Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Interview Svet kresťanstva
14. jún 2023

Nová hovorkyňa biskupov

Potrebujeme prepájať uzavreté bubliny. Platí to aj pre nás v cirkvi

To, že som žena, zrejme zavážilo. Zo strany biskupov je to odvážne gesto, vraví nová hovorkyňa KBS Katarína Jančišinová.

Potrebujeme prepájať uzavreté bubliny. Platí to aj pre nás v cirkvi

Foto - Postoj/Adam Rábara

„Ten, kto hovorí za KBS, by mal poskytovať rozhovory a vyjadrenia médiám, ktoré sú kredibilné a nešíria dezinformácie,“ hovorí Katarína Jančišinová, ktorú katolícki biskupi tento týždeň zvolili za svoju hovorkyňu.

Pýtali sme sa jej aj na to, ako sa cíti v mužskej spoločnosti, či bude poskytovať rozhovory ženským magazínom a čo si myslí o inštrukcii KBS, ktorú niektorí označujú za „náhubkový zákon“.

Máte za sebou prvý novinársky brífing po skončení plenárneho zasadania KBS v Badíne, bola tam tréma?

Áno, nebudem to tajiť. Napokon, bolo to asi trochu aj viditeľné. Nie som v tejto oblasti ostrieľaná, budem si musieť zvyknúť. Verím, že postupne sa budem cítiť viac uvoľnene a sama sebou.

Uplynulé dva dni ste ako žena – laička strávili medzi mužmi – biskupmi. Ako ste sa cítili?

Keďže môj manžel Cyril je gréckokatolíckym kňazom a v minulosti deväť rokov pôsobil ako tajomník KBS, tak väčšinu biskupov poznám osobne. Nie sme si teda neznámi, môžem nadviazať na niektoré vzťahy. Veľmi oceňujem otvorenosť a prijatie, ktorých sa mi počas týchto dní dostalo.

Za hovorkyňu KBS ste boli zvolená v polovici júna, ale formálne sa tejto pozície ujmete až 1. augusta? Prečo až o mesiac a pol?

Najprv si potrebujem uzavrieť veci, ktoré mám rozrobené vo vydavateľstve Nové mesto, kde som ešte stále zamestnaná. A potom by som si rada oddýchla na dovolenke s rodinou.

Vaši predchodcovia Martin Kramara a Jozef Kováčik boli popri hovorcovstve zároveň aj riaditeľmi Tlačovej kancelárie KBS. Bude to tak aj vo vašom prípade?

Áno. Pôjde o ďalšiu pozíciu, s ktorou sa budem musieť zoznámiť. Uvítam preto akékoľvek rady zo strany skúsenejších.

Na nového hovorcu KBS sa čakalo celý rok. Viacerým novinárom, vrátane nás v denníku Postoj, to komplikovalo prácu. Prečo to trvalo tak dlho?

Na to neviem odpovedať. Môžem zopakovať len to, čo povedal predseda KBS, že počas uplynulého roka bolo oslovených niekoľko známych tvárí, ale nejako to nevyšlo.

Zachytili ste šumy okolo niektorých mien?

Nie, vôbec som to nesledovala. Jediné, na čo si spomínam, je, že keď odstúpil Martin Kramara, tak som si pomyslela: Možno v tomto čase synodálneho procesu nastal čas pre nejakého laika a možno by to mohla byť priamo aj žena. To, že by som to mala byť ja, mi však ani vo sne nenapadlo.  

Vaša voľba je skutočne prekvapením. Kto a kedy vás oslovil s touto ponukou?

Pozvanie zo strany biskupov do tejto služby, lebo takto to vnímam, sa ku mne dostalo asi pred dvoma mesiacmi. Som rada, že pred rozhodnutím som mala dostatočný priestor na uvažovanie a duchovné rozlišovanie. Naozaj som ho potrebovala. S manželom sme sa naučili nereagovať na výzvy a pozvania hneď, ale najprv si veci zvážiť a hlavne sa postaviť pred Boha a pýtať sa jeho, čo mi v tej situácii chce povedať.

Prečo ste sa napokon rozhodli túto ponuku prijať?

Snažím sa, aby moje vnútorné rozlišovanie nebolo odtrhnuté od reality. Veľakrát mi práve vonkajšie podnety alebo okolnosti ukazujú, akým smerom sa mám hýbať. A v tomto prípade som nenašla žiadnu zábranu, aby som povedala nie. K svojmu rozhodnutiu dať sa novým spôsobom do služby cirkvi som dospela s veľkým pokojom.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Aká je vaša doterajšia skúsenosť so svetom médií?

