Je desať minút po osemnástej a v ružomberskom Kultúrnom dome Andreja Hlinku takmer nikto nie je. Obsadených je pár desiatok stoličiek, čo však pri veľkosti sály navodzuje pocit prázdnoty.

Hnutie Republika už malo diskutovať s Ružomberčanmi, no jeho členovia meškajú. Líder hnutia Milan Uhrík príde do sály v centre mesta až štvrťhodinu po plánovanom začiatku debaty. Ospravedlňuje sa, že mešká, tvrdí, že bol ešte na stretnutí v Liptovských Sliačoch.

„Som rád, že ste si našli čas. Nie pozerať sa na nás, ale zaujímať sa o politiku,“ vraví Uhrík po tom, čo dostal slovo po okresnom predsedovi hnutia Petrovi Vrzgulovi.

Hymna až na konci

Pôvodne sa mal míting začať štátnou hymnou, no technické problémy tejto tradícii nepriali. Ľudia tak v tichu a v stoji čakali ešte celú ďalšiu minútu, kým sa technik snažil hymnu spustiť. Podarilo sa mu to však až po diskusii na záver stretnutia.

Pred publikom na pódiu stoja stoly dekorované bielym obrusom s menovkami hostí. Spolu s lídrom hnutia prišli do Ružomberka rečniť aj šéf tímu pre obranu Jozef Viktorín, vedúci tímu pre právo a spravodlivosť Marek Géci, žilinská krajská predsedníčka hnutia Mariana Chylík Riboňová a líderka pre samosprávu a regionálny rozvoj Jana Šimová, ktorá je zároveň starostkou neďalekej obce Liptovské Revúce.

Poloprázdna sála Kultúrneho domu Andreja Hlinku v Ružomberku. Foto – Postoj/Juraj Brezáni

Pri pohľade na publikum platí, že stretnutie zaujalo predovšetkým mužov. Žien by sme v sále napočítali možno na prstoch dvoch rúk.

Nájdu sa tu aj mladšie ročníky, ale gro účastníkov tvoria ľudia nad 40 rokov. Veľká časť voličov Republiky predtým pravdepodobne patrila pod elektorát Mariana Kotlebu, no dnes loví v širších vodách, v hľadisku vidieť len jedného muža v zelenom tričku s logom ĽSNS.

V Ružomberku a Liptovských Sliačoch sa podarilo mítingy zorganizovať – na rozdiel od stretnutia v Hlohovci, kde mesto pred debatou prehodnotilo poskytovanie svojich priestorov a hnutiu v nich debatovať nedovolilo. Uhrík označil tieto praktiky za „totalitné“ a sťažoval sa, že pár dní pred ním debatoval s voličmi v daných priestoroch v tomto meste líder OĽaNO Igor Matovič.

„Keď tam malo prísť hnutie Republika, zrazu sa mesto rozhýbalo a povedalo si, že na chvíľu ideme pozastaviť prenajímanie verejných priestorov a prijať nejakú novú trápnu smernicu,“ sťažoval sa Uhrík, podľa ktorého išlo len o zámienku, ako im stretnutie s voličmi zakázať.

Uhrík síce na predstaviteľov Smeru neútočil priamo, no viackrát pripomenul ich hlasovania v europarlamente. Podľa neho sú Ficovi kolegovia „farizeji“, ktorí na Slovensku hlásajú jedno a v Bruseli zas konajú druhé. Zdieľať

V Ružomberku Uhrík nereční príliš dlho. V podstate opakuje všetko, na čo upozorňuje aj na sociálnych sieťach. Dotýka sa takmer všetkých oblastí: od zdravotníctva cez hospodárstvo až po armádu a zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska.

„Naozaj je najvyšší čas, aby na Slovensku vznikla vláda, ktorá sa konečne postaví za slovenské záujmy. Ak nás budú označovať za extrémistov, je mi to jedno!“

Rečnil aj o istotách. Takmer identicky prebral rétoriku Roberta Fica. Je to však pochopiteľné, keďže voliči Smeru a Republiky sa do veľkej miery prekrývajú. Vidno to aj v prieskumoch pri rôzne postavených otázkach, napríklad o vojne na Ukrajine či obave z manipulácie septembrových volieb. Podľa prieskumu agentúry Ipsos takmer polovica zo sympatizantov Republiky pripúšťa, že by za istých okolností mohli voliť Smer. A platí to aj naopak.

