Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
23. máj 2023

Náboženská skladba Spojených štátov

Kresťanov celkovo ubúda, no pribudli na Floride, ktorá už prešla k republikánom

Naopak, v štátoch Michigan, Wisconsin a Pensylvánia klesá príslušnosť k niektorej z náboženských denominácií a na politickej úrovni v nich postupne získavajú prevahu demokrati.

Kresťanov celkovo ubúda, no pribudli na Floride, ktorá už prešla k republikánom

Kostol Najsvätejšej Trojice v New Yorku, USA. Foto: flickr.com

Na konci minulého roka boli v Spojených štátoch zverejnené výsledky sčítania obyvateľstva z roku 2020 v otázke náboženskej príslušnosti. Ukazujú, že za posledných desať rokov klesol počet Američanov, ktorí sa identifikujú s niektorým náboženstvom, o 11 až 12 percent.

Spojené štáty teda potvrdzujú trend, ktorý je zreteľný vo všetkých krajinách na Západe a ktorý sa týka úbytku počtu veriacich a nárastu počtu ľudí, ktorí sa identifikujú ako ateisti, agnostici alebo nezaradení. Pokles počtu veriacich však nie je v USA rovnomerný, v niektorých štátoch môžeme hovoriť o úplnom odchode ľudí od náboženstva a v iných, naopak, počet veriacich stúpa. Čo sa teda udialo od roku 2010 a aké to bude mať politické dôsledky?

U.S. Religion Census

V USA neexistuje štátne sčítanie obyvateľstva, aké poznáme na Slovensku a ktoré by zachytávalo náboženskú skladbu obyvateľstva. Síce sa uskutočňuje približne každých desať rokov už od roku 1790 a zisťujú sa v ňom najrôznejšie údaje od príjmu až po príslušnosť k etniku, ale ani raz za celú históriu sa na sčítacom formulári nevyskytla priama, povinná otázka týkajúca sa príslušnosti k náboženstvu. Od roku 1976 je dokonca Kongresom zakázané pýtať sa pri sčítaní na náboženskú príslušnosť.

Dôvodom, prečo sa to nezisťuje, je presvedčenie, že by to narušilo oddelenie štátu a cirkvi. Všetky údaje o náboženskej príslušnosti sú teda zväčša založené na prieskumoch agentúr ako Pew Research Center alebo Gallup.

Existuje však ešte organizácia Association of Statisticians of American Religious Bodies (Asociácia štatistikov amerických náboženských organizácií), ktorá každých 10 rokov v čase konania štátneho sčítania kontaktuje cirkvi po celých Spojených štátoch a zisťuje počet ich príslušníkov. Neposkytuje teda prehľad o veriacich, ktorí sa iba pasívne hlásia k určitému náboženstvu, ale, naopak, o tých, ktorí sú jasne prihlásení k určitej konkrétnej kongregácii. Ich prieskum, nazvaný U.S. Religion Census, potom poskytuje veľmi podrobný pohľad na nárast alebo pokles príslušníkov cirkví až na úrovni krajov (counties).

Keď spojíme tento prehľad s výsledkami niekoľkých posledných volieb v jednotlivých oblastiach, ukazuje sa jasný vzorec: demokrati silnejú tam, kde organizované náboženstvo (akejkoľvek denominácie) upadá, a, naopak, republikáni silnejú na miestach, kde sa zachováva alebo dochádza k nárastu počtu veriacich.

V 20. storočí veľká väčšina protestantov volila republikánov, ale katolíci boli voličmi demokratov. Dnes všetci aktívni veriaci ktorejkoľvek denominácie postupne čoraz viac smerujú k republikánom. Zdieľať

Mohlo by sa to zdať ako úplne samozrejmé, keďže demokrati sú skôr liberálnejší a republikáni konzervatívnejší. Napriek tomu ide o veľkú zmenu v americkej politike. Počas 20. storočia totiž tento vzorec neplatil, platilo iba to, že jednotlivé denominácie mali bližšie k jednej či druhej strane.

V 20. storočí napríklad veľká väčšina protestantov volila republikánov, ale katolíci boli voličmi demokratov. Prezident Kennedy získal pri svojom zvolení až 78 percent hlasov katolíkov. Katolícki demokrati John Kerry a Joe Biden už podľa exit pollov získali iba približne polovicu katolíckych voličov.

