Svet kresťanstva 30. apríl 2016

Ježišova matka očami Koránu

Ján Krupa
Ján Krupa
Prinášame druhú časť seriálu Jána Krupu o tom, ako vidí Korán niektoré postavy kresťanstva.
Prinášame druhú časť seriálu Jána Krupu o tom, ako vidí Korán niektoré postavy kresťanstva.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Ján Krupa

Ježišova matka očami Koránu

Mária (arab. Marjam) bola v čase Mohamedovho pôsobenia zaiste najznámejšou ženskou postavou na Blízkom východe. Naprieč kultúrami a náboženstvami bola známa ako Ježišova matka. Uctievali ju ako sväticu, pannu, Bohorodičku a v niektorých heterodoxných kresťanských skupinách dokonca ako bohyňu.

Moslimské pramene informujú, že v Mohamedovom čase bola ikona Márie s dieťaťom Ježišom vystavená v Kaabe. A preto neudivuje, že Mária sa spomína aj v Koráne, pričom je tu jedinou menovite uvádzanou ženou! Korán venuje Márii viac pozornosti než Nový zákon. O Ježišovej matke sa hovorí v šiestich súrach v 38 veršoch (v chronologickom poradí počnúc od najstarších: Korán 19:16–34; 23:50; 21:89–91; 3:33–37.42–47; 66:11–12; 5:75.116). K nim možno ešte pripočítať 33 miest v Koráne, na ktorých nachádzame Ježišovo prímenie „syn Márie“, resp. „Máriin syn“.

Ako si všimol Martin Bauschke (Sohn Marias. Jesus im Koran, WBD 2013), Mária sa spomína len v súrach, v ktorých sa vyskytuje aj Ježiš. V Koráne neexistuje jediná súra, v ktorej by bola Mária uvedená bez toho, aby bol spomenutý aj Ježiš. Svedčí to o ich spätosti v Koráne.

Čo sa v Koráne hovorí o narodení, detstve a znakoch božského vyvolenia Márie (Korán 3:33n), veľmi silno pripomína to, čo sa o Márii hovorí v novozákonných apokryfoch, zvlášť v evanjeliách o detstve.

Máriin pôvod

Za „otca“ – presnejšie povedané: za praotca Márie – je považovaný Imrán, teda biblický Amrám (Numeri 26,59), ktorý bol otcom Mojžiša, Árona a Mirjam. Mária sa nazýva „dcérou Imrána“ (arab. bint Imrán, Korán 66:12). Podľa mena rodu, z ktorého pochádzala Mária, je pomenovaná koránska súra 3: „Imránov rod“.

Meno Máriinej matky sa v Koráne neuvádza. Nazýva sa tu len opisne: „Imránova žena“ (Korán 3:35). V zhode s kresťanskou tradíciou sa v islamskej tradícii nazýva Anna či Hanna.

Zvyšky moslimami zničenej mozaiky s Máriou, Ježišom a Jánom Krstiteľom v chráme Najsvätejšej múdrosti v Konštantínopole.

Aj Korán pozná najznámejší príbeh o Márii a Ježišovi – príbeh Ježišovho narodenia. Svoju najstaršiu verziu podáva v súre 19, ktorá je nazvaná podľa Ježišovej matky: „Mária“. Popri nápadnom označení Márie za „dcéru Imrána“ nachádzame v príbehu o Ježišovom narodení ďalšiu genealogickú pozoruhodnosť – oslovenie Márie: „sestra Árona“ (arab. ukht Hárún, Korán 19:28).

V kresťanskej tradícii sa brat Márie nespomína. Moslimskí komentátori Koránu špekulujú o Áronovej totožnosti. Išlo azda o známeho súčasníka alebo príbuzného Márie z toho istého kmeňa, ako sa domnieva Tabarí (†923), alebo skutočne o jej brata, ako uvažuje Thalabí (†1035)? Ibn Kathír (†1373) vo svojom komentári odkazuje na hadít (Mohamedov výrok) v zbierke Muslima, podľa ktorého už Mohamed vysvetľoval oslovenie „sestra Árona“ praxou židov, ktorí kládli mená svojich detí do vzťahu s veľkými židovskými prorokmi alebo zbožnými mužmi. Iní vykladači poukazujú na semitskú predstavu, podľa ktorej potomkovia kmeňa boli považovaní za súrodencov praotcov. V tomto zmysle Muhammad Asad (†1992) vo svojej knihe Die Botschaft des Koran (Patmos 2015) vysvetľuje, že podľa starobylého semitského jazykového úzu sa meno človeka často spájalo s menom známeho predka alebo zakladateľa kmeňovej línie. Takto bol napríklad muž patriaci do kmeňa Banu Tamin niekedy oslovovaný ako „syn Tamina“ alebo „brat Tamina“. A keďže Mária patrila do kňazskej triedy, a preto pochádzala od Árona, Mojžišovho brata, bola nazývaná „sestrou Árona“.