Čítajte tiež

Dvojička Smeru rastie Republika valcuje sociálne siete, oslovuje mladých a chce vládu s Ficom a Dankom

Juraj Brezáni

Zisťovali sme, kto sú voliči Republiky a čo ich na hnutí zaujíma.

Líder Republiky síce na predstaviteľov Smeru neútočil priamo, no viackrát pripomenul ich hlasovania v europarlamente. Podľa neho sú Ficovi kolegovia „farizeji“, ktorí na Slovensku hlásajú jedno a v Bruseli zas konajú druhé.

Uhrík sa však na mítingu snažil zosmiešniť ostatné strany. Vyzval totiž publikum, aby vymenovali aspoň päť členov Progresívneho Slovenska alebo SNS. Ružomberčania spoločne s Uhríkom naschvál nenapočítali ani štyroch predstaviteľov.

„Toto je stav politickej scény na Slovensku. Ja teraz neútočím ani si nerobím srandu. Ale ako môžete voliť stranu, v ktorej poznáte troch-štyroch ľudí alebo nikoho?“ pýtal sa.

Obhajoval tiež komunistické hospodárske päťročnice. „V Číne to robia doteraz. A títo neplánujú nič. Maximálne tak plánujú rodovú agendu do roku 2035 a ešte zelené greendealy,“ vravel do mikrofónu Uhrík, ktorému podľa prieskumu dôveruje viac ako 20 percent ľudí.

Postojačky rečnil iba Uhrík, ostatní rozprávali spoza stola. Foto – Postoj/Juraj Brezáni

Vo svojom prejave reagoval aj na slová zástupcu eurokomisie na Slovensku Vladimíra Šuchu. Ten pred časom povedal, že Slováci majú v DNA pokazené chromozómy a k rodovej rovnosti ich treba dotlačiť, neskôr v rozhovore pre denník Postoj uviedol, že jeho slová boli zneužité a že nikoho nechcel uraziť.

„Čo je toto za výraz. Ako europoslanec podám eurokomisii návrh na jeho odvolanie. Neviem, či prejde alebo neprejde, ale takto sa k tomu postavím. Ako môže zástupca Európskej komisie o Slovákoch hovoriť, že sú geneticky menejcenní. To sú slová, ktoré tu naposledy boli cez vojnu počas nacizmu,“ vravel Uhrík. Slovenský parlament tento týždeň začal rokovať o tom, či má požiadať eurokomisiu o prepustenie šéfa jej zastúpenia na Slovensku.

Volila som Matoviča, no sklamala som sa

Jednej z mála žien, ktorá prišla do ružomberského kultúrneho domu, sa pre Postoj vyjadrila, že v predchádzajúcich voľbách volila OĽaNO a nehanbí sa za to. „Pán Matovič bol v opozičnej politike vynikajúci. Poukazoval na kauzy, ale keď sedel vo vláde, nebolo to ono,“ vraví asi tridsiatnička s tým, že teraz by Obyčajným už svoj hlas nedala.

„Bol taký policajt, taký vrták,“ dopĺňa jej partner na margo Matoviča. „On však nie je štátnik, ale obyčajný pajtáš,“ dodáva. Obaja sú rozhodnutí teraz voliť Republiku. Šancu na ich vládnutie však nevidia. „Môžu sa dostať do parlamentu, ale do vlády to bude ťažké. S kým by chceli vytvoriť koalíciu?“ pýta sa muž, ktorý si už nestihol zobrať pero či ceruzku s potlačou „Milan Uhrík, nezaradený poslanec E. P.“.

Podarilo sa to však ďalším z publika. Niektorí si brali po desať so slovami, že rozdajú ostatným.

