Hoci ešte nikdy nezískali viac ako 15 percent voličov, nemeckí Zelení dnes tvoria ústredný prvok v štruktúre moci Spolkovej republiky. Keďže nikto nechce vládnuť s nacionalistickými populistami z AfD (ktorí majú v prieskumoch rekordných 17 percent) a keďže sa nikomu nechce do štvrtého vydania „Veľkej koalície“ medzi CDU a SPD, nedá sa bez Zelených skladať vláda.

Platí to aj v situácii, keď sa Zelení preferenčne po prvýkrát prepadli pod svoj volebný výsledok zo septembra 2021, lebo sú pre babráctvo pri kľúčovom projekte zelenej transformácie (s ľudovým názvom „Heizungsgesetz“, „zákon o kúrení“) terčom na kritiky zo všetkých strán.

Nikolaus Blome, posledný konzervatívec medzi komentátormi liberálneho Spieglu, ktorý predstavuje na nerozoznanie zdržanlivý druh konzervativizmu s názvom „rozumný konzervativizmus“, upozorňuje preferenčného lídra – opozičnú kresťanskodemokratickú CDU/CSU –, že nemôže hlava-nehlava útočiť na Zelených, lebo ich bude ešte potrebovať na vládnutie.

Blome píše: „Preto by v tejto v podstate pohodlnej situácii mala rozumná konzervatívna sila odolať pokušeniu ísť až na doraz a začať kultúrnu vojnu v kotolni. Lebo ako to už s kultúrnymi vojnami býva, málokedy sa to zaobíde bez sebapoškodzovania.“

Nemeckí Zelení disponujú dvomi doplňujúcimi sa lídrami: spolkový minister klímy a ekonomiky Robert Habeck viac oslovuje širšie vrstvy obyvateľstva, kým ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková viac hardcore zelené funkcionárky. Zdieľať

Sila vládnucej generácie nemeckých Zelených spočíva v tom, že disponujú dvomi doplňujúcimi sa lídrami: Spolkový minister klímy a ekonomiky Robert Habeck viac oslovuje širšie vrstvy obyvateľstva, kým ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková viac hardcore zelené funkcionárky.

On bol vnímaný ako pragmatik, ktorý prostredníctvom neúnavného vysvetľovania realizuje ambiciózne ciele zelenej transformácie. Ona ako ideologička, ktorej sa síce pri svojom oduševnení môže stať, že Rusku neúmyselne vyhlási vojnu, vlastná klientela však obdivuje jej neochvejnú morálnu nadradenosť.

To rozdelenie úloh fungovalo do Habeckovej kauzy zeleného rodinkárstva dobre. Dnes je rovnováha naštrbená: Baerbocková patrí medzi troch najpopulárnejších politikov Nemecka. A nedávny miláčik verejnosti Habeck, ktorý si počas plynovej krízy na jar a v lete 2022 užíval status „tajného kancelára“, sa prepadol na dno.

Slabej rečníčke Baerbockovej sa v rámci svojich možností darí. Už zopár mesiacov sa nedopustila prešmyknutia jazyka, zato tlačí pri každom stretnutí na podporu napadnutej Ukrajiny a odsúdenie ruskej agresie.

Nezabúda pri tom na svoju srdcovku, „feministickú“ zahraničnú politiku Nemecka. Každému zo svojich kolegov rozdáva svoju 89-stranovú knižku Usmernenia pre feministickú zahraničnú politiku. Okrem iného je tam stanovené, že do roka 2025 sa musí 85 percent z rozpočtu jej ministerstva míňať na „rodovo citlivé“ („gendersensibel“) a 8 percent na „rodovo transformačné“ („gendertrans-formativ“) projekty.

Podľa anonymného zdroja z kruhu delegácie nemeckých diplomatov dosiahla minulý týždeň nevídaný úspech: minister zahraničných vecí Saudskej Arábie vraj pri prevzatí Usmernení povedal, že by si vedel predstaviť osobne vstúpiť do kruhu podporovateľov feministickej zahraničnej politiky. Baerbocková vraj odvetila, že v klube je už niekoľko mužských ministrov.

Premeniť vladára absolutistickej wahábistickej monarchie na feministu – Baerbocková siaha po hviezdach.

S Habeckom to vyzerá nateraz biednejšie. Ten si ako minister „za energetickú zmenu, poľnohospodárstvo, životné prostredie a vidiecke oblasti“ v najsevernejšej spolkovej krajine Šlezvicku-Holštajnsku zaslúžil prezývku „minister Vonku“ („Draußen-Minister“): keď „ľudia vonku“ boli proti veternej turbíne alebo elektrickému vedeniu, išiel ich vypočuť a presvedčiť.