Pohybovala som sa najmä vo vydavateľskej a prekladateľskej oblasti, tlmočím a blízke mi je písané slovo, keďže som prispievala do časopisu a pre portál Nové mesto. Nie som však novinárkou a ani sa do tejto roly neštylizujem.

Viacero slovenských kňazov v uplynulých rokoch absolvovalo Fakultu inštitucionálnej komunikácie Pápežskej univerzity sv. Kríža v Ríme, ktorá sa špecializuje na výchovu cirkevných hovorcov. Napokon, jej absolventmi boli aj bývalí hovorcovia KBS Kramara a Kováčik. Napokon ste prednosť dostali vy. Nakoľko zavážilo to, že ste žena?

Zrejme to zavážilo, ináč si to neviem vysvetliť. Nemám za sebou takú teoretickú prípravu, ako mali obaja moji predchodcovia. Zo strany biskupov je to však pekné a odvážne gesto, vidím v tom jeden z plodov synodálneho kráčania. Dosvedčuje to, že naši biskupi sú vnímaví na pozvania pápeža Františka.  

Rovnakú pozíciu v rámci Českej biskupskej konferencie dlhodobo zastáva Monika Klimentová. Poznáte sa?

Nie, ale mám v pláne ju ako svoju skúsenejšiu kolegyňu osloviť.

Ani u nás nie je žena – hovorkyňa v radoch cirkvi úplnou novinkou. Už pred 15 rokmi bola za komunikáciu Banskobystrickej diecézy pod vedením biskupa Rudolfa Baláža zodpovedná Zuzana Juhaniaková. Spomínate si na ňu?

Áno, to meno poznám, ale ak sa nemýlim, tak v osobnom kontakte sme spolu nikdy neboli.

„Pre mňa je barikáda symbolom strachu a obavy z odlišnosti, ktorá neraz môže byť obohacujúca. Pretože my sa dnes často nedokážeme spolu nielen rozprávať, ale ani sa počúvať.“ Zdieľať

Ste pripravená na to, že ako žena na nezvyčajnej pozícii sa môžete stať objektom zvýšeného záujmu zo strany lifestylových magazínov či dokonca bulváru?

Som žena, ktorá má svoje prežívanie, záujem o množstvo vecí a zdá sa mi prirodzené, že aj o týchto veciach v ženskom svete treba vedieť rozprávať.

Inzercia

Ak by ste od nejakého ženského časopisu dostali ponuku na rozhovor, išli by ste do toho?

Nevylučujem to. Ak by bol teda ten záujem úprimný. Mojím poslaním ako hovorkyne KBS však určite nie je stať sa súčasťou tohto sveta.

Predseda KBS Bernard Bober v minuloročnom rozhovore, v ktorom som sa ho pýtal aj na výber nového hovorcu, povedal, že „verejne vystúpiť a rozprávať v mene biskupov nie je vôbec jednoduché“. Vnímate to tak aj vy?

Je to zodpovedná a náročná úloha. Myslím si, že s každým vystúpením si to budem uvedomovať viac a viac.

Predpokladám, že ste sa už spolu rozprávali o vzájomnom fungovaní a spolupráci. Aké pravidlá ste si nastavili? Aj vzhľadom na to, že arcibiskup Bober sídli v Košiciach, kým sekretariát KBS, ktorého súčasťou sa ako hovorkyňa stávate aj vy, sa nachádza v Bratislave.   

Základný rámec komunikácie sme si už nastavili a postupne ho budeme precizovať. Určite je výhodou, keď sa veci dajú riešiť spoločne na jednom mieste, ale zároveň sa domnievam, že pri súčasných komunikačných možnostiach nie je táto vzdialenosť neprekonateľným problémom.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Budete len klasickou hovorkyňou, ktorá zvoláva tlačové konferencie či brífingy, pripravuje tlačové správy a reaguje na otázky novinárov, alebo sa budete spolupodieľať aj na nastavení strategickej komunikácie Katolíckej cirkvi na Slovensku?

Najprv potrebujem čas, aby som sa zorientovala a niektoré veci odpozorovala. Osobne považujem za dôležité, aby sa lepšie využívali zdroje a potenciál mnohých kvalitných ľudí, aby boli lepšie zosieťovaní. Toto prepájanie považujem za absolútne kľúčové. Ale za rovnako dôležitú považujem aj vzájomnú prajnosť a spoluprácu medzi kresťanskými médiami.  

A pri komunikácii s necirkevným prostredím, ktoré je stále viac sekulárnejšie, ba neraz až nepriateľské, aké výzvy identifikujete v tomto kontexte?