Od tohto výkladu klasických a súčasných moslimských komentátorov sa odlišuje tvrdenie kresťanských teológov a neskôr aj niektorých orientalistov (Ludwig Buchmann, Carl Heinrich Becker, Hubert Grimme), že Mohamed sa jednoducho pomýlil! Ježišovu matku si omylom zamenil s Mirjam, ktorá je v hebrejskej Biblii označená za Áronovu sestru (Exodus 15,20). Paralelizácia oboch týchto ženských postáv bola známa z kresťanskej tradície: „Jedna Mária stála na brehu, pretože Mojžiš plával na vode, a jedna Mária porodila Ježiša po tom, čo jej anjel Gabriel dal prisľúbenie.“ (Afraat, †345, Homília XXI)

Podľa Martina Bauschkeho však o zámene nemôže byť ani reči. Veď ani kresťanskí teológovia netvrdia, že v Novom zákone evanjelista Lukáš považuje Alžbetu, príbuznú Márie, za súčasníčku Mojžiša, pretože ju označuje za „Áronovu dcéru“ (Lukášovo evanjelium 1,5). Ďalší príklad semitského jazykového úzu v Novom zákone možno vidieť v oslovení Ježiša: „Dávidov syn“. Tvrdenie, že Mohamed si omylom zamenil Máriu s Mirjam, implikuje tvrdenie, že Ježiša považoval za Mojžišovho synovca, teda súčasníka. Aj keby sme akceptovali, že Mohamed v ranom období svojho pôsobenia v Mekke, do ktorého patrí súra 19, skutočne považoval starozákonnú Mirjam a Ježišovu matku Máriu za jednu a tú istú osobu, toto nedorozumenie mohlo byť objasnené najneskôr v Medine. Lebo zo súr, ktoré tam vznikli, jasne vyplýva, že Ježiš bol poslaný Bohom, aby aktualizoval a modifikoval medzi Izraelitmi dávnejšie zanedbávanú Tóru (Korán 3:50; 5:46; 61:6). Toto vylučuje súbežnosť Ježiša s Mojžišom a takisto trvalé zamieňanie Márie s Mirjam v Koráne. Podľa Martina Bauschkeho sa treba skôr pýtať, či tu podsúvaná zámena vôbec niekedy existovala a či netreba radšej predpokladať semitský jazykový úzus, takže sa jednoducho myslí: Mária pochádzala z Áronovho pokolenia. Podľa Suleimana Mourada (Koran. Kommentar und Konkordanz, Kohlhammer 1989) má stotožňovanie Márie s Amránovou dcérou a Áronovou sestrou za cieľ poukázať na jej biblický pôvod, a nie informovať poslucháčov Koránu o jej priamom otcovi a bratovi.

Mária, Ježišova matka

Meno Márie sa v Koráne objavuje často v spojení: „[Ježiš], syn Márie“, resp. „Máriin syn“ (Korán 2:87.253; 3:35nn; 4:157; 5:17.46.72.78.110.112.114.116; 9:31; 19:34; 23:50; 33:7; 43:57; 57:27; 61:6.14). Dodnes každý v islamskom svete vie, na koho sa myslí pod „synom Márie“, aj keď sa neuvedie výslovne Ježišovo meno.

Táto slovná kombinácia bola nápadná vo vtedajšom rečovom a kultúrnom svete. Lebo vo všeobecnosti Semiti neuvádzali ženy vo svojej genealógii. Keď Korán označuje Ježiša za „syna Márie“, toto označenie dáva rozpoznať svoj kresťanský pôvod: toto matronymum sa v Novom zákone uvádza na jednom mieste (Markovo evanjelium 6,3), ďalej ho štyri razy nachádzame v apokryfnom arabskom a 15-ráz v apokryfnom sýrskom evanjeliu o Ježišovom detstve. Pochádza pravdepodobne z Etiópie a priniesli ho moslimskí exulanti po návrate do Mediny, preto sa neobjavuje v ranom (mekkskom) rozprávaní o Ježišovom detstve (Korán 19:1-33).

