„To, kde nie sme v súlade s Fideszom, sú vzťahy so Smerom,“ hovorí bývalý predseda SMK a člen predsedníctva Aliancie József Berényi. Tvrdí, že maďarská vláda chce mať nadštandardné vzťahy s Robertom Ficom, zatiaľ čo Aliancia to odmieta a Orbánovi to vyčíta.

Hovorí aj o príčine trieštenia maďarských strán, odchode politikov Mosta-Híd z Aliancie po príchode exposlanca OĽaNO György Gyimesiho i o nedohode s Maďarským fórom Zsolta Simona. Berényi si myslí, že ak by Gyimesiho do Aliancie nezobrali, maďarská platforma by im na kandidátke OĽaNO opäť ukradla potrebných voličov na vstup do parlamentu. Pritom priznáva, že proti Gyimesimu bola aj maďarská vláda.

„Teória, že nám z Budapešti nadiktovali, aby sme Gyimesiho zobrali, je úplne mylná,“ tvrdí Berényi, ktorý je tiež trnavským vicežupanom a exposlancom Národnej rady.

Stane sa z Aliancie slovenský Fidesz? Nedotlačí ich Budapešť do vlády so Smerom, ak sa dostanú do parlamentu? Prečo si želá výhru Ukrajiny, no odmieta jej dodávať zbrane a súhlasí s výrokom Gyimesiho, že expremiér Heger slúžil cudzím mocnostiam? A na základe čoho vidí vo vymenovaní slovenského Maďara za premiéra nebezpečný signál pre komunitu?

Začiatkom mája predseda Aliancie Krisztián Forró povedal, že Maďari musia prekonať názorové rozdiely a znova sa zjednotiť, inak sa do parlamentu nedostanú. Posledný týždeň sledujeme presný opak, a to kvôli osobe Györgya Gyimesiho. Stála jeho nominácia za to?

Vyzerá to tak, že vzájomná tolerancia, pochopenie a empatia nefunguje u každého. Pôvodne sme chceli vytvoriť takú kandidačnú listinu, na ktorej by boli všetci, vrátane Zsolta Simona a Györgya Gyimesiho, ale asi to bola nepredstaviteľná vízia. Platforma SMK podporila každú alternatívu, aby sme išli na kandidátke všetci spoločne, aj sme za to hlasovali, ale časť Mosta-Híd s tým nesúhlasila.

A skončilo sa to až odchodom najvýraznejších politikov platformy Mosta zo strany. Čakali ste, že to takto dopadne?

Priznám sa, že do poslednej chvíle som si myslel, že prídu s nejakou požiadavkou, napríklad s posilnením svojho postavenia na kandidátke, prípadne s niečím iným. Prekvapilo ma, že niektorí boli až takí tvrdohlaví, že odišli a chcú sa teraz spájať so slovenskými stranami, ktoré majú horšie preferencie ako Aliancia.

Spätne neľutujete, že SMK tlačila na účasť Gyimesiho na kandidátke a stratili ste tým ľudí z Mostu?

Na konci to už nebola len otázka, či György Gyimesi bude na kandidátke, alebo nie. Išlo aj o zásadu, či nebudeme ovplyvňovať kandidatúru inej platformy a či si ctíme vzájomnú suverenitu. Tak ako sme my sľúbili, že nebudeme zasahovať do toho, koho chcú nominovať iné platformy, tak sme verili, že to ani ony nebudú robiť voči nám.

Na začiatku predvolebných príprav sme sa dohodli, že každá platforma si postaví svojich kandidátov. Rozdelili sme si posty na kandidátke v pomere 75 pre SMK a 75 pre Most-Híd so Spolupatričnosťou s tým, že 150. miesto je naše.

Myslíte si, že pán Gyimesi prinesie Aliancii viac hlasov ako politici Mostu?

Zatiaľ nevieme presne povedať, či má väčšiu podporu Gyimesi alebo tí, ktorí odišli zo strany. No musím pripomenúť, že neodišla celá platforma Mosta. Vedeli sme, že aj v Moste sú ľudia, ktorí akceptovali 150. miesto pre Gyimesiho.

Otázka nestála len na tom, koľko voličov Gyimesi prinesie, ale skôr koľko voličov by Aliancii zobral, keďže vieme, že mal ponuku byť lídrom silnej maďarskej platformy na kandidátke OĽaNO. Racionálne sme si to vyhodnotili tak, že je pre nás lepšie, aby bol s nami než v inej slovenskej strane, ktorej by na náš úkor mohol priniesť ďalšie hlasy.

