Konzervatívny výber
Ďalší krok k povinným homomanželstvám
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Rumunsko musí zaviesť inštitút pre páry rovnakého pohlavia. Dosah to môže mať aj na Slovensko.
Zdroj: Adrian Grycuk/Wikimedia Commons (CC BY-SA 3.0 PL)
Netrvalo to ani príliš dlho a januárový rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fedotova a iní proti Rusku pocítil prvý členský štát Rady Európy. (Rusko v čase verdiktu už členskou krajinou tejto organizácie nebolo.) Týmto rozsudkom ESĽP fakticky stanovil povinnosť členských štátov, aby vo svojej legislatíve zaviedli nejakú formu inštitúcie pre páry rovnakého pohlavia, ktorá by sa ponášala na manželstvo (či už registrované partnerstvá, alebo rovno „homomanželstvá“) s príslušnými právami a povinnosťami partnerov.
No a tento rozsudok, ktorý pôvodne smeroval voči Rusku, v týchto dňoch dobehol Rumunsko.
Sťažnosť, ktorou sa ESĽP zaoberal, pochádza z rokov 2019 a 2020, keď sa zhruba dvadsiatka rumunských homosexuálnych párov na súd obrátila s tým, že rumunská legislatíva im upiera práva, keď povoľuje len manželstvo medzi mužom a ženou, zatiaľ čo homozväzky uznať odmieta.
Hoci v Rumunsku sa podobne ako na Slovensku objavilo už niekoľko návrhov na zavedenie registrovaných partnerstiev či iných obdobných inštitútov, nevznikla dostatočná politická väčšina, ktorá by takúto zmenu presadila.
A práve to ako jeden z problémov identifikoval aj ESĽP, pričom sa oprel o „zázračný“ článok 8 Dohovoru o ľudských právach Rady Európy, ktorý hovorí o rešpektovaní súkromného a rodinného života, ale aj vlastný verdikt v spomenutom spore Fedotova a i. vs. Rusko, keď vyhlásil, že štáty sú povinné homosexuálnym párom poskytnúť právny rámec, ktorý im umožňuje primerané uznanie a ochranu ich vzťahu ako páru.
Za zázračný môžeme tento článok 8 označiť aj preto, že jeho znenie je nielen na prvý, ale na všetky pohľady úplne jednoduché a jasné – „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie“ – s tým, že do tohto práva môže štát vstúpiť len v nevyhnutných prípadoch, napríklad pri ochrane bezpečnosti, morálky, verejného poriadku, zdravia a ochrany práv iných.
Z tohto znenia si ESĽP sériou verdiktov týkajúcich sa homosexuálnych zväzkov vyvodil, že z neho vyplýva povinnosť štátov takéto zväzky v nejakej forme ustanoviť. Vývoj judikatúry zároveň ukazuje, že ústupok zo strany štátov a zavedenie napríklad registrovaných partnerstiev už po čase nestačí a od štátov vyžaduje definovanie oficiálneho homozväzku ako manželstva.
Pri takomto progresívnom výklade uvedeného článku nie je vylúčené, že sa v blízkej budúcnosti dočkáme aj verdiktu, ktorý určí štátom povinnosť umožniť týmto párom adopciu nielen biologických detí jedného z partnerov, ale aj úplne cudzích.
Kam sa od roku 2010 posunula právna debata o homosexuálnych zväzkoch v Európe.
Takýto súdny aktivizmus, ktorý až priveľmi voľne vykladá znenie konkrétneho článku v záujme konkrétnej politickej agendy – teda požiadaviek LGBT –, však môže byť v konečnom dôsledku ohrozením demokracie, ktorá podľa doterajších historických skúseností dokáže najlepšie a najširšie (hoc nie dokonale) garantovať rešpektovanie ľudských práv.
Ak totiž súd argumentuje tým, že názor väčšiny obyvateľstva, reprezentovaný politickými zástupcami, v parlamentoch nie je v konkrétnej agende relevantný, potom sa logicky núka otázka, na čo sú nám parlamenty, ak si (zatiaľ) v niektorých otázkach zákonodarnú moc uzurpujú súdy a popierajú tým základnú deľbu moci. A z tohto pohľadu potom teda stačí menovať kolégium osvietených sudcov, akúsi aristokraciu či avantgardu, ktorá z pozície svojej osvietenej nadradenosti vysvetlí údajne nevzdelaným masám, čo je správne.
Na to, že sa verdikt ESĽP vo veci Fedotova a i. vs. Ruská federácia dotkne aj ďalších členských štátov, sme upozornili už v januári.
Hoci sa konkrétna kauza týka Ruska, slovenské súdy sa o verdikt môžu oprieť v prípadných vnútroštátnych žalobách.