Z hľadiska padali na Uhríka aj otázky k oddeleniu Republiky od ĽSNS. „Oddelili ste sa, lebo máte pravdepodobne vyššiu inteligenciu,“ konštatuje jeden z účastníkov, ktorý zároveň kladie otázku, odkiaľ bude hnutie financovať svoju činnosť. Republiku prirovnal k Hlasu, ktorý sa odčlenil od Smeru a podobne ako Republika stratil nárok na financie z volebného príspevku.

„Začínate od nuly, fandím vám. Budujte to, čo ste povedali, ale chvíľu bude trvať, kým sa vaše zdravé myšlienky u nás udomácnia a kým sa oplatí dať vám hlas,“ hovorí a dopĺňa otázku, prečo sa vlastne ĽSNS rozdelila.

„My sme tímová strana, oni sú strana jedného muža. Ja si nedávam svoje priezvisko do loga ani do názvu strany,“ vraví Uhrík o ĽSNS. Zdieľať

„Je dôvod, prečo od Mariana Kotlebu odišli všetci europoslanci, polovica poslancov, polovica vedenia strany, dve tretiny členov strany a ešte aj vlastná žena ušla za cudzím chlapom do Egypta. Je na to dôvod. Môže sa celý svet sprisahať voči nemu, alebo je chyba v ňom. Isto je v ňom. Nedokáže vychádzať s nikým okrem seba,“ vysvetlil Uhrík.

Členovia Republiky na mítingu tiež tvrdili, že u kotlebovcov už nemajú odbornosť, zatiaľ čo u uhríkovcov je. „My sme tímová strana, oni sú strana jedného muža. Ja si nedávam svoje priezvisko do loga ani do názvu strany,“ vraví Uhrík. Pritom, paradoxne, na predmetoch na stolíku nenájdeme perá a ceruzky s logom hnutia, ale iba s menom europoslanca. K hnutiu sa objavuje iba kampaňový leták.

„Mne to bolo trápne, keď sme to v ĽSNS robili,“ vravel Uhrík.

„Keď prišla vodka s bromhexinom, znaky šelmy a tieto veci, nemohli sme sa na to pozerať. Hanbili sme sa,“ doplnil odpoveď na otázku líder hnutia, ktoré vo volebných prieskumoch atakuje desaťpercentnú hranicu.

Letáky hnutia. Foto – Postoj/Juraj Brezáni

Republika sa často odkláňa od ĽSNS, no v parlamente návrhy kotlebovcov vehementne podporujú. Napríklad za zákon o vystúpení Slovenska z NATO, ktorý priniesli traja poslanci z ĽSNS, hlasovali výlučne tí zákonodarcovia, ktorí prišli na kandidátke kotlebovcov, a teda aj súčasní poslanci Republiky.

„Farizejská politika. Všetko robia poza chrbát a nič vám nepovedia do očí,“ vraví po mítingu jeden z ľudí, ktorí si prišli vypočuť slová Milana Uhríka. O volení Republiky však ešte nie je presvedčený. Tvrdí, že „Fico je starý vlk a vie, čo robí“, preto to možno hodí Smeru. „Jeho ťažko niečo zaskočí a koho iného budete voliť,“ pýtal sa.

Uhrík vykresľuje svoje hnutie ako najsilnejšiu pronárodnú stranu, pri ktorej má volič istotu, že hlas vo voľbách neprepadne. Tvrdí tiež, že ostatné strany teraz narýchlo „zázračne objavujú vlastenectvo, tri mesiace pred voľbami“.

Uhrík vykresľuje svoje hnutie ako najsilnejšiu pronárodnú stranu, pri ktorej má volič istotu, že hlas vo voľbách neprepadne. Tvrdí tiež, že ostatné strany teraz narýchlo „zázračne objavujú vlastenectvo, tri mesiace pred voľbami“. Zdieľať

Do podobnej pozície stavia Republiku aj jej podpredseda Milan Mazurek, ktorý v spriaznenom youtube kanáli Kulturblog vyhlásil, že okrem Republiky „neexistuje žiadna iná vlastenecká strana“ s takou istotou postupu do parlamentu, akou disponujú práve uhríkovci.