Vzájomný dialóg. Viem, že toto slovo je natoľko nadužívané, až postupne stratilo svoju váhu, ale my jednoducho potrebujeme prepájať tie uzavreté bubliny, ktoré sa tu povytvárali. Platí to aj o nás v cirkvi. Musíme sa naučiť hovoriť zrozumiteľným jazykom. Aj keď nie vždy dospejeme k úplnej názorovej zhode, dôležité je hľadať porozumenie a spoločné prieniky, neprestať sa spolu rozprávať. Nemusíme sa jedni druhých báť. Verím, že v každom človeku sa skrýva dobro.

To znie síce pekne, ale práve dnešná doba je poznačená tým, že zákopy sú čoraz hlbšie a barikády stále vyššie...

Pre mňa je barikáda symbolom strachu a obavy z odlišnosti, ktorá neraz môže byť obohacujúca. To, samozrejme, neznamená, že človek nemá mať jasne pomenované svoje korene. Naopak, len keď vieme, kým sme, aká je naša identita, môžeme spoločne kráčať jeden vedľa druhého a pristupovať k sebe navzájom s úctou aj rešpektom.

Pretože my sa dnes často nedokážeme spolu nielen rozprávať, ale ani sa počúvať. Máme vopred vyhotovené skostnatené schémy a ešte predtým, než sa s niekým stretneme, už vieme, čo mu chceme povedať. Nezostáva tak žiadny priestor na vzájomné prekvapenie a obohatenie, čo je podľa mňa škoda.

Ako bude vyzerať vaša spolupráca s hovorcami jednotlivých diecéz a eparchií? S niektorými máme my novinári lepšiu, s inými zas horšiu skúsenosť. Budete sa snažiť o profesionalizáciu aj v tomto prostredí, alebo sem vaše kompetencie nesiahajú?

Mojou prvoradou úlohou je komunikovať témy súvisiace s prácou samotnej KBS. S hovorcami diecéz a eparchií chcem najprv nadviazať dobré vzťahy, ktoré sú pre mňa kľúčovou vecou. A ak by sa následne ukázal záujem o prehlbovanie ďalšej spolupráce a odbornosti, budem len rada.

So žiadosťami o vyjadrenie či rozhovor sa často obraciame aj na radových kňazov, ktorí sú nejakým spôsobom zaujímaví alebo majú kompetenciu v nejakej špecifickej oblasti. Väčšinou s ich ochotou nemáme problém, no stáva sa nám aj to, že nám povedia, že si najprv musia vypýtať súhlas od svojho biskupa. Odvolávajú sa pritom na inštrukciu KBS, ktorú niektorí nazývajú „náhubkový zákon“. Celé sa to tak komplikuje a občas ide aj do stratena. Myslíte si, že toto nariadenie je namieste? 

Musím sa s tým dokumentom lepšie oboznámiť. Ale dôležitým je názor samotných biskupov – či považujú za dobré ponechať to v dnešnom stave, alebo by bola vôľa to zmeniť.

Keď v roku 2014 do pozície hovorcu biskupov nastupoval Martin Kramara, pre denník SME povedal, že je potrebné „vypracovať nejaký plán strategickej komunikácie pre cirkev, čiže mať aj nejaké plánovanie, ciele a ich zhodnotenie“. Čo si o tomto zámere myslíte, keďže dodnes sa nič také v prostredí cirkvi na Slovensku nepodarilo realizovať?

Keď človek prichádza na nové miesto, je priam žiaduce, aby mal pripravený nejaký plán a stratégiu. Najprv však treba pozorovať, zoznámiť sa a až potom vstupovať do vecí. Teda plán áno, ale až postupne.

Bývalý hovorca Kramara sa stal terčom kritiky, a to aj zo strany niektorých veriacich, keď v roku 2020 pomenoval niekoľko internetových stránok, na ktoré by si ľudia mali dávať pozor. Súhlasíte s ním, že aj v kresťanskom prostredí existujú médiá s dezinformačným či iným škodlivým obsahom?

Určite áno. Istá skupina ľudí – a nejde len o veriacich – inklinuje a aj v minulosti inklinovala k dezinformáciám, teda správam bez opodstatnenia a argumentov. Príležitostne treba ľuďom pripomínať, že takéto médiá tu sú, a preto je potrebné používať zdravý rozum a vedieť rozlišovať. Pretože čitatelia týchto médií sa neraz uzatvárajú do svojho sveta a postupne sa radikalizujú. Treba byť v tom jasný, ale zároveň citlivý a trpezlivý.

Ako budete reagovať, keď vás tieto weby oslovia so žiadosťou o rozhovor či vyjadrenie?

Ten, kto hovorí za KBS, by mal poskytovať rozhovory a vyjadrenia médiám, ktoré sú kredibilné a nešíria dezinformácie.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.