Dotknúť sa môže aj Slovenska. Medzinárodné zmluvy, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo, sú podľa ústavy nadradené nášmu právnemu poriadku. Hoci teda rozsudok ESĽP aj v prípade, ak by smeroval priamo voči Slovenskej republike, nie je prakticky vymožiteľný, môže mať svoje následky.
Ak by sa totiž ktokoľvek obrátil so sťažnosťou na náš Ústavný súd vo veci neuznávania zväzkov párov rovnakého pohlavia, mohol by teoreticky uspieť. Slovenský Ústavný súd by sa totiž mohol oprieť o judikatúru ESĽP, ktorá ich uznanie aktuálnym verdiktom od štátov vyžaduje.
Slovenská organizácia Inakosť už v januári avizovala, že bude na takomto podaní na Ústavný súd tento rok pracovať. Napokon v máji toto podanie aj zrealizovala v spolupráci s Máriou Kolíkovou, Luciou Plavákovou a Monikou Kozelovou ako politickými zástupkyňami SaS, PS a strany Demokrati.
V takom prípade by však Ústavný súd musel riešiť dilemu toho, či postačuje, ak by uznal právo na registrované partnerstvá, keďže slovenská ústava vyslovene uvádza, že manželstvom sa rozumie len zväzok muža a ženy. Po jednej z noviel ústavy totiž ústavný súd prišiel o možnosť posudzovať súladnosť jednotlivých ústavných zákonov s ústavou.
V skratke
Návrh, ktorý sa na Slovensku niekoľko mesiacov pretriasal – teda zákon o fiduciárnom vyhlásení, v skratke ustanovenie partnera za dôverníka, v stredu dočasná úradnícka vláda Ľudovíta Ódora stiahla z rokovania parlamentu, hoci sa už dostal do druhého čítania.
Hoci stiahnutie je v kontexte toho, že sa nová vláda podľa svojho vyjadrenia nechce zapájať do kultúrno-etických sporov, jednu z takýchto tém by pravdepodobne mohla do legislatívy prepašovať. Ide o potratovú tabletku a o jej schválení cez usmernenie ministerstva zdravotníctva hovoril sám Ľudovít Ódor. Upozornil na to denník Štandard.
Ochrana života a na druhej strane čo najbenevolentnejší prístup k zabíjaniu nenarodených je však doslova kruciálnym frontom kultúrno-etických sporov. A nielen to. Vláda, ktorá nevzišla z riadnych volieb a pravdepodobne ani nezíska dôveru parlamentu, nemá žiadnu legitimitu rozhodovať o témach, ktoré tak zásadne rozdeľujú spoločnosť. Pritom iniciatívu na zavedenie potratovej tabletky už parlament v tomto zložení odmietol, keď za návrh Jany Bittó Cigánikovej hlasovalo len 34 poslancov – zo SaS, Smeru, Zuzana Šebová zo Sme rodina a nezaradení Miroslav Kollár (Demokrati) a Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko).
------
Ak sledujete majstrovstvá sveta v hokeji, či ste ich sledovali aspoň do času, kým na nich hrali slovenskí reprezentanti, nemohlo vám ujsť množstvo reklám nielen v prestávkach medzi tretinami, ale aj počas prerušení hry priamo v zápase. Na tom by nebolo priamo nič zlé, vysielacie práva nie sú najlacnejšia záležitosť a predaj reklamného času vykrýva časť nákladov na zabezpečenie vysielania.
To, čo mnohých vyrušuje, je ich obsah. Okrem potravín či finančných inštitúcií sa totiž počas exponovaného času tlačí do pozornosti aj hazard.
Hoci niekto môže argumentovať, že tipovanie výsledkov k športu patrí, tu nejde o tipovanie pre zábavu či pre radosť, ale o hazardné hry, kde sa jednotlivé spoločnosti predbiehajú v tom, ktorá poskytne väčší bonus na úvod. Akúsi prvú dávku zdarma. Samotné reklamy pritom (síce drobným písmom) obsahujú varovanie, že účasť na hazarde môže vyvolať závislosť a viesť k finančným stratám.
Nemáme na mysli snahu takýto hazard úplne zakázať, zaiste by sa presunul do temnejších kútov reálneho a virtuálneho sveta. Mal by však podliehať prísnej regulácii. Ak sme sa ako spoločnosť dokázali zhodnúť na tom, že reklama na tabak na obrazovky vôbec nepatrí, reklama na alkohol má svoj obmedzený čas, kedy môže byť vysielaná, rovnako by to malo platiť aj pre hazard. Či je totiž hokejový zápas napoludnie alebo neskoro večer, reklamy sú rovnaké. A zápasy s fanúšikovským nadšením sledujú aj deti. U nich je už beztak problémom riziko závislosti na obrazovkách mobilov a počítačov vysoké, pridávať k tomu riziko upadnutia do online hazardu je priam trestuhodné.