Takže bolo pre vás prijateľnejšie mať na kandidátke Gymesiho za cenu roztrieštenia Aliancie ako prísť o voličov, ktoré vám OĽaNO zobralo už v minulých voľbách?

Nešlo nám o roztrieštenie Aliancie. Počas rozhovorov nám pán Gyimesi prezradil, že môže byť dokonca lídrom kandidátky OĽaNO, ktoré by si doplnilo skratku o maďarský názov. To by bolo pre nás dosť veľké nebezpečenstvo.

Niektorí označovali exposlanca Gyimesiho za trójskeho koňa, ktorý išiel Alianciu rozbiť, aby nakoniec SMK doviedol na kandidátku OĽaNO. To sa teda nestane?

Určite nie, hoci som sa o to snažil v roku 2020, keď som videl, že OĽaNO má obrovské možnosti vyhrať voľby. Mali sme aj tri stretnutia s Igorom Matovičom, bavili sme sa o možnej koalícii, ale napriek tomu, že som mal značný vplyv na stranu, nepodarilo sa mi to presadiť. Aj to ukazuje, že sme demokratická strana a zostávame ňou aj teraz. Musím zopakovať, že ani po príchode Györgya Gyimesiho celá platforma Mosta z Aliancie neodišla.

Kto teda zostal?

Silu našej strane dávajú predovšetkým starostovia, primátori a župní poslanci. Na regionálnej úrovni je Aliancia dosť silná. Máme 54 župných poslancov, z toho 17 zastupuje Most-Híd. A z nich momentálne 12 povedalo, že zostávajú v Aliancii, jeden ešte váha. To, že naisto odchádzajú len štyria župní poslanci, hovorí samo osebe.

Župní poslanci však nemajú taký výtlak ako exminister životného prostredia László Sólymos, primátor Fiľakova Attila Agócs či okresní predsedovia platformy, z ktorých okrem Trebišova všetci vystúpili z Aliancie.

V Aliancii zostalo viacero okresných predsedov Mosta-Híd, nielen z Trebišova. A zostáva aj napríklad košický vicežupan Karol Pataky, primátor Kráľovského Chlmca. Veľká časť tých, ktorí už raz dostali podporu zo strany Aliancie, v nej aj zostávajú.

Platforma Mostu nezaniká, zostávajúci členovia majú voľnú ruku, aby si zvolili človeka do republikovej rady, ich organizácia bude fungovať podľa ich predstáv a my neplánujeme nič meniť ani im v ničom brániť. Vnútrostranícke zmeny môžu prísť až po parlamentných voľbách, na základe dohody všetkých platforiem.

József Berényi. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Nehrozí aj odchod Spolupatričnosti?

Zatiaľ to vyzerá tak, že drvivá väčšina zostáva a bude aj kandidovať vo voľbách.

Nie je to tak, že slovenskí Maďari sa ani nechcú dostať do parlamentu a bojujete už len o to, aby ste sa stali silnou regionálnou stranou v samosprávach s príspevkom od štátu?

To je hlúposť. Bez účasti v parlamente časom slabne podpora strany aj v regiónoch. V tých maďarských sa potom etablujú aj slovenské strany s rôznymi maďarskými platformami, ktorých kandidát na starostu či primátora dokáže uspieť, a potom strácame pozície. Aj preto sa musíme dostať do parlamentu, aby sme si svoje súčasné pozície udržali a pritiahli k sebe nových ľudí.

Prečo ste potom na začiatku Aliancie neprizvali aj Maďarské fórum Zsolta Simona, ktoré by zvýšilo vaše šance? Predsa v posledných parlamentných voľbách ste boli na spoločnej kandidátke.

Vtedy aj ďalšie dve platformy povedali Maďarskému fóru radšej nie. Možno aj preto, že Zsolt Simon neopustil len SMK, ale aj Most-Híd. Ťažko sa nám hľadal kompromis už v rámci troch platforiem, neviem si predstaviť, žeby sme mali mať ešte štvrtú.

Na tom stroskotalo aj posledné spájanie sa s Maďarským fórom, keď ste nenašli dohodu na podelení si miest na kandidátke?