Dnes všetci aktívni veriaci ktorejkoľvek denominácie postupne čoraz viac smerujú k republikánom. A toto nové rozdelenie americkej politiky, kde sú republikáni úspešní na miestach s rastúcim počtom veriacich a demokrati na miestach, kde dochádza k rýchlej sekularizácii, sa potvrdilo aj pri U.S. Religion Census.

Mapa štátov USA podľa podielu obyvateľstva, ktoré sa hlási k niektorej z náboženských denominácií, údaje sú za rok 2020. Zdroj: Association of Statisticians of American Religious Bodies

Podiel obyvateľov, ktorí sa hlásia k niektorej z náboženských denominácií, mapa krajov s údajmi za rok 2020. Zdroj: Ryan Burge

Zmena v podiele obyvateľov medzi rokmi 2010 a 2020, ktorí sa hlásia k niektorej z náboženských denominácií. Červená farba označuje prírastok, modrá úbytok. Zdroj: Ryan Burge

Kde nastávajú najväčšie zmeny?

Štáty ako Washington, New York, Oregon, Rhode Island a ďalšie demokratické bašty na severovýchodnom alebo západnom pobreží už tradične stratili veľké počty veriacich a na mnohých miestach sa dá hovoriť o vymieraní organizovaného náboženstva. Prekvapivý je však pokles príslušnosti k náboženstvu v troch štátoch, o ktoré sa tvrdo bojuje v každých prezidentských voľbách – Michigan, Wisconsin a Pensylvánia.

Inzercia

Podľa prieskumov Pew Research Center sa stále okolo 70 percent obyvateľov týchto štátov hlási ku kresťanstvu, ale reálna príslušnosť k niektorej denominácii je výrazne nižšia a za posledných 10 rokov ešte poklesla. Napríklad v Michigane bolo v roku 2010 súčasťou niektorej denominácie 42,1 percenta obyvateľov štátu, v roku 2020 to bolo 39,7 percenta. Môže sa zdať, že tento pokles je iba veľmi mierny, avšak v kľúčovom štáte, kde o výhre republikánskeho alebo demokratického kandidáta rozhodujú desatiny percenta, ide o významný faktor.

V Pensylvánii klesla príslušnosť k náboženskej denominácii z 53,8 percenta v roku 2010 na 46,9 percenta v roku 2020. Navyše, náboženská skladba už dnes zreteľne koreluje so zmenami vo volebných výsledkoch. Zdieľať

V Pensylvánii klesla príslušnosť k náboženskej denominácii oveľa výraznejšie, a to z 53,8 percenta v roku 2010 na 46,9 percenta v roku 2020. Navyše, ak sa pozrieme na vývoj v jednotlivých krajoch (counties), náboženská skladba už dnes zreteľne koreluje so zmenami vo volebných výsledkoch.

Napríklad od roku 2010 do roku 2020 klesla v dôležitej Bucks County v Pensylvánii príslušnosť k náboženským skupinám až o 18 percent, čo je jeden z najväčších poklesov na úrovni krajov v celých Spojených štátoch. V tomto kraji sa dlho striedali republikáni aj demokrati a Obama ho v roku 2012 vyhral sotva o jedno percento. V roku 2020 tu však Biden už dominoval s výhrou o 5 percent a sila demokratov sa tu stále zvyšuje.

Michigan, Wisconsin aj Pensylvánia boli v roku 2020 kľúčové pre výhru Bidena v prezidentských voľbách. Republikáni v nich v posledných rokoch zároveň utŕžili ťažké prehry, v Michigane kontrolujú demokrati už všetky celoštátne posty a obidve komory štátneho kongresu. Pokles príslušnosti k náboženstvu v týchto štátoch napovedá, že sa stávajú oveľa istejším teritóriom pre demokratov.

Graf príslušnosti k niektorému z náboženstiev na Floride v rokoch 1980 až 2020. Zdroj: Association of Statisticians of American Religious Bodies

Republikáni majú pozitívne vyhliadky na Floride a v Texase

V posledných mesiacoch sa veľa diskutuje o zmene Floridy zo štátu, o ktorý sa tvrdo bojovalo (tzv. „swing state“), na štát, kde absolútne dominujú republikáni. Prezidentské voľby sa tu totiž zväčša končili s rozdielom menej ako jedno percento a pri moci na štátnej úrovni sa striedali republikáni a demokrati.

