Nedávno sme písali o dočasnom sťahovaní kňazského seminára a bohosloveckej fakulty z Bratislavy do Nitry. Dôvodom je rekonštrukcia budovy v hlavnom meste, kde seminár a fakulta sídlia. Vzhľadom na počet nových povolaní sa však v západnej cirkevnej provincii nahlas uvažuje o jednom interdiecéznom seminári.

Znamenalo by to, že Bratislavská a Trnavská arcidiecéza a Nitrianska, Banskobystrická a Žilinská diecéza by formovali budúcich kňazov spoločne na jednom mieste.

Seminár by mal byť podľa predstavy dekana Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty sv. Cyrila a Metoda Univerzity Komenského v Bratislave Jozefa Jančoviča práve v hlavnom meste. Ako jeden z dôvodov uvádza potrebu šetrenia nákladov fakulty, pre ktorú je finančne náročné vzdelávať bohoslovcov v Nitre aj v Bratislave. A keďže fakulta sídli v Bratislave, v hlavnom meste by mali bývať aj seminaristi.

Podľa našich informácií má záujem o zachovanie kňazského seminára v Nitre aj Nitrianska diecéza. Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský však vo februári v TV Lux priznal, že biskupi sa na túto tému rozprávajú.

Kňazský seminár v Nitre formuje bohoslovcov aj pre Žilinskú a Banskobystrickú diecézu a bratislavský seminár je určený aj pre bohoslovcov Trnavskej arcidiecézy.

Kým na západe sa otvorene hovorí o jednom seminári, na východe to nie je téma, aj keď seminaristov je menej. Na východnom Slovensku dlhodobo fungujú dva kňazské semináre: Kňazský seminár sv. Karla Boromejského v Košiciach a Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka na Spišskej Kapitule.

Dôležitejšia je príprava ako budovy

V metropole východu sa formujú budúci kňazi nielen pre Košickú arcidiecézu, ale aj pre Rožňavskú diecézu. Do roku 2015 študovali rožňavskí bohoslovci na Spišskej kapitule a do Košíc sa presťahovali po tom, ako prišiel do Rožňavy za diecézneho biskupa Stanislav Stolárik, ktorý predtým pôsobil ako pomocný biskup v Košiciach.

Hovorca Košickej arcidiecézy Jaroslav Fabian pre Svet kresťanstva uviedol, že biskupi na východe o zlúčení seminárov momentálne neuvažujú. 

Potvrdili to aj rektor košického seminára Štefan Novotný a rektor na Spišskej Kapitule Peter Majda.

V Košiciach je momentálne vo formácii 28 bohoslovcov, vrátane diakonov, a jeden bohoslovec je v pastoračnom ročníku. Z toho piati muži sú v seminári za Rožňavskú diecézu.

„Debaty o spájaní, reorganizácii a umiestnení seminárov registrujem už desať rokov, zatiaľ všetko len ako kuloárne reči. Rozumiem ekonomickým i formačným argumentom, ktoré hovoria v prospech spájania seminárov,“ hovorí pre Svet kresťanstva rektor Kňazského seminára sv. Karla Boromejského v Košiciach Štefan Novotný.

Rektor si osobne myslí, že aj keď zatiaľ biskupi o spájaní neuvažujú, skôr či neskôr k takému kroku môže dôjsť.

Rektor Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka Peter Majda tiež potvrdzuje, že spájanie seminárov nie je téma dňa. Podľa neho sú dnes počty seminaristov na Spiši na úrovni z čias biskupa Jána Vojtaššáka.

„Aj vtedy boli ročníky, kde bolo šesť až osem bohoslovcov, a boli aj také, kde boli dvaja až traja seminaristi.“ Menší počet seminaristov znamená podľa Majdu formačnú atmosféru rodinného typu, tak ako tomu bolo kedysi, keď semináre ešte neboli povinné a budúci kňazi sa formovali a vzdelávali pri rešpektovaných a spoľahlivých kňazoch. „Pri takýchto počtoch sa môže ísť v procese formácie viac do hĺbky,“ myslí si rektor.

Sťahovanie bratislavského seminára do Nitry Vznikne napokon v západnej cirkevnej provincii jeden kňazský seminár?

Pavol Hudák

Jeden z plánov do budúcna je, že všetci bohoslovci západnej provincie budú študovať v hlavnom meste.

Majda aj Novotný sa zhodujú, že dôležitejšie, ako počty a spájanie je spoločenstvo a formačné podmienky.