Najprv bola zo strany Zsolta Simona požiadavka, aby sme zmenili názov strany na Aliancia – Maďarské fórum, s čím SMK súhlasilo. Most-Híd mal problém premenovať sa na Maďarskú alianciu, ale kvôli jednote Maďarov sme to prehltli. Súhlasili sme aj s tým, aby pán Simon bol s fórom na kandidátke, no miesta im mala dať Spolupatričnosť s Mostom. Ani raz neprišla žiadosť na nás, aby sme im aj my dali nejaké miesta.

Maďarské fórum, ktoré chcelo v prvej pätnástke kandidátky štyri miesta, tvrdí, že predseda Aliancie ani zástupcovia SMK na tieto rokovania s nimi neprišli.

Jediné stretnutie, na ktoré sme neprišli, bolo práve o miestach na kandidátke. Kvôli nedorozumeniu sme tam neboli, hoci ja sám som sa hlásil, že tam za SMK pôjdem. Predseda Krisztián Forró nešiel na to jedno stretnutie hlavne preto, lebo Maďarskému fóru mala miesta odovzdať Spolupatričnosť s Mostom, tak ako to sľúbili na našom predsedníctve. Teda nie my. Na všetkých ostatných stretnutiach s Maďarským fórom pán predseda Forró bol.

Zsolt Simon nedohodu zdôvodnil aj ideologickými rozdielmi medzi stranami, a to aj v otázkach orientácie na EÚ. Sedí to?

Je to len zásterka nevydarených rokovaní. Aj my sme presvedčení Európania, nevidíme žiadnu inú alternatívu pre Slovensko ako byť členom EÚ, je to alfa a omega budúcnosti a nášho všestranného rozvoja. To však neznamená, že nemôžeme Úniu kritizovať či mať iný názor, ak si myslíme, že v niektorých otázkach Komisia nejde dobrým smerom. Dúfame, že Únia nie je Sovietsky zväz, ktorý sa nesmel kritizovať.

Snaha spájania Maďarov podľa predsedu Aliancie Forróa nemôže byť postavená na ideologických základoch. No netrieštilo sa to práve na nich?

Je na tom kus pravdy, no nielen. Do hry vstúpili aj osobné animozity a egá. Ako mladý politik Maďarskej občianskej strany a účastník rokovaní som zažil aj maďarské spájanie v roku 1998. Veľký tlak zo strany Mečiara, Slotu a ich veľmi zlá národnostná politika voči Maďarom priblížila tieto strany k sebe a vznikla jednotná SMK. Ale vtedy boli ideologické rozdiely oveľa menšie, vôbec kultúrno-etické a morálne témy neboli také rozhodujúce, ako je to teraz. Nehovorilo sa o sexuálnych menšinách a nemali sme ani vojnu v susednom štáte, spájanie bolo oveľa jednoduchšie a pragmatickejšie.

Chcete tým povedať, že Maďari potrebujú spoločného nepriateľa, aby boli zas jednotní a nerozdeľovala ich ideológia?

Pod tlakom má spájanie politikov, ktorí zastupujú národnostnú komunitu, určite hladší priebeh. Drvivá väčšina slovenských Maďarov je podľa viacerých prieskumov konzervatívno-kresťansky založená. Liberálno-progresívna časť je medzi Maďarmi výrazne menšinová, ale za to veľmi hlučná, a má veľmi dôležité pozície v médiách, aj tých verejnoprávnych.

Po odchode liberálnejších politikov bude teda z Aliancie niečo ako slovenský Fidesz?

Vôbec nie. (Smiech.) Stále sme dosť heterogénna strana s viacerými názorovými prúdmi. Neskrývame, že v platforme SMK je nám vo viacerých otázkach politika Fideszu blízka, ale sme samostatnou stranou, ktorá si tvorí program aj kandidátku samostatne.

Prezradím, že z Maďarska sme dostali signály, aby sme Gyimesiho radšej nebrali na kandidátku, ak časť Mostu-Híd odchádza. Takže teória, že nám z Budapešti nadiktovali, aby sme Gyimesiho zobrali, je úplne mylná.

Prečo teda Gyimesi dostal od Budapešti stopku?

Mysleli si, že odchádza celá platforma Mostu a ohrozilo by to vstup Aliancie do parlamentu, čo sa nestalo. Podcenili tiež hrozbu možnej kandidatúry Gyimesiho na zozname OĽaNO.

József Berényi. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Funguje to teda tak, že vám z Budapešti hovoria aj to, akú máte robiť personálnu politiku?

