Je to len zopár týždňov, čo sa v katolíckych médiách objavila správa o tom, že americká arcidiecéza Hartford žiada Vatikán o usmernenie, ako postupovať pri vyšetrovaní možného eucharistického zázraku.

Na konci marca sa totiž v Kostole sv. Tomáša v Thomastone v štáte Connecticut údajne zázračne rozmnožila eucharistia uložená v cibóriu počas rozdávania svätého prijímania.

V tieto dni sa zase hovorí o „zázraku v Missouri“. Nadprirodzený úkaz má v tomto prípade spočívať v skutočnosti, že mŕtvola mníšky po štyroch rokoch v hrobe nevykazuje známky vážneho rozkladu.

Eucharistický zázrak Americká diecéza žiada o usmernenie, ako postupovať pri vyšetrovaní zázraku

Catholic News Agency

Arcidiecéza Hartford žiada Vatikán o usmernenie, ako postupovať pri vyšetrovaní možného eucharistického zázraku. Na konci marca sa v Kostole sv. Tomáša v Thomastone v štáte Connecticut zázračne rozmnožila eucharistia uložená v cibóriu počas rozdávania svätého prijímania.

Tisíce zvedavcov

„Je to vskutku pozoruhodné. Necítiť ani zápach rozkladu. Vyzerá, že je mŕtva len jeden deň.“ To sú slová reportérky CNN, ktorá navštívila kláštor pri mestečku Gower v Missouri. Téma zaujala nielen kresťanské, ale aj sekulárne svetové médiá.

Všetko sa začalo 28. apríla, keď miestne mníšky exhumovali pozostatky zakladateľky tohto kláštora. Sestra Wilhelmina Lancasterová zomrela 29. mája 2019, pochovali ju do klasického hrobu pri kláštore, no jej ostatky plánovali presunúť do novej kaplnky svätého Jozefa v kostole.

Ako reportuje Catholic News Agency, sestry očakávali, že po otvorení hrobu nájdu len kosti, lenže s prekvapením zistili, že jej telo a mníšsky habit sú stále pozoruhodne neporušené.

Aj pútnici, ktorí miesto navštívili, hovorili o tom, že pri tele nebohej necítili žiadny zápach rozkladu. Telesné pozostatky nechali totiž mníšky niekoľko dní vystavené v kostole.

Prekvapivo zachované ostatky tak lákajú na miesto stovky ľudí zblízka i zďaleka. Niektorí cestovali aj päť hodín autom, aby videli jej telo.

V turíčnu nedeľu prichádzalo do areálu opátstva dvesto áut za hodinu, reportoval miestny úrad šerifa. Ten odhadoval, že dokopy príde 15-tisíc návštevníkov, a očakáva, že nápor bude pokračovať aj najbližšie mesiace. Vysoký záujem o návštevu súvisel aj s výročím smrti sestry Wilhelminy 29. mája.

Fotoreportér EWTN News bol svedkom toho, ako sa pútnici dotýkali rukami alebo ružencami častí tela sestry Wilhelminy a dokonca jej bozkávali ruky.

Niektorí si berú domov prach z hrobu, kde bola sestra Wilhelmina donedávna pochovaná. Foto: TASR/AP/Charlie Riedel

Na možnosť pozrieť sa zblízka na telo mŕtvej mníšky sa v nedeľu 28. mája 2023 čakalo v rade. Foto: TASR/AP/Charlie Riedel

Na fotografiách vidno, že niektorí z návštevníkov si berú domov zem z jej pôvodného hrobu.

Takýto priamy kontakt však už nie je možný. V pondelok 29. mája popoludní rehoľníčky uložili pozostatky mníšky Wilhelminy do sklenenej rakvy, takže jej telo bude stále prístupné verejnosti v kláštornom kostole. Predchádzala tomu procesia s modlitbou ruženca.

Biskup chce vyšetrovanie, názory odborníkov sa rôznia

Zatiaľ nikto z predstaviteľov cirkvi oficiálne nerozhodol, či sú pozostatky sestry Wilhelminy „neporušené“, čo by mohol byť aj znak svätosti. Aktuálne sa ani nevedie beatifikačný proces.

Miestny biskup Diecézy sv. Jozefa v Kansas City navštívil kláštor, aby videl jej pozostatky, a vyjadril sa, že je potrebné „dôkladné vyšetrovanie“, aby sa zodpovedali „dôležité otázky“.

Zatiaľ však nie je známe, či a kedy sa takáto analýza uskutoční. Hovorkyňa diecézy uviedla, že sa mýlila, keď pôvodne pre agentúru CNA povedala, že miestny biskup „bol v kontakte s niekým v Ríme“ o tom, čo sa stalo v opátstve.

Ľudia sa modlia pri tele sestry Wilhelminy v Opátstve benediktínok Márie, Kráľovnej apoštolov pri mestečku Gower, Missouri. Foto: TASR/AP/Charlie Riedel

V médiách sa medzičasom objavili protichodné vyjadrenia ľudí z pohrebníckeho sektora.

„Ak hovoríte, že táto žena bola pochovaná bez balzamovania v drevenej truhle bez vonkajšieho obalu a v zemi nebola teplota ako na Aljaške, hovorím vám, že začnem túto sestru uctievať, pretože sa tam deje niečo zvláštne,“ uviedol pre CNA Barry Lease, prezident a výkonný riaditeľ Pittsburského pohrebníckeho inštitútu.

Na druhej strane magazín Newsweek priniesol skeptické vyjadrenia docenta a riaditeľa forenznej antropológie na Západokarolínskej univerzite.