Čiastočne zničená mozaika v chráme Chora v Konštantínopole.

V Koráne často používaná slovná kombinácia „syn Márie“ nie je len výrazom úzkeho vzťahu medzi Ježišom a jeho matkou, ale plní aj funkciu protikladu ku kresťanskému označovaniu Ježiša za „Božieho Syna“. Synom Márie sa Ježiš nazýva aj na miestach (Korán 3:45; 4:157; 4:171; 5:17; 5:72.75; 9:31), kde je označovaný za „Mesiáša“ (arab. al Masih). Na všetkých týchto miestach (okrem Koránu 3:45) sú odmietnuté pozície, ktoré kladú Ježiša do rovnosti s Bohom, uctievajú ho popri Bohu v Trojici alebo ho označujú za Božieho Syna.

Mária, Bohom vyvolená

„Boh si vyvolil Adama a Noema [Noacha] a rodinu Abrahámovu a rodinu Imránovu spomedzi ľudí...“, takto to formuluje Korán 3:33. Sú tu uvedené štyri mená: Adam, Noach, Abrahám a Imrán.

Podľa islamského chápania Adam je prvým prorokom. Dostalo sa mu prímenie „otec ľudského rodu“ (arab. abul-bašar) a „Boží vyvolenec“ (arab. safij Allah). Noach – po ktorom je pomenovaná súra 71 – je v Koráne vnímaný ako prvý prorok trestu (Korán 11:36). S ním je uzavretá tá istá zmluva ako s Abrahámom, Mojžišom a Ježišom (Korán 33:7). Je označovaný ako „zjavný varovateľ“ (Korán 11:25; 71:2), „poctivý posol“ (Korán 26:107) a „Bohu poddaný a vďačný“ (Korán 17:3). Božie poverenie dané Noachovi sa kladie do rovnosti s poverením daným Abrahámovi, Mojžišovi, Ježišovi, dokonca so zjavením daným Mohamedovi.

Podľa Koránu je Abrahám základným vzorom pre všetkých veriacich: „Učiním ťa vzorom a príkladom pre ľudí“ (Korán 2:124). Abrahám je považovaný za model veriaceho oddaného Bohu. Abrahám je Bohom vyvolený (Korán 2:130) a správne usmernený (Korán 3:33). Korán z neho robí Božieho dôverníka: „A Boh učinil Abraháma blízkym Sebe“ (Korán 4:125), podobne aj islamská tradícia. Korán dokonca raz hovorí o Svätom písme, ktoré pochádza od Abraháma (Korán 87:18-19).

Do radu týchto vyvolených Božích služobníkov patrí aj „pokolenie Imrána“, z ktorého pochádzajú Mária a Ježiš. Ako poukazuje Ludwig Hagemann (Maria, in Islam-Lexikon, Herder 2006), arabské sloveso istafa (vyvoliť) sa v Koráne používa hlavne na vyjadrenie vyvolenia Božích poslov ako Božích služobníkov (Korán 27:59; 35:32) a anjelov (Korán 22:75). Aj zvláštne povolanie a omilostenie „pokolenia Imránovho“ je uvedené slovesom istafa, a ešte viac: aj Mária je vyvolená Bohom: „Hľa, anjeli povedali: ,Mária! Boh si ťa vyvolil a očistil a vyvolil si ťa spomedzi žien tvorstva.’“ (Korán 3:42) Ako si Boh vyvolil veľké postavy skorších generácií, tak aj Máriu zo všetkých žien sveta. Dodatok „očistil [ťa]“ je predpokladom pre Máriin pobyt v chráme (arab. mihrab), o ktorom je v Koráne reč krátko predtým. Koránom preň postulovaná podmienka – ísť na modlitbu očistený/očistená (Korán 5:6; 4:43) – je teda pri Márii splnená. Učenie, že Mária bolo očistená, skôr ako počala Krista, pozná aj kresťanská tradícia.