To je len mylná predstava slovenských médií. Bol som šesť rokov predsedom SMK. Vždy keď som mal možnosť stretnúť sa s Viktorom Orbánom, mal pred sebou papier a ceruzku a zapisoval si moje predstavy, ako nám môžu pomôcť. Aj keď to slovenská verejnosť nechce akceptovať, ani raz sa nestalo, že by mi maďarský premiér povedal, že v tejto veci musíte konať či hovoriť takto. Ani raz! Aj v prípade Gyimesiho to boli signály, nie ultimáta.

Nevravím, že dostávate pokyny priamo od maďarského premiéra. Stačí, že vám to káže niekto z Fideszu.

Niektorí naši nižšie postavení priatelia z Fideszu sú náchylnejší povedať nám, čo máme robiť, ale podstatné je vedenie. A opakujem, že z najvyšších postov sme nedostali pokyny a ultimáta ani raz.

Aký signál chcete vyslať tým, že ste Gyimesimu dali práve 150. miesto na kandidátke, ktoré bolo, mimochodom, v posledných voľbách vaše?

Je to signál pre verejnosť aj do vnútra strany. Ak pán Gyimesi nedostane extra hlasy pre Alianciu, tak sa do parlamentu nedostane. Zároveň nikoho z kandidátov na popredných miestach Aliancie neohrozuje. Bolo to najčistejšie a najkorektnejšie riešenie, aby bol s nami. A preňho osobne je to aj veľká motivácia.

Čo pre vás exposlanec Gyimesi v politike zosobňuje?

Mladšiu generáciu, než som ja. (Smiech.) György Gyimesi si za posledné tri roky vybudoval veľmi dobré miesto na politickej scéne. Obstál vo viacerých politických debatách, má dobrý prejav, bol viditeľný a má svojich podporovateľov. Je silný v komunikácii aj na sociálnych sieťach. A napríklad keď urobil chybu voči pánovi Rigóovi, dokázal sa verejne ospravedlniť. Bolo to pekné gesto, ktoré nedokáže urobiť každý politik.

Nielen odídenci z Aliancie sa nestotožňujú s jeho formou robenia politiky či spôsobom komunikácie. Vy máte voči nemu nejaké výhrady?

Museli by ste mi povedať nejaký citát, ktorý vyznel kontroverzne.

Aj pre vás je odovzdanie migov Ukrajine „kolosálnym podvodom“ či sabotážou voči vlastnej krajine?

Samozrejme, každý máme svoj jazyk. Ja by som to takto nepovedal, som iná generácia, politiku som sa naučil robiť inak. No nemyslím si, že odovzdanie našich starých migov až tak veľmi pomohlo Ukrajine, zatiaľ čo z nás to spravilo priameho účastníka konfliktu. A to je pre nás nebezpečné.

Takže súhlasíte, aby Slovensko už nedodávalo zbrane Ukrajine?

Áno.

Vo veci vojny na Ukrajine sa teda postoj Aliancie v ničom nelíši od politiky Maďarska?

Nelíši sa od rozumnej politiky. Vojna je v našom susedstve, preto by sme sa nemali do konfliktu až tak ponoriť.

Z čoho váš názor vychádza?

Z toho, čo nám ľudia v regióne, v ktorom sme aktívni, hovoria. Tento víkend som bol na juhovýchodnom Slovensku, kde ľudia vidia rôzne vojenské transfery a boja sa, či to náhodou nevyvolá protireakciu a nespôsobí miestnu tragédiu. Však sa ich choďte opýtať. Ľudia sa boja, nechcú, aby sme Ukrajine dodávali zbrane, a je našou povinnosťou ich názor tlmočiť v národnej politike.

Ako sa má Ukrajina bez dodávok zbraní brániť voči ruskému agresorovi? Alebo Rusko nevnímate za agresora?

Rusko je agresor, preto nie sme proti tomu, aby ostatné štáty NATO Ukrajine na bilaterálnej spolupráci pomohli. Tak je to úplne v poriadku. Ale keďže sme v priamom susedstve s Ukrajinou, mali by sme mať zdržanlivejší postoj ako ostatní členovia Aliancie. A myslím si, že by to vedeli pochopiť, keby sme im to tak tlmočili.

Maďarsko veľa pochopenia za tento postoj nedostalo. Chcete, aby Ukrajina vojnu vyhrala?

