine) sa venoval modlám ako peniaze, sex či moc, za ktorými sa moderný človek ženie, lebo si myslí, že mu prinesú naplnenie, ktoré môže vo svojej plnosti poskytnúť len Boh. Rozbíjanie modiel v našom živote a opakované vracanie Boha do stredu, ktorý mu prináleží, je v živote kresťana sústavná výzva.

Podobne nadčasovou témou je Ježišovo podobenstvo o márnotratnom synovi, ktoré Keller podrobne rozobral vo svojej knihe Márnotratný Boh. Otcovej láske sa nespreneveril len syn, ktorý od neho odišiel a prehajdákal svoje dedičstvo, ale aj ten druhý, ktorý s otcom zostal a teraz je pohoršený, ako s otvorenou náručou prijal hriešnika.

Kým mladší syn reprezentuje nevieru, starší syn symbolizuje farizejskú snahu ovládať Otca prostredníctvom svojich dobrých skutkov. Kresťanská cesta sa odohráva medzi krajnosťami neviery na jednej strane a samospravodlivého farizejstva na strane druhej. Tou cestou je prijať, že Boh nás miloval ako prvý a poslušní voči nemu máme byť z lásky a vďačnosti za jeho vykupiteľské dielo, nie z povinnosti…

Aj preklad knihy Márnotratný Boh vydalo Slovenské evanjelizačné stredisko (EVS). Za zmienku tiež stoja ďalšie tituly ako: Manželstvo, Dáva Boh zmysel?, Viera a práca, Modlitba či Skrytý význam Vianoc. Diváci našej videorelácie Knihomoľov zápisník si možno na Kellerovo meno spomenú. Len za posledný rok sme vyzdvihli dve Kellerove knihy: Márnotratný prorok (o Jonášovi) a Božia múdrosť pre zmysluplný život (zamyslenia na každý deň v roku podľa starozákonnej Knihy prísloví).

Tieto knihy sú vhodné aj pre hľadajúcich, ktorí by si chceli prečítať viac o kresťanskej viere.

Odstup od politiky a život na žiletke

Tim Keller bol teologicky skôr konzervatívny. Rozhodne na prostredie Manhattanu. Vyjadril sa napríklad proti zväzkom osôb rovnakého pohlavia. No zároveň si vedome udržiaval odstup od americkej straníckej politiky, v ktorej sa evanjelikálne kresťanstvo až príliš stotožňuje s Republikánskou stranou.

Podľa Kellera obe americké politické strany majú niektoré dôrazy, s ktorými sa kresťan dokáže stotožniť, ale aj také, ktoré by mal kresťan kritizovať. Strany sú logicky čiastkové, no Boh, ktorý stvoril celý svet, je nad stranami. Kresťanstvo je viac ako stranícka príslušnosť a kresťania by si mali dávať pozor, aby ich politické angažovanie za nejakú stranu nebránilo ich kresťanskému svedectvu.

V Kellerových knihách sa opakovane objavuje myšlienka, že kresťan by mal mať záujem o chudobných, čo jasne vyplýva z Biblie, a tiež o spravodlivosť v spoločnosti. Samozrejme, je vecou najlepšieho vedomia a svedomia každého veriaceho, či sa prikloní k prerozdeľovacím nástrojom boja proti chudobe alebo k trhovým nástrojom a súkromnej charite – či k nejakej kombinácii oboch prístupov.

V každom prípade, v politicky čoraz polarizovanejšej americkej spoločnosti sa Kellerova striedma opatrnosť voči politike stretávala aj s kritikou. Niektorí si kládli otázku, či jeho prístup nie je príliš prispôsobivý voči súčasnej dominantnej kultúre, ktorá je voči kresťanstvu buď zaujatá, alebo úplne nepokryte nepriateľská.

No Tim Keller v jednom zo svojich posledných posolstiev dal pastorom niekoľko rád. Medzi nimi tiež, aby „žili na hrane žiletky“. Znamená to, že kresťan má byť prítomný vo svete, no zároveň má byť iný ako svet.

Tim Keller okrem svojho newyorského kostola spoluzakladal organizáciu Redeemer City to City, ktorej cieľom je zakladať kresťanské kongregácie vo veľkomestskom prostredí, a The Gospel Coalition, sieť evanjelikálnych a reformovaných cirkví. Nájdete ich aj na Slovensku na webovej stránke Spoločenstvo evanjelia.