Mária, Bohu zasvätená

Už pred svojím narodením bola Mária svojou matkou zasvätená Bohu: „Hľa, keď Imránova žena povedala: ,Pane môj, Tebe som prisľúbila, čo je v mojom lone, aby bolo zasvätené Tvojim službám. Prijmi to odo mňa, veď Ty všetko počuješ a všetko vieš.’“ (Korán 3:35)

Táto modlitba Imránovej manželky so sľubom, že svoje dieťa zasvätí Bohu, veľmi pripomína pasáž z apokryfného Jakubovho protoevanjelia: Podľa nej Anna, Máriina matka, po zvestovaní skrze anjela povedala: „Ako žije Pán, môj Boh, či už to bude chlapec, alebo dievča, odovzdám ho Pánovi, svojmu Bohu, a bude po celý svoj život slúžiť jemu“ (Jakubovo protoevanjelium 4,1). Tento kresťanský text zas vykazuje paralely s modlitbou starozákonnej Anny z prvej Samuelovej knihy (1,11).

Mária, slobodná od hriechu?

Aj po pôrode sa Imránova manželka modlí: „... nazvala som ju Marjam. A dávam ju pod Tvoju ochranu i jej potomstvo pred Satanom vyvrhnutým“ (Korán 3:36). Podľa Koránu je Satan nepriateľom človeka (Korán 35:6; 2:168). Satan a jeho démoni sa pokúšajú prenasledovať ľudí, zviesť ich a uvrhnúť do nešťastia (Korán 114:1-5; 20:117; 15:39; 38:82; 17:62-64; 34:20-21; 7:15-18). Na pozadí tohto učenia treba vnímať modlitbu Máriinej matky, aby vyprosila ochranu proti diablovi pre svoju dcéru a jej potomstvo. Podľa islamskej tradície Mohamed k tomuto veršu vyhlásil: „S výnimkou Márie a jej syna sa každého dieťaťa, ktoré sa narodí, dotkne Satan a tento dotyk vedie k tomu, že dieťa vykríkne.“

Islamskí komentátori kladú toto vyjadrenie pochádzajúce z tradície prorokových výrokov (hadítov) do kontextu učenia o bezhriešnosti (arab. isma) prorokov, lebo podľa Koránu Mária a Ježiš patria k „vyvoleným služobníkom“, ktorí sú zbavení prístupu a zvádzania zo strany diabla (Korán 38:82-83). 

Či v tomto hadíte zaznievajú vágne spomienky na kresťanské učenie o nepoškvrnenom počatí Márie, ktoré sa presadzovalo po Efezskom koncile (431), to sa podľa L. Hagemanna nedá dokázať. Keď však podľa Koránu a islamskej tradície diabol ako protihráč Márie jej napokon nemohol spôsobiť nijakú škodu, zaiste je možné poukázať na paralelu s kresťanským výkladom k starozákonnej knihe Genezis (3,15): „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!“

Mária, panna a matka

Po zvestovaní narodenia chlapca v Koráne (19:16-21) sa Mária opýtala: „Ako by som mohla mať syna a pritom sa ma nedotkol človek a nebola som nepočestná?!“ (Korán 19,20; 3:47a).

Paralelnosť v tvrdeniach medzi kresťanskou tradíciou a Koránom je zjavná. Už Lukáš necháva Máriu spýtať sa: „Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža.“ (Lukášovo evanjelium 1:34). Cirkevní otcovia z toho vyvodzovali, že Mária zložila zvláštny sľub zdržanlivosti. Aj Korán hovorí o panenskosti Márie, no nepostuluje nejakú jej prísahu zdržanlivosti. Jednoznačné slová z mekkského obdobia, že nie je pobehlica, bezpochyby vypovedajú, že Mária vo svojej situácii vôbec nevidí možnosť stať sa matkou (Korán 19:20). Ako došlo k počatiu? Túto otázku  zodpovedá v súre 19 sám Boh: „To je pre Mňa ľahké“ (Korán 19:21a). Tehotenstvo sa len jednoducho konštatuje (Korán 19:22a), a tým aj panenský pôrod, ako fakt: „A bude tak stvorený, aby sme ho učinili znamením pre ľudí a milosťou od nás. A je to už vec rozhodnutá“ (Korán 19:22b).

Byzantský cisár Ján II. Komnenos s Pannou Máriou, malým Ježišom a cisárovnou Irenou na mozaike v chráme Hagia Sofia v Konštantínopole.

