Slovensko má problém so skládkami odpadu. Okrem iného čelí aj žalobe od Európskej komisie za to, že nerekultivovalo a neuzavrelo 21 skládok odpadov, ktoré nespĺňali požiadavky európskej smernice, ktorá platí od roku 1999. Súdny dvor EÚ bude o žalobe z januára ešte len rozhodovať, zatiaľ sa teda nemusíme obávať pokút.

Analýza, ktorú vypracovala spoločnosť Greentalk, tiež hovorí, že máme problémy aj s množstvom emisií, ktoré do atmosféry unikajú práve zo skládok. Analýza porovnáva vývoj produkcie odpadu od roku 2010 do roku 2020 podľa údajov Eurostatu nielen na Slovensku, ale vo všetkých 27 členských krajinách Únie. Vyplýva z nej, že produkcia odpadu narástla takmer vo všetkých štátoch.

„Na Slovensku narástla produkcia odpadu o necelých 17 % na 7,8 milióna ton. Započítané sú komunálny odpad z domácností a firiem, priemyselný odpad, chemický a zdravotnícky odpad, odpad živočíšneho a rastlinného pôvodu a ostatné druhy odpadov s výnimkou veľkého minerálneho odpadu, ktorý vzniká pri stavbách a demoláciách,“ uvádza analýza Greentalk.

Ak sa porovnáme s najbližším okolím, z krajín V4 klesla tvorba odpadu len v Maďarsku, o takmer 12 percent. Vyjadrené v množstve je na tom najhoršie Česká republika, ktorá mala v roku 2020 odpadu o 3,1 milióna ton viac ako v roku 2010, Slovensko o 1,1 milióna ton. Naproti tomu susedné Rakúsko o 400-tisíc ton viac. Spolu krajiny EÚ27 vyprodukovali o 16,5 milióna ton odpadu viac.

V prípade emisií sú čísla trochu odlišnejšie. Na tento ukazovateľ má totiž vplyv to, akým spôsobom sa s odpadom nakladá. Či sa recykluje, skládkuje, spaľuje a pod. Krajiny EÚ vyprodukovali v roku 2020 112 miliónov ton emisií ekvivalentu CO2, čo je o takmer 18 percent menej ako v roku 2010. O ekvivalente v tomto prípade hovoríme preto, že väčšinu emisií tvorí metán, ktorý vzniká rozkladom odpadu na skládkach či pri spracovaní odpadových vôd a biomasy. Samotný CO2 vzniká primárne pri likvidácii odpadu spaľovaním.

„Na Slovensku je situácia s odpadovými emisiami menej priaznivá. V roku 2020 sme pri spracovaní odpadu vyprodukovali 1,68 milióna ton skleníkových plynov. Oproti roku 2010 (1,57 milióna ton) sa tak jedná o nárast 7 percent. V tomto ohľade sme piatou najhoršou krajinou EÚ27 a patríme medzi osem krajín, ktoré v sledovanom období zaznamenali v produkcii emisií nárast. Vyšší percentuálny nárast mali len Írsko (+70 percent), Malta (+42 percent), Česká republika (+15 percent) a Cyprus (+14 percent),“ píše Greentalk.

Tu treba uviesť dôležitú poznámku. Dáta v Eurostate, z ktorých analýza Greentalk vychádza, pod spaľovaním rozumejú len spaľovanie bez využitia vzniknutej tepelnej energie. Ak sa spaľovaním vyrába elektrina, teplo na vykurovanie alebo slúži v priemysle – napríklad v cementárňach –, považuje sa odpad za energeticky hodnotnú surovinu. Emisie z tohto využitia sa preto nerátajú do uvedených údajov.

Najmenej emisií z odpadu produkujú krajiny, ktoré majú najnižšiu mieru skládkovania a viac využívajú recykláciu a energetické zhodnotenie, napríklad Dánsko, Holandsko, Rakúsko či Nemecko.

Napriek kritike a nakoniec aj žalobe za skládkovanie však na Slovensku môžeme vidieť pozitívny trend vo vývoji spôsobu spracovania a likvidácie odpadu. V roku 2020 sa skládkovalo už len približne 30 percent odpadu.