Áno, veď Rusko napadlo Ukrajinu a nie opačne. Ešte pred vypuknutím vojny som povedal, že územná integrita všetkých štátov je pre nás veľmi dôležitým, nedotknuteľným princípom. Podobné stanovisko má aj Maďarsko.

Väčšina Maďarov na Slovensku, vrátane mňa, však nie je vášnivým zástancom prezidenta Zelenského preto, lebo už pred vojnou presadzoval protimenšinovú politiku. 150-tisícová maďarská komunita Zakarpatskej oblasti má za jeho vládnutia oveľa menšie práva v oblasti vzdelávania a používania materinského jazyka.

Tiež je iné sledovať vojnu cez médiá alebo konkrétne poznať padlých ukrajinských vojakov maďarskej národnosti. Je ich už veľa a je medzi nimi aj muž, s ktorým som zabával pred pandémiou v Beregove na jednom festivale. Takéto skúsenosti dávajú na vojnu iný pohľad.

Ako má napriek tomu nadobudnúť Ukrajina územnú integritu, ak nie tým, aby sa bránila voči agresorovi aj zbraňami, ktoré dostane od iných, keď vlastných nemá dosť?

Je pravda, že v tomto smere nevidím iné možnosti, ale pri takejto pomoci by malo stáť Slovensko ako malá susedná krajina bokom.

József Berényi. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ako bývalý tajomník rezortu zahraničia sa zhodujete s pánom Gyimesim v názore, že expremiér Heger a bývalý minister obrany Naď „plnia príkazy iných mocností“?

Zase by som to inak formuloval, ale aj ja som z ich strany videl príliš veľkú poddanosť. V rámci tohto konfliktu majú dosť submisívny prístup voči väčším hráčom. Pri pánovi Hegerovi asi aj preto, že mal doma dosť veľké politické problémy a nemal ani silu, ani odvahu ísť do konfliktu s Európskou komisiou, akceptoval všetko, čo mu nadiktovali. Čo sa týka pána Naďa, ten je trochu inde, lebo už niekoľko rokov je naozaj úprimným zástancom zahraničnej a vojenskej politiky USA.

Potom zrejme vládu Viktora Orbána vnímate len pozitívne.

Vždy hovorím, že nie som hovorcom maďarskej vlády, ale čo sa týka rodinnej politiky, myslím, že ju robia dobre, rovnako podpory menšín v susedných štátoch. Najväčšia kritika maďarskej vlády smeruje vždy voči prístupu k médiám.

Za to Orbánovu vládu kritizujete aj vy?

Keďže viem po maďarsky, môžem povedať, že v online médiách má opozícia prevahu. A uznávajú to aj opoziční aktivisti a novinári. Prečítajte si napríklad rozhovor s opozičnou novinárkou Veronikou Munk v Denníku N.

O tlačených médiách sa to však povedať nedá, keďže tie ovládli konglomeráty s prepojeniami na vládnu stranu. Rovnako to platí aj o verejnoprávnych médiách.

Áno, je pravda, že v printe aj vo verejnoprávnych médiách má vláda Fideszu presilu, ale v ostatných sférach to funguje veľmi slobodne. Existujú aj stále veľmi populárne opozičné televízie. Printové médiá strácajú na vplyve a ľudia už získavajú informácie najmä online.

To nie je veľmi silný argument. Je niečo, čo Orbánovi vyčítate?

Že sa mýlil v kohézii V4 a podcenil ju. Svoju európsku politiku postavil na sile V4, o ktorej si myslel, že bude vždy stáť pokope, ale ukázalo sa, že stačí pár volieb a nedokáže byť jednotným hlasom napríklad voči Bruselu.

Za rozkol vo V4 môže dnes najmä maďarský postoj k vojne na Ukrajine. Je podľa vás v poriadku, aby minister zahraničných vecí maďarskej vlády prišiel na Slovensko a spravil si tlačovku po boku Roberta Fica, kde ho vyzdvihol ako spojenca Maďarska?

To, kde – úplne otvorene – nie sme v súlade s Fideszom, sú vzťahy so Smerom. Aj keď tu bol pán minister Szijjártó na návšteve, ešte predtým, než sa stretol s politikmi Smeru, sme mu povedali, že nám nepomáha budovanie ich silného spojenectva s Robertom Ficom. Szijjártó povedal, že chápe naše argumenty, no napriek tomu tam išiel, lebo maďarská vláda chce mať nadštandardné vzťahy so Smerom. V tomto nie sme na jednej lodi.