Pri zvestovaní Jánovho narodenia Zachariášovi sa v tejto súvislosti odkázalo na Božiu stvoriteľskú moc (Korán 19:9), takisto v Koráne 3:47, kde ide o rozprávanie o Ježišovom detstve z obdobia Mohamedovho pôsobenia v Medine. Tam sa upresňuje Boží spôsob konania: „Boh stvorí, čo chce. Keď rozhodne o nejakej veci, tak jej len povie: ,Buď’ a je“ (Korán 3:47b), to znamená, že Boh tvorí skrze svoje slovo. Odpoveďou na Máriino „Ako?“ je absolútna Božia stvoriteľská moc.

Podľa Ludwiga Hagemanna kresťanské vyznanie „narodil sa z Márie Panny“ je takisto aj koránskym vyznaním. Rozdiel v tvrdeniach spočíva v tom, že v Apoštolskom vyznaní viery sa hovorí: „[Ježiš] sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny“, zatiaľ čo v Koráne podľa jeho chápania by malo byť napísané: „Ježiš bol stvorený skrze jediné Božie slovo, narodil sa z Márie Panny“.

Korán výslovne berie Ježišovu matku pod ochranu proti obvineniam židov, ktorí „o Márii hovorili obrovskú lož“ (Korán 4:156). Táto výpoveď je zjavne namierená proti tvrdeniu, že Mária mala nemanželský pomer, z ktorého vzišiel Ježiš. Naproti tomu Korán charakterizuje Máriu výslovne ako ženu, „ktorá ochránila svoju poctivosť“ (Korán 21:91; 66:12).

Mária, znamenie pre veriacich

V Koráne sa opakovane hovorí o tom, že Božie znamenia sú hojné a zjavne prítomné v jeho stvorení a ľahko môžu byť chápané ako poukaz na Božiu všemohúcnosť a prozreteľnosť (Korán 30:17-25). Všetky tieto znamenia napomáhajú vieru v jedného a jediného Boha.

Aj proroci mali poslanie a poverenie viesť  k tejto viere, napomínajúc a varujúc ľudí, aby na ňu pamätali. V tomto zmysle sa aj poslanie veľkých prorokov Mojžiša, Ježiša a Mohameda ako doručovateľov zjavujúceho spisu opisuje v Koráne opakovane ako znamenie Božieho milosrdenstva.

V príbehu zvestovania Ježišovho narodenia Mária počuje slová: „A bude tak stvorený, aby sme ho učinili znamením pre ľudí a milosťou od nás...“ (Korán 19:21, 3:49). Boh nakoniec a naposledy poslal Mohameda s neprekonateľným koránskym zjavením k ľuďom: Korán obsahuje „znamenia jasné, zachované v hrudiach tých, ktorým bolo dané poznanie. Naše znamenia popierajú len tí, ktorí sa krivdy dopúšťajú“ (Korán 29:49). V tomto zmysle je Korán považovaný za trvale prítomné znamenie a samotné koránske zjavenia sa označujú za „ájat“, t. j. za Pánove znamenia.

Aj Mária sa spolu so svojím synom v Koráne označuje za „znamenie pre stvorených“ (Korán 21:91; 23:50). Aj z jej príbehu sa dá vyčítať Božie konanie. Je považovaná za vzor veriacej ženy a predstavená ako príklad pre veriacich (Korán 66:12). Ako manželka najskôr neveriaceho faraóna v modlitbe vyznáva svoju vieru (Korán 66:11) a kráľovná zo Sáby predchádza neveriacich vo svojom okolí vo viere (Korán 27:23-33), tak aj Mária stojí ako veriaca oproti neveriacim Izraelitom. Tým sa Mária popri faraónovej manželke a kráľovnej zo Sáby, a v protiklade k neveriacim manželkám Noacha a Lóta (Korán 66:10-12) stáva vzorom a predobrazom viery Chadídže, Mohamedovej prvej manželky, ktorá podľa islamskej tradície ako prvá prijala islam.

V islamskej tradícii je Mária spolu s Ajšou, Chadídžou a Fatimou vnímaná ako jedna zo štyroch najlepších žien, ktoré kedy žili, a je považovaná za hlavu žien v raji. Ako Abrahám (Korán 19:41), Ídris [Henoch] (Korán 19:56) a Jozef, Jakubov syn (Korán 12:46), tak aj Mária je v Koráne charakterizovaná ako „siddiqa“ (Korán 5:75), čo znamená „spravodlivá“ alebo „zbožná“ a tiež „pravdivá“. Pretože „za pravdivé pokladala slová Pána svojho a Jeho knihy“ (Korán 66:12), patrila „medzi poslušných [Bohu]“ (Korán 66:12; 3:43). Koniec koncov, nič iné nevypovedá ani arabské slovo „muslim“. Označuje niekoho, kto sa úplne podrobuje Božej vôli. Pretože Mária tak urobila, je znamením, príkladom a vzorom pre veriacich.