„Ak dnes Danko utopí štyri percentá, Kotleba utopí dve percentá, ešte niekto utopí ďalšie, máte sedem-osem vlasteneckých percent utopených. Preto zabudnite, že tu bude iná silná moc vlastencov, ktorá presadí všetky ciele programového hnutia Republika,“ povedal Mazurek.

Na mítingu v Ružomberku bol aj dlhoročný volič národne orientovanej SNS. Tvrdí, že „keď padol Slota“, národniarov prestal voliť. Danka označil za „šarlatána“ podobného Matovičovi. „Neverím mu,“ uviedol.

Silne je však chytený propagandou, keďže vraví, že mu „kamaráti poslali článok“, v ktorom sa píše, že „Západ chce rozbiť Európu“. „Chcú nás pritlačiť k múru, aby sme boli otroci,“ vraví s tým, že médiá správy skresľujú a verí iba Republike. Vychvaľuje tiež ruskú armádu a s úžasom vraví, že Rusi majú aj ponorku, ktorej polohu Amerika „nevie odhaliť“.

„Američania rozpútavajú vojnu a zaťahujú do toho Európu,“ vysvetľuje svoj postoj k vojne na Ukrajine.

Proti NATO a špeciálnej prokuratúre

Na mítingu si tému obrany a ozbrojených zložiek privlastnil bývalý generál Jozef Viktorín. Politiku NATO označoval za agresívnu a tvrdil, že na Slovensku sa musí otvoriť diskusia o vystúpení zo Severoatlantickej aliancie.

„My dnes nevieme, v akom stave Ozbrojené sily SR sú, čo v nich je a do akej miery vedia vojaci používať to, čo zostalo, na obranu Slovenskej republiky,“ hovorí. Vinu zvalil na doterajšie vedenie rezortu obrany.

„Vy sa skladáte na ozbrojené sily a musíte vedieť, čo sa v ozbrojených silách deje a akým spôsobom hospodária,“ tvrdí generál s tým, že v súčasnosti je slovenská armáda absolútne netransparentná. Hrozí tiež, že v prípade, ak by na Slovensko niekto zaútočil, nie je si istý, či by Aliancia, ktorej sme súčasťou, bola ochotná brániť naše územie. Preto by chcel vytvoriť „slovenskú armádu“ založenú na „národnom a vlasteneckom princípe“.

Členovia Republiky si po mítingu v Liptovských Sliačoch robia spoločnú fotografiu. Foto – Postoj/Juraj Brezáni

„Aj keď obranné aliancie môžu byť niekedy prínosom, história nás poučila, že skutočne spoliehať sa môžeme vždy len sami na seba. A k tomu potrebujeme sebavedomé a silné ozbrojené sily. Pevný železný štít, ktorý bude chrániť rodiny a domovy nás všetkých vo dne aj v noci,“ píše sa v programe hnutia Republika.

Témou mítingu bola aj spravodlivosť, ktorej sa chytil Marek Géci ako šéf tímu pre právo a spravodlivosť. Publikum huckal, že iba Republika ponúka „jasné body, ktoré majú prinavrátiť právny štát“.

„Zakotvíme do ústavy, aby bolo platné referendum záväzné pre parlament,“ hovoril Géci s tým, že opatrením by mohlo byť absolútne vypustenie kvóra.

Podľa neho štát musí tiež zrušiť špeciálnu prokuratúru. „Je to úrad, ktorý je absolútne zbytočný a považujeme ho za vyhadzovanie peňazí, politizovanie a ničenie ľudí a politikov na Slovensku, ktorí sú nepohodlní politickému režimu,“ uviedol Géci, za čo si vyslúžil od publika potlesk. Nie veľký, keďže sála v Ružomberku bola takmer prázdna.

Republika organizuje mítingy vo viacerých mestách na Slovensku, okrem Ružomberka v týchto dňoch aj v Seredi, Novom Meste nad Váhom, Lovinobani či v Lučenci. Všade sa snaží osloviť frustrovaných voličov žiadajúcich radikálne zmeny. Ich hlavná sila je však na sociálnych sieťach.