Iný pohľad

Porovnanie tvorby odpadu a emisií z neho má však aj ďalší dôležitý rozmer. Práve krajiny s nízkou mierou skládkovania a emisií využívajú tzv. energetické zhodnotenie odpadu. A takto vzniknuté emisie nepatria medzi tie odpadové.

Navyše krajiny, ktoré si vybudovali silnú infraštruktúru energetického zhodnocovania, sú dnes často odkázané na dovoz odpadu z iných krajín, aby svoje spaľovacie kapacity využívali naplno. To je príklad Dánska či Švédska.

Na Slovensku existujú len dve veľkokapacitné spaľovne odpadu, ktoré týmto spôsobom zároveň produkujú teplo na vykurovanie domácností – v Bratislave a v Košiciach. Ďalšie, menšie, sa zameriavajú na likvidáciu špecifických druhov odpadu – napríklad nemocničného, priemyselného či živočíšneho. Samostatnou kategóriou sú priemyselné podniky, najmä cementárne, ktoré odpad využívajú ako surovinu na získavanie tepla potrebného na svoj výrobný proces.

Ak sa pozrieme na komunálny odpad, ktorý je najčastejšou surovinou končiacou na skládkach, toho Slovensko za rok 2021 (podľa najaktuálnejších údajov štatistického úradu) vyprodukovalo 2,7 milióna ton. Skládkovaním a spaľovaním bez energetického využitia sa zlikvidovalo približne 1,1 milióna ton.

Údaj, ktorý stojí za povšimnutie, je práve energetické zhodnocovanie, v tabuľke uvedené ako energetické spaľovanie. Ide o takmer 220-tisíc ton.

Na porovnanie – ak sa pozrieme na zoznam povolení na dovoz odpadu na energetické zhodnotenia, ktoré vydalo za rok 2021 ministerstvo životného prostredia, vidíme, že na Slovensku sa za ten rok doviezlo 652 480 ton odpadu práve na účel energetického zhodnotenia. Teda takmer trikrát viac ako množstvo slovenského komunálneho odpadu, ktorý bol spracovaný týmto spôsobom. A takmer dve tretiny množstva odpadu, ktoré skončilo na našich skládkach.

Podľa krajín – zo 73 povolení bolo 24 pre dovoz z Talianska, 24 z Rakúska, osem zo Slovinska, sedem z Nemecka, štyri z Českej republiky (z toho v dvoch prípadoch nebezpečný odpad).

Ak by teda slovenský komunálny odpad skončil v energetickom zhodnotení na Slovensku v rovnakej miere, ako bol jeho dovoz, na skládkach by skončilo necelých pol milióna ton.

O rok neskôr, v roku 2022 vydalo ministerstvo životného prostredia 74 povolení na dovoz 648 165 ton odpadu na energetické zhodnotenie.

Ak teda aj v tomto kontexte porovnáme množstvo zoskládkovaného odpadu, vidíme, že mnohé krajiny si množstvo svojho odpadu riešia aj tým, že ho vyvážajú do iných krajín. A keďže vývoz na skládku do cudziny je podľa zákonov aj pravidiel EÚ zakázaný, obchádza sa to práve deklaráciou odpadu ako energetickej suroviny.

Garantom množstva odpadu, ktorý u nás skončí na skládkach, by v prvom rade malo byť ministerstvo životného prostredia. To sa na jednej strane – ešte za pôsobenia Jána Budaja – vystatovalo úspešným projektom zálohovania plastových fliaš (hoci projekt pochádza ešte od ministra Lászlóa Sólymosa), verbálne bojovalo proti skládkam odpadu a zodpovednosť za žalobu Európskej komisie hodilo na plecia minulých vládnych garnitúr.

Na druhej strane to isté ministerstvo ďalej udeľovalo povolenia na dovoz odpadu na spaľovanie v slovenských cementárňach a iných priemyselných podnikoch, pričom by sme potrebu tejto suroviny dokázali pokryť aj z vlastných zdrojov.

A to ešte nerátame množstvo odpadu, ktoré sa na naše skládky dostane cez nelegálny dovoz, napríklad odhalený prípad v Seredi.