Absurdita na záver
Švajčiarske výskumníčky a vedkyne, sociologička Katja Rostová a ekonómka Margit Osterlohová, úprimne sa snažiace zistiť, prečo je vo vyšších akademických pozíciách viac mužov ako žien napriek tomu, že bakalárske štúdium má viac absolventiek ako absolventov, prišli na dnešnú dobu s pomerne šokujúcim zistením. Podľa výsledku ich štúdie na zhruba 10-tisíc študentoch (a, samozrejme, študentkách) na Univerzite v Zürichu a Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte aj vysokoškolsky vzdelané ženy uprednostňujú rodinu pred rozvíjaním kariéry. Píše o tom nemecký Die Welt alebo české Echo24 .
Pýtali sa ich na kariérne ambície, predstavu o rodine, výber partnera, túžbu po deťoch, očakávaný počet detí a záujem o prácu na čiastočný úväzok. Zistili, že len 23 percent všetkých študentiek v odboroch s prevahou žien a 28 percent študentiek v odboroch s prevahou mužov má ambíciu získať manažérsku pozíciu s personálnou zodpovednosťou. Až 43 percent študentiek „ženských odborov“ chce po založení rodiny pracovať na polovičný úväzok, ďalších 38 percent na ešte menší alebo vôbec a len 19 odpovedalo, že by pracovali na plný úväzok.
Rostová a Osterlohová sa však stali terčom ostrej kritiky, že ich závery nezapadajú do „ducha doby“, ktorý menší podiel žien v riadiacich pozíciách identifikuje ako výsledok diskriminácie či priamo akéhosi tajného sprisahania celosvetového patriarchátu.
Kritika rozbujnela nielen na sociálnych sieťach, ale aj v akademickom prostredí: 19 švajčiarskych profesoriek napísalo otvorený list s tým, že by výsledky tejto štúdie nemali dostávať verejný priestor. Na tento spôsob kritiky reagovala komentárom Margit Osterlohová.
„Či už dotyčné profesorky náš článok čítali, alebo nie – výsledok nezapadá do ich pohľadu na svet, v ktorom ženy musia byť obeťami,“ píše. „Čo sa to deje, keď sa ľudia na vrchole vzdelávacej hierarchie musia obávať, že výsledky výskumu idú proti duchu doby? Keď sa hranice toho, čo je možné hovoriť, a teda aj myslieť, posúvajú stále tesnejšie a autonómia vedy ustupuje do pozadia? Keď dnes človek ako ja musí byť emeritný alebo na dôchodku, aby mohol ísť proti duchu doby bez toho, aby mu to uškodilo,“ doplnila Osterlohová.
Nespochybňuje pritom, že diskriminácia žien existuje a mnohým z nich ubližuje. „Ale musí byť dovolené povedať, že popri mnohých ambicióznych ženách sú na univerzitách aj také, pre ktoré je rodina dôležitejšia ako kariéra.“
Citát
„V týchto časoch boomu strán postavených na politickom marketingu a na efekte, na razantných, silných slovách, na sľuboch, ktoré si už nikto nepamätá, alebo ľudia už prijali modus operandi, že politici musia sľubovať, my sa pre niektorých rozhodneme a tým svojim prepáčime, aj keď sľuby nesplnia. Zmierili sme sa s tým. Zaplatili sme však za to obrovskú cenu. Je to devalvácia slova, je to nihilizácia dôvery a je veľmi ťažké nájsť politikov, ktorým by ste mohli dôverovať.“
- Exminister školstva Ján Horecký v rozhovore s Michalom Magušinom o svojom vstupe do Kresťanskodemokratického hnutia.
Čo si ešte prečítať
„Ak by som nebola odvolaná, hlasovala by som proti,“ hovorí lekárka Mariana Mrázová, ktorú odvolali z ministerskej komisie pred hlasovaním o medicínskom štandarde o transsexualizme.
Obmedzenie prístupu k online pornografii v podobe povinného overovania veku existuje vo Francúzsku či v USA, usiluje sa ho prijať aj Británia.
Podľa Vladimíra Šuchu treba tlakom a kultúrnou zmenou dostať rodovú rovnosť do DNA každého človeka. „Bez kvót to nepôjde,“ tvrdí.
Akčných plánov a stratégií sa za uplynulé roky popísalo viac ako dosť. Kompetentným sa však nechce riešiť zúfalú situáciu ľudí z marginalizovaných komunít komplexne a s citom pre realitu.