Ak sa teda dostanete do parlamentu, vylučujete spoluprácu so Smerom?

Sme demokratickou stranou, ja budem určite proti a budem sa snažiť presvedčiť všetkých, aby hlasovali proti takémuto vstupu do vlády. Už len skúsenosti hovoria, že Smer rozbije všetkých koaličných partnerov. Spojenie so Smerom je likvidačné pre každú menšiu stranu, pozrite sa na Most-Híd, SNS či HZDS. Viacerí sa po spoločnej vláde už ani nedostali do parlamentu. A to je dostatočná skúsenosť, aby sme povedali nie. Ale sú, samozrejme, aj iné dôvody.

Aké?

Korupčné kauzy z obdobia Ficovej vlády a vôbec celý systém fungovania pod tieňom rôznych oligarchických vplyvov sme vnímali nielen my, ale aj naši voliči ako veľký problém. Aj preto mnohí Maďari v minulých voľbách volili OĽaNO so silným protikorupčným programom.

Takže vás Budapešť po úspechu vo voľbách nedotlačí do vlády so Smerom?

Maďarskému ministrovi zahraničných vecí sme na stretnutí veľmi jednoznačne povedali, že sme proti tomu, aby bola Aliancia koaličným partnerom Smeru v prípade, že sa dostaneme do parlamentu. Nie je to vôbec tak, že my sme tí Smeráci a odídenci z Mostu sú tí dobrí demokrati. Nezabudnime na to, že Most-Híd bol veľmi lojálnym koaličným partnerom Smeru aj po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice, a to až do samého konca.

Vo februári 2020 ste povedali, že po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Smer potrebuje očistu v opozícii. Už sa očistil?

Myslím si, že to bolo pre nich dostatočné ponaučenie. To, či sa očistili, sa ukáže až vtedy, keď sa opakovane dostanú ku kormidlu, čo im ani nikomu neprajem. Hodnotiť sa dajú až konkrétne činy.

Veríte vyšetrovaniu polície či rozsudkom, ktoré v posledných rokoch viacerých nominantov Smeru poslali do väzenia za korupciu a zneužívanie moci?

Tie podozrenia i rozhodnutia boli závažné. Nemám dôvod ich spochybňovať.

Zrušili by ste paragraf 363?

Predtým som bol za zrušenie 363, dnes sme svedkami toho, že aj sudca Špecializovaného trestného súdu môže pochybiť, napríklad v prípade Kočnerovho oslobodenia.

V prípade Kočnerovho oslobodenia nemožno použiť paragraf 363.

V systéme súdnictva však majú byť zapracované brzdy a kontroly.

József Berényi. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Kto sú vaši ideálni politickí partneri?

Ťažko povedať, na župnej úrovni sa v menšinových otázkach vieme niekedy bez problémov zhodnúť aj s SNS, dokonca skôr ako s KDH, o ktorých si myslím, že máme viac spoločného. V národnej politike je bývalá vláda poznačená korupciou. Ďalšia časť politikov sa za posledné tri roky ukázala ako neschopná vládnuť, iná zas spolupracovať. Preto dôležitým momentom volieb bude to, komu ľudia uveria, že prinesie pokoj. Ľudia sú z politických šarvátok unavení.

Smer odmietate, ale išli by ste do vlády s Hlasom?

Pri povolebných alternatívach sme zatiaľ povedali len toľko, že s Republikou ani so Smerom nepôjdeme. Ostatné alternatívy sú otvorené.

Aj Progresívne Slovensko?

Po Smere, Republike a ďalších extrémistických stranách je pre nás Progresívne Slovensko kvôli svojej silnej ľavicovo-liberálnej orientácii dosť problematické. Vo viacerých otázkach majú totálne odlišný názor ako my.

Mnohí vylučujú aj spoluprácu s Igorom Matovičom. Vy ste si, naopak, veľmi rozumeli a po voľbách ste mu aj chvíľu radili. Aký máte vzťah?

Je pravda, že si občas zatelefonujeme. Pán Matovič sa rád informuje, čo sa deje v maďarskej komunite. Náš vzťah sa vytvoril v čase, keď bol Igor Matovič opozičným poslancom. Medziľudsky zatiaľ k sklamaniu nedošlo.

Nazvali by ste ho priateľom?

Neviem, či práve priateľom, lebo s priateľmi chodíte na pivo, kávu, výlety, a takto to u nás nie je. Ale máme korektný politický vzťah.