Habeckova kontaktná metóda, ku ktorej patrí aj priznanie vlastných pochybností a rozpakov, fungovala aj na celoštátnej úrovni: presadil rekordne rýchle odpojenie od ruských plynovodov a ešte rekordnejšie rýchlu výstavbu plávajúcich LNG terminálov. Zdieľať

Táto kontaktná metóda, ku ktorej patrí aj priznanie vlastných pochybností a rozpakov, fungovala aj na celoštátnej úrovni: nový spolkový minister „hospodárstva a ochrany klímy“ presadil rekordne rýchle odpojenie od ruských plynovodov a ešte rekordnejšie rýchlu výstavbu plávajúcich LNG terminálov.

V prípade Wilhelmshavenského zálivu narazil na odpor aktivistov za práva zvierat – žila tam chránená sviňucha. Habeck so svojou typickou „autenticitou“ prosíkal ekoaktivistov, aby nevyužili svoje zákonné právo podať žalobu proti výstavbe LNG terminálu. Zvolal: „Milujem sviňuchy, pochádzam z pobrežia a som najväčším fanúšikom sviňuchy v spolkovej vláde.“ Zanechal tým silný dojem.

Niekedy ku koncu leta 2022 sa to pomaly začalo lámať. Habeck je literárny vedec a spisovateľ, ktorý vychoval spolu s manželkou štyroch synov a tiež spolu s manželkou napísal detské knihy ako (provlčie) Volanie vlkov – tieto cenné skúsenosti ho však nepripravili na riešenie komplexných ekonomických a energetických kríz.

Mnohí Nemci, ktorí si na vrchole energetickej vojny s Ruskom odrazu obľúbili dovtedy démonizované jadro, mu vyčítali ideologickú zatvrdilosť, s ktorou trval na vypnutí posledných troch nemeckých atómiek. Dal sa presvedčiť len o odklade odstávky z 31. decembra 2022 na 15. apríla 2023. Viac by vo vlastnej strane neustál. Nemecko je teraz už bezjadrové.

Potom na jeseň sa prvýkrát ukázalo, že Habeckovi v spolkovom ministerstve chýbala expertíza na riešenie technicky náročnejších problémov ako sviňucha. Jeho návrh zákona „o poplatku za plyn“ („Gas-Umlage“) by podporil aj energetické spoločnosti, ktoré vôbec neboli v problémoch, musel to stiahnuť a prepracovať.

Ešte nebolo témou, že spackanosť návrhu mohla súvisieť s druhom ľudí, ktorých si Habeck priniesol do Berlína – s úzkym kruhom ekomimovládkarov a ekoúradníkov, ktorí si počas 30 rokov vytvorili spoločný biotop, v ktorom už neboli konfrontovaní s iným názorom.

Práve títo ľudia mu v roku 2023 pripravili možno najdôležitejší zákon v Habeckovej kariére: „zákon o energii v budovách“ („Gebäu-deenergiegesetz“), ľudovo „zákon o kúrení“. Hovorí o zákaze inštalácie nových vykurovacích systémov, ktoré nie je možné prevádzkovať s minimálne 65 percentami energie z obnoviteľných zdrojov.

Zákon mal platiť už od 1. januára 2024, t. j. už v nasledujúcej vykurovacej sezóne. Milióny domácností by museli skoro vymeniť kúrenie alebo aspoň doplniť tepelným čerpadlom („Wärmepumpe“), ktoré Zelení začali propagovať ako zázračnú alternatívu.

Keď prišlo najavo, že plánovaná reforma je nepremyslená a na takú rýchlu premenu v Nemecku ani nie je dosť inštalatérov, vypukla masová panika.

Vo veľkej časti obyvateľstva sa utvrdil dojem, že vicekancelár Habeck chce v priebehu niekoľkých mesiacov vytrhnúť staré kotly z pivníc – na náklady obyvateľov. Zdieľať

Vo veľkej časti obyvateľstva sa utvrdil dojem, že vicekancelár Habeck chce v priebehu niekoľkých mesiacov vytrhnúť staré kotly z pivníc – na náklady obyvateľov. „Zákon o kúrení“ neodmieta iba opozícia, aj vlastný koaličný partner FDP hovorí o „orgiách zákazov“ a druhý koaličný partner SPD o následkoch pre sociálne slabšie vrstvy.

Z tajného kancelára je jeden z najnepopulárnejších ministrov Nemecka. Opäť musí niečo prepracovať, zaviesť výnimky, zvýšiť štátne dotácie. Ak zákon neskončí úplne v koši.