Nicholas Passalacqua poukázal na to, že rýchlosť rozkladu do veľkej miery závisí od prostredia hrobu, ako aj od spôsobu pochovávania. „Hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje rýchlosť rozkladu, je teplota,“ povedal Passalacqua. „Čím je teplejšie, tým aktívnejšie budú baktérie a enzýmy a tým aktívnejšie budú aj mrchožrúty z radov hmyzu, pretože ich metabolizmus súvisí s teplotou okolia.“

Či telo sestry Lancasterovej zostalo v tomto neporušenom stave z prirodzených príčin, tak nie je jasné.

„Keď pochováme telo v našom zariadení, vo všeobecnosti očakávame, že potrvá zhruba päť rokov, kým sa telo stane skeletovaným,“ vyjadril sa Passalacqua. „To znamená bez rakvy alebo inej nádoby či obalu, ktorý by obklopoval pozostatky. V prípade tohto tela, ktoré bolo pochované v rakve, ma preto osobne príliš neprekvapuje, že pozostatky sú dobre zachované aj po štyroch rokoch,“ dodal.

Bez ohľadu na polemiku o stave telesných pozostatkov sestry Wilhelminy pozoruhodný zostáva aj jej životný profil.

Bojovala za nosenie habitu, zostal jej takmer neporušený aj po smrti

Rodáčka zo St. Louis založila kláštor benediktínok Márie, Kráľovnej apoštolov, vo veku 70 rokov v roku 1995. Predchádzala tomu životná cesta spojená s rôznymi nástrahami.

Ako ju predstavuje CNA, sestra Wilhelmina, vlastným menom Mary Elizabeth Lancasterová, sa narodila ako druhé z piatich detí zbožným katolíkom v St. Louis 13. apríla 1924.

Podľa súčasnej predstavenej kláštora sestry Cecílie Snellovej a podľa životopisu, ktorý vydala jej komunita, mala neskoršia sestra Wilhelmina ako deväťročná pri prvom svätom prijímaní mystický zážitok, v ktorom ju Ježiš pozval, aby mu patrila.

„Pri svojom prvom svätom prijímaní v ňom niečo videla. Možno nie veľmi jasne, ale videla, že je pekný,“ tvrdí opátka. Ježiš sa jej údajne spýtal: „Budeš moja?“ a ona vraj povedala: „Je taký pekný, ako môžem povedať nie?“

Keď mala 13 rokov, farár sa jej spýtal, či niekedy neuvažovala o rehoľnom povolaní. Táto myšlienka ju rýchlo nadchla a napísala sestrám oblátkam prozreteľnosti v Baltimore (prvá komunita rehoľníčok čiernej pleti v USA), aby získala povolenie vstúpiť do ich radov, lenže pre nízky vek musela ešte počkať.

Mary Elizabeth vyrastala počas rasovej segregácie, rovesníci sa jej posmievali a musela strpieť prezývku Čokoládová kvapka.

Keď sa aj miestna katolícka stredná škola vydala cestou segregácie a zdalo sa, že jedinou možnosťou bude štátna škola, jej rodičia pomohli založiť Katolícku strednú školu svätého Jozefa pre černochov, ktorá fungovala až do chvíle, keď miestny arcibiskup ukončil segregáciu v diecéze.

Po maturite vstúpila Mary Elizabeth do spomínanej Rehole sestier oblátok prozreteľnosti. Žila u nich 50 rokov.

Foto: TASR/AP/Charlie Riedel

Foto: TASR/AP/Charlie Riedel

Sestra Wilhelmina zažila obdobie, keď sa po Druhom vatikánskom koncile šíril trend opúšťania habitov, čo postihlo aj jej domovskú komunitu. Jej názor na túto otázku bol však jasný, snažila sa naďalej zachovať nosenie habitu, dokonca si vyrobila vlastný, keď ho sestry prestali vyrábať.

„Strávila veľa rokov bojom za habit,“ povedala opátka Cecilia, podľa ktorej sestra Wilhelmina brala vážne myšlienku, že nositeľka habitu je Kristovou nevestou.

Raz sa Wilhelminy jedna spolusestra opýtala, či bude ten vlastnoručne vyrobený habit nosiť stále.

„Áno!“ odpovedala a neskôr vtipkovala: „Ja som sestra WIL-HEL-MINA – mám pekelnú VÔĽU a MYSLÍM to vážne!“ (I am sister WIL-HEL-MINA – I’ve a HELL of a WILL and I MEAN it).

Reportáž EWTN News, v ktorej dve mníšky rozprávajú aj o prekvapivom momente po exhumácii tela sestry Wilhelminy.

Neskôr, aj v kontexte boja za nosenie habitu, sestru Wilhelminu nadchlo tradicionalistické prostredie, konkrétne Kňazské bratstvo sv. Petra a predkoncilová liturgia.

S pomocou jedného člena bratstva založila v roku 1995 komunitu sestier. Medzi priority patrilo „nosenie jednotného habitu, odovzdávanie všetkých peňazí spoločnému ekonómovi, poslušnosť zákonnej autorite, stráženie klauzúrneho priestoru a času i miesta ticha a spoločný autentický sesterský život“.

Nová komunita začala pôsobiť najprv v Scrantone v Pensylvánii, od začiatku sa riadila Regulou svätého Benedikta a liturgiu hodín spievala v latinčine. V roku 2006 prijali sestry pozvanie od biskupa Diecézy sv. Jozefa v Kansas City a presunuli sa do tejto diecézy.

Posviacka nového opátstva sa konala v roku 2018, pričom o rok nato už sedem sestier odišlo založiť filiálny dom, rovnako v štáte Missouri. Sestry v Goweri slávia mimoriadnu formu svätej omše a používajú mníšske ofícium z roku 1962 s tradičným gregoriánskym chorálom v latinčine, dodáva CNA.