Aj preto ste boli v čase premiérovania jeho poradcom?

Keď ma ako premiér oslovil, aby som mu v otázkach maďarskej menšiny pomohol, neodmietol som. Myslím si, že žiaden rozumný maďarský politik na Slovensku by to neodmietol. Keď totiž nie sme v parlamente, nemáme veľké šance, aby sme ovplyvnili dianie štátu. A keby ma niekto takto oslovil aj po budúcich voľbách, tak by som to urobil znova.

Obstál podľa vás na poste predsedu vlády či ministra financií?

Bohužiaľ, nie. On je stvorený na opozičnú politiku, v nej je výnimočne zdatný človek, ale ako premiér či minister tieto predpoklady nemal.

Ako strana by ste s ním dokázali spolupracovať?

Zrejme áno, ale ako ho poznám, bola by to problematická spolupráca, keďže čo si on zmyslí, chce hneď presadiť. A to, čo by sme chceli my, by skončilo v jeho prioritách na konci.

Základ vášho programu je postavený na čom?

Zdravotníctvo, doprava, školstvo a postavenie národnostných menšín. Zachovanie pôrodníc na juhu Slovenska v rámci kategorizácie nemocníc, rekonštrukcia ciest prvej triedy, pokračovanie stavby R2, riešenie nezamestnanosti v okresoch s početnou rómskou menšinou. A jednoznačne územná reforma. Návrh ministerstva vnútra je pre nás katastrofa. Zánik okresu Komárno, Galanta, Šaľa, redukcia Dunajskostredského okresu, to všetko je z hľadiska zachovania našej menšinovej identity likvidačné. Mali by sme sa vrátiť k myšlienke historických regiónov a prirodzeného spájania obcí.

Dostane sa s týmto programom Aliancia do parlamentu?

Päť percent je pre nás dosť veľká výzva, ale verím, že áno. Do 2. júla je ešte času dosť. Keď uvidíme prvé preferencie posledného spájania odídencov z Aliancie a budú slabé, možno dôjde k veľkým prekvapeniam aj preskupeniam síl. Nielen zo strany Mosta-Híd, ale aj Zsolta Simona.

Očakávate, že sa nakoniec všetci stretnete na kandidátke Aliancie?

Tí, ktorí si odchod rozmyslia, sú, samozrejme, stále vítaní. Ale z toho, čo som zažil za posledné dva roky v predsedníctve Aliancie, má podľa mňa dnes Most-Híd najbližšie k Hlasu. Modrí pána Dzurindu sú pre nich skôr náhradným riešením, keďže asi v Hlase zatiaľ nevedeli získať dostačujúce miesta. No nedá sa vylúčiť ani to, že niektorí, ktorí teraz odišli, sa ocitnú aj na kandidátke Progresívneho Slovenska.

Tvrdíte, že Most už rokoval o spolupráci s Hlasom?

Podľa mojich informácií áno.

Na záver, čo hovoríte na to, že Slovensko má premiéra maďarskej národnosti z Komárna?

Je pekným gestom, že prezidentka vybrala človeka maďarskej národnosti, ale je to len gesto a v niečom aj nebezpečný signál, že aj Maďari môžu mať na Slovensku premiéra. No nie je to tak, je to len výnimočná situácia, pretože voľby určujú, kto bude premiérom, nie prezidentka.

Čo tým chcete povedať?

Tento krok môže ovplyvniť Maďarov na Slovensku, že voľby nie sú až také dôležité a Maďar sa na Slovensku môže presadiť hocikde, bez ohľadu na výsledky volieb. Premiér maďarskej národnosti môže na južnom Slovensku znížiť pocit dôležitosti volieb a demotivovať ľudí, aby sa na nich zúčastnili. Aby sme mali vplyv na politiku na národnej úrovni a ministrov maďarskej národnosti vo vláde, musíme mať v prvom rade pevnú stranu v parlamente.

Takže kabinetu Ľudovíta Ódora by ste ako poslanec nevyjadrili dôveru?

Určite nie. Nie je to štandardná situácia a jeho kabinet neprešiel voľbami.

Ako slovenskí Maďari vnímajú premiéra Ódora?

Neviem. My dvaja sme sa nikdy nestretli. Pán Ódor sa síce hlási k maďarskej národnosti, ale do „maďarského sveta“ na Slovensku sa nezapojil.