Ako to v politike už chodí, Habeck je potrestaný za chybu niekoho iného. Ten sa volá Patrick Graichen, pred niekoľkými dňami zastával ešte funkciu štátneho tajomníka na Habeckovom ministerstve.

Celá šlamastika sa začala Graichenovou prednáškou na konferencii manažérov komunálnych služieb („Stadtwerke“) – teda ľudí, ktorí majú v Nemecku nezanedbateľný vplyv na riadenie a rozvoj aj energetickej infraštruktúry.

Vtedajšie vystúpenie vyzerá ako prológ k dráme, ktorá môže Habecka stiahnuť ku dnu. Graichen najprv chválil prednosti tepelného čerpadla, na to boli manažéri od neho zvyknutí. Potom im však vyložil karty na stôl: udržiavanie plynovej siete, ako povedal, „nie je udržateľné“. Namiesto toho zdeseným poslucháčom poradil: „Úlohou komunálnych podnikov je naplánovať demontáž plynových sietí.“

Ide o sieť, ktorú ľudia po celé generácie považovali za záruku bezpečnej energie, potrubia s dĺžkou viac ako pol milióna kilometrov, rozvetvený systém s hodnotou 270 miliárd eur. Manažéri nemeckých stadtwerkov boli celí bez seba. Graichen si jedným šmahom urobil kopu nepriateľov.

Krátko nato vyšlo najavo, že Graichen chcel obsadiť kľúčové miesto pre uskutočnenie energetickej transformácie – riaditeľa vládnej energetickej agentúry (DENA) – blízkym priateľom, ktorý mu dokonca robil svedka na svadbe.

Odvtedy bol oheň na streche. Graichen sa 24. apríla priznal Habeckovi, ten najprv nepodnikal nič, dotyčný priateľ sa až 9. mája vzdal funkcie.

Ale to bola len špička ľadovca. Keďže nadšenie zo vzorne empatického, autentického a feministického Habecka už bolo preč, médiá sa pozreli aj na iné podivné obsadzovanie vrcholných pozícií.

Teraz to bude komplikované, tu si aj nemecké noviny museli pomáhať grafikami rodokmeňa.

Štátny tajomník pre energetiku Patrick Graichen má dvoch súrodencov. Sestra Verena je profesionálna ekoaktivistka, „Senior Researcher“ v „Öko-Institut“, ktorý radí ministerstvu a v ktorom pôsobí aj tretí súrodenec Jakob Graichen ako „Senior Researcher“. Sestra Verena je súčasne manželkou Michaela Kellnera, iného štátneho tajomníka na Habeckovom ministerstve. Dvaja tamojší námestníci sú teda švagrovia.

Keď Habeck zistil, že jeho štátny tajomník Graichen zaradil projekt od sestrinho berlínskeho združenia BUND medzi projekty hodné financovania v rámci „Národnej iniciatívy na ochranu klímy“, bola to preňho „tá jedna chyba navyše“. Zdieľať

Pre úplnosť uvádzame, že Verena Graichenová sedí aj v inom ekoinštitúte, ktorý radí ministerstvu klímy, v „Národnej vodíkovej rade“, a stihla pri tom aj úradovať v predstavenstve dôležitej ekoorganizácie BUND. Keď Habeck zistil, že jeho štátny tajomník Graichen zaradil projekt od sestrinho berlínskeho združenia BUND medzi projekty hodné financovania v rámci „Národnej iniciatívy na ochranu klímy“, bola to preňho „tá jedna chyba navyše“.

Habeck nepotistu Graichena 17. mája odvolal. Graichenov problém na ministerstve však zostane: dôvera v „zákon o kúrení“ je preč, ľudia očakávajú už len to najhoršie, „minister Vonku“ musí zase von a vybudovať si dôveru znova.

Samozrejme, kauza zeleného nemeckého rodinkárstva sa vníma zo slovenského alebo aj rakúskeho pohľadu ako maličkosť. Nikto sa nedal podplatiť, nikto asi nevykradol štátnu kasu, Nemci sa iba dozvedeli, že sa tí istí zelení funkcionári točia neustále v tých istých funkciách a vedia si ctiť aj rodinné väzby.

Nemecký štandard na čistotu v politike je vyšší ako u nás, no a práve nemeckí Zelení, ktorí tak radi moralizujú po celom svete, majú zvýšené nároky na seba. Je otázne, či vo svojej 43-ročnej existencii už vôbec mali korupčnú kauzu.

Teraz mali svoju prvú.

Keby poradenstvo od rozvetveného rodinného impéria Graichenovcov aspoň stálo za to! No urobili ministrovi iba hanbu, a pritom mu ešte aj radili zle.