„Z môjho pohľadu je oveľa vážnejšou otázka kvalitného formačného programu a výberu kandidátov. Či bude na Slovensku seminárov päť, štyri, tri, dva alebo len jeden, je skutočne jedno a je to výsostne na rozhodnutí a dohode diecéznych biskupov. Na prvom mieste je formácia kandidátov, nie pastorácia budov,“ zdôrazňuje rektor Novotný.

Rektor v Košiciach dodáva, že v krátkom čase by mal byť v Ríme schválený poriadok formácie kňazov na Slovensku, tzv. Ratio nationalis, ktoré prináša nové výzvy i možnosti. „Nové sú napríklad propedeutické obdobie, prax diakonov vo farnostiach a mnohé ďalšie veci. Otázka umiestnenia seminárov či seminára – zaujímavá pre niektorých – je pragmatická,“ dodáva Štefan Novotný.

Teologický inštitút na Spiši je finančne sebestačný

Kým na západe vzdelanie seminaristov zabezpečuje Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, na východe je to Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorá sídli v Košiciach.

Fakulta poskytuje teologické vzdelanie pre budúcich kňazov aj na Spišskej Kapitule prostredníctvom Teologického inštitútu. Kým dekan bratislavskej bohosloveckej fakulty Jozef Jančovič hovorí o spájaní seminárov z dôvodu šetrenia peňazí, na Spišskej Kapitule taká potreba nie je.

Dôvodom môže byť aj to, že kým v Nitre fakulta zabezpečuje len teologické vzdelanie pre budúcich kňazov, na Spiši študujú aj laici.

Peter Majda, ktorý je aj moderátorom Teologického inštitútu, približuje, že inštitút musí plniť všetky kritériá vedecko-pedagogického pracoviska, čo sa týka samostatných garantov študijných programov, výkonov v publikačnej, výskumnej i vedeckej oblasti. „Ale nie sme v stave, že by sme finančne neboli schopní ďalej vzdelávať na Spišskej Kapitule,“ konštatuje Majda.

Na Kapitule študujú okrem budúcich kňazov aj laici, a to až tri študijné programy – okrem katolíckej teológie je to sociálna práca a tiež učiteľstvo hudby a cirkevnej hudby. Na Teologickom inštitúte študuje 325 poslucháčov, biskupstvo preto nemusí prispievať na jeho réžiu. Rektor Majda toto vidí ako cestu do budúcnosti.

Majda je presvedčený, že teológia musí vstupovať do interdisciplinárneho dialógu s ostatnými odbormi a disciplínami. Tak môžu vznikať aj medziodborové študijné programy s presahom do teológie.

Na otázku, či pre budúcich kňazov nie je lepšie, aby boli formovaní v meste, ktoré je centrom diania, odpovedá, že na to sa môžu názory líšiť.

„Ešte som nepočul žiadneho študenta, ktorý skončil formáciu a štúdium teológie v Spišskej Kapitule, žeby sa sťažoval na to krásne prostredie, na ticho v Božej prírode, ktorú má k dispozícii, len čo vyjde zo seminára, alebo žeby mu niečo chýbalo. Skôr naopak. Je tu dobrá dostupnosť, ticho, pokoj, jednoducho je to genius loci, ktorý toto miesto poskytuje so všetkým potrebným k formácii a kvalitnému vzdelaniu,“ hovorí Majda o výhodách Spišskej Kapituly.

Pripomína tiež, že kňazský seminár v 90. rokoch, keď slúžil pre celú východnú provinciu, mal až 400 seminaristov. Dnes poskytuje formáciu a štúdium pre 33 seminaristov a 292 laických študentov.

Len na porovnanie, celá Teologická fakulta Katolíckej univerzity má 475 študentov, z toho ich 27 študuje externe. Najväčší počet študentov sa zapísal na študijné programy sociálna práca (194) a učiteľstvo hudby a cirkevnej hudby (131). 

Do kňazského seminára na Spiši sa na budúci akademický rok hlásia šiesti muži, piati záujemcovia sa hlásia do Košíc, všetci za Košickú arcidiecézu. Do seminára v Nitre sa hlási sedem záujemcov o kňazstvo, dvaja za Nitru a Žilinu a traja za Banskobystrickú diecézu. Za Bratislavskú arcidiecézu sa do seminára hlásia štyria muži a za Trnavskú arcidiecézu a Rožňavskú diecézu sa neprihlásil zatiaľ nikto.

Všetci muži však ešte musia prejsť prijímacími skúškami na teológiu a prijímacím pohovorom do seminára.

Na konci roka 2022 bol počet rímskokatolíckych seminaristov na Slovensku 135. Západná provincia ich mala 74, východná provincia mala 61 bohoslovcov.