V poslednom desaťročí sa to však úplne zmenilo. Trump na Floride v roku 2020 vyhral o 3 percentá a DeSantis bol znovuzvolený za guvernéra v roku 2022 s neuveriteľným rozdielom až 19 percent. Republikáni tu dnes kontrolujú prakticky všetko a v oboch komorách štátneho kongresu majú superväčšiny. Na túto zmenu vplývalo množstvo faktorov a jedným z veľmi významných je aj nárast príslušnosti k náboženstvu.

Zo 67 krajov (counties), ktoré tvoria Floridu, až v 49 prišlo za posledných 10 rokov k nárastu príslušnosti k náboženstvu. Kým v roku 2010 sa hlásilo 39,1 percenta obyvateľov Floridy k niektorej denominácii, v roku 2020 to bolo už 47,1 percenta.  

Ešte zaujímavejší je pohľad na jeden z kľúčových krajov, a to Miami-Dade County, ktorý zahŕňa aj známe mesto Miami a ktorý bol dlho baštou demokratov. Podiel príslušníkov niektorej z denominácií tu za 10 rokov narástol zo 40 percent na 52 percent celkovej populácie, teda o neuveriteľných 12 percent.

DeSantis bol v roku 2022 schopný vyhrať v tomto kraji ako republikán prvýkrát od roku 2002 a republikáni začínajú mať aj v tomto mestskom prostredí šancu zvíťaziť. Nárast počtu veriacich a zároveň konzervatívcov významne podporuje imigrácia prisťahovalcov z Kuby a Venezuely, ktorí sú veľmi nábožní a zároveň konzervatívni, keďže si vo svojich krajinách zažili utrpenie socializmu.

K republikánom smeruje čoraz väčší podiel hispánskeho obyvateľstva, ktoré demokrati dlho považovali za svoje jadro. Stojí za tým výrazný posun demokratov doľava v kultúrno-etických otázkach a chvála socializmu zo strany niektorých výrazných členov strany. Zdieľať

Podobný proces sa deje aj v Texase. Celkový podiel náboženských príslušníkov síce mierne poklesol (o 0,6 percenta), stále sa však udržiava nad 55 percentami a v mnohých častiach sa viac ako zdvojnásobil. Zapata County na mexickej hranici, v ktorej tvorili príslušníci niektorej denominácie v roku 2010 iba 31 percent obyvateľstva, má dnes podiel náboženskej príslušnosti na úrovni 65 percent (!).

Táto zmena sa celkovo deje predovšetkým v južnom Texase, pozdĺž hranice s Mexikom. Dlhé desaťročia v tejto oblasti absolútne dominovali demokrati, ale situácia sa začína rýchlo meniť. S nárastom príslušnosti k náboženstvu a sociálnemu konzervativizmu hispánskeho obyvateľstva sa šance republikánov v tomto regióne zlepšujú. V roku 2022 vyhrala Monica De La Cruz v jednom z kongresových obvodov na hranici s Mexikom ako republikánka po prvýkrát od roku 1903 (celý čas ho držali demokrati). Aj to ukazuje meniacu sa situáciu a silnejúce postavenie republikánov. Do budúcna teda môžu v Texase aj na Floride ďalej posilňovať.

Ako vyplýva aj zo spomenutých údajov, k republikánom smeruje čoraz väčší podiel hispánskeho obyvateľstva, ktoré demokrati dlho považovali za svoje jadro. Za touto zmenou stojí výrazný posun demokratov doľava v kultúrno-etických otázkach a chvála socializmu zo strany niektorých výrazných členov strany, ako je Alexandria Ocasio Cortezová. Predovšetkým hispánski prisťahovalci prvej generácie sú veľmi religiózni a radikalizmus demokratov v otázkach napr. potratov im nemá čo ponúknuť.

Samozrejme, viera nie je jediným kritériom, ktoré ovplyvňuje hlasovanie vo voľbách. Zmena náboženskej skladby však môže čiastočne vysvetliť politické zmeny, ktoré sa za posledné roky udiali v jednotlivých štátoch USA.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.