Takýmto suterénom boli aj vystúpenia, ktoré tento týždeň predvádzali v parlamente minister vnútra Robert Kaliňák a jeden z lídrov opozície Igor Matovič.

Suterénom bolo aj to, čo všetko obaja páni narozprávali voči sebe navzájom. Kaliňák vo svojom arogantnom prejave zahral do autu všetky vážne podozrenia, ktoré sú s ním spájané (kauza DPH a Baštrnák) a venoval dlhé, utárané pasáže svojim opozičným súperom, to všetko na úrovni, ktorá dehonestuje ministerský úrad. Tiež si užíval, keď hovoril o Matovičovi, pripomínal mu vzdialenú minulosť, jeho vstup do politiky a podobne.

Matovič zas Kaliňáka označil za „stelesnené zlo“, ktorého pracovnou metódou je lož. Na facebooku odkázal: „Evidentne mu dochádza, že časy jeho podvodov sa raz skončia a začína byť veľmi, veľmi nervózny.“

V tejto súvislosti je dobré pripomenúť si ich spoločnú fotografiu: písal sa 22. október 2012, Peter Pollák z OĽaNO bol už niekoľko dní novým splnomocnencom druhej Ficovej vlády pre rómske komunity. Matovič sa v tom čase stal akýmsi tichým partnerom jednofarebnej vlády Smeru, kvôli spoločnej veľkej rómskej reforme sa stretával s Kaliňákom pred kamerami aj mimo nich, ustarostene vravel, že nestačí kričať z opozičných lavíc, ale treba priložiť ruku k dielu a meniť Slovensko k lepšiemu, hoc aj s Ficom a Kaliňákom. Vlastne vravel niečo podobné ako dnes Sieť a Most.

Zvyšné opozičné strany boli vtedy z tejto novej neformálnej koalície zaskočené, SaS rezala, že „vyhlásenia tria Kaliňák-Pollák-Matovič o tzv. rómskej reforme nie sú ničím iným ako lacným marketingom v štýle „chceme svetový mier"“.

Je teda celkom milé, že rétoricky sa dnes v role Matoviča z druhej polovice roka 2012 – samozrejme, už ako priami koaliční partneri – ocitli Most a Sieť. A ešte tomu hovoria etika zodpovednosti, čo by pred necelými štyrmi rokmi použil aj sám Matovič, keby mu to pošepkal nejaký slovutný politológ.

Faktom je, že Kaliňák je dnes rovnaký ako v roku 2012, čo vie najlepšie Igor Matovič. Ľudí Kaliňákovho typu je v politike viac, nielen u nás. Je však pohoršujúce, že tento muž je už tretíkrát ministrom vnútra, čo je pre človeka jeho morálky a záujmov najhorší možný post.

Preto tiež možno označiť ako zlyhanie Siete a Mosta, že si v rámci trestuhodne rýchlych povolebných rokovaní nevymohli od Smeru vytlačenie Kaliňáka na inú pozíciu (kto pozná kuloáre Smeru, vie, že aj tam by si viacerí vydýchli).

Ale keďže sa politika zredukovala na primitívne slovné prestrelky, ktoré predstierajú boj veľkého dobra s veľkým zlom, žiada sa ku koncu tohto parlamentného týždňa dodať: Igor Matovič by mal v týchto dňoch hovoriť predsa len o niečo tichšie a pokornejšie.