Implicitná kritika Koránu voči kresťanskej mariológii

Mnohé zhody medzi kresťanskou a islamskou mariológiou sa končia tam, kde sa z kresťanskej strany hovorí o Márii ako „Bohorodičke“ (gr. Theotokos). Mária je síce Ježišovou matkou, no nie je Božou matkou, lebo podľa Koránu Ježiš nie je Boží Syn. V medinskej súre 5:116 sa Boh v nebi pýta Ježiša: „Ježiš, syn Márie, a či ty si povedal ľuďom: Učiňte mňa i moju matku dvoma bohmi mimo Boha?“ Na túto otázku, ktorá je namierená proti kresťanskému učeniu o Trojici, Ježiš odpovedá: „Jedinečný si, nemá sa Ti pripisovať to, čo nezodpovedá pravde, neprislúcha mi, aby som hovoril niečo, na čo nemám právo. Ak som to povedal, iste by si o tom vedel. Poznáš, čo je vo mne, a ja nepoznám, čo je v Tebe. Veď Ty si ten, kto pozná to, čo nie je známe. Nepovedal som im nič iné než to, čo si mi prikázal: ,Uctievajte Boha, môjho Pána i vášho Pána...’“ (Korán 5:116n).

Panna Mária s Ježišom v konštantínopolskom chráme Chora.

Korán nepodáva autenticky kresťanské chápanie Trojice, ale zdá sa, že si ho predstavuje ako trojicu zloženú z Boha (ako otca), Márie (ako matky) a Ježiša (ako syna). Odhliadnuc od toho je tu kresťanská mariológia zasiahnutá do tej miery, že podľa Koránu Mária nesmie byť uctievaná ako „Božia matka“, pretože Korán odmieta Kristovo Božie synovstvo. A preto všetka vážnosť a úcta, ktorú Mária požíva v Koráne, má svoje hranice tam, kde to už vyzerá ako ohrozenie islamského monoteizmu.

Medzi učencami je dodnes predmetom sporu otázka, ako sa Mohamed dopracoval k vnímaniu Márie ako jednej z troch božských osôb. Existujú dohady o vplyve egyptských božských triád, napr. Isis, Osiris, Horus, ktoré boli sprostredkované skrze kontakty moslimov s Etiópiou. Podľa Ludwiga Hagemanna však treba myslieť skôr na kresťansky inšpirované okolie, v ktorom pravoverná viera ustúpila do úzadia, a bolo presýtené apokryfnými rozprávaniami, ako aj sektárskymi ideami a myšlienkami. Azda svoje zohrala prehnaná sektárska úcta Márie v niektorých regiónoch Arábie. Epifán zo Salaminy vo svojom spise o herézach Panarion spomína ženskú sektu, aktívnu v Arábii na konci 4. storočia, ktorá uctievala Máriu ako bohyňu. Raz ročne jej tieto ženy obetovali modloslužobníckym spôsobom chlieb/koláč (gr. kollyris) a jedli z neho. Sekta philomarianitov, ktorú spomína Leontios z Byzancie v 6. storočí, je pravdepodobne totožná s kollyridiankami. Možné je aj to, že Mohamed nezávisle od týchto heretických prúdov v dôsledku stotožňovania Ježiša z duchom (Korán 4:171), ktoré spôsobilo prázdne miesto v Trojici, zaviedol Máriu ako tretiu osobu. Možno počul o Márii ako „Bohorodičke“, a preto ju vnímal ako kresťanmi uctievanú bohyňu a v dôsledku toho si kresťanskú Trojicu predstavoval ako podľa ľudskej analógie vzniknutú rodinu muža, ženy a syna.

Mária, matka veriacich

Mária, Ježišova matka, zaujíma široký priestor v Koráne. Osobitný význam nadobúda skrze svoju spätosť s Ježišom, „synom Márie“, ako to Korán rád formuluje. Na pozadí otázky týkajúcej sa Ježišovho „bytia“, ktorá bola pre Mohameda rozhodujúca, sa zároveň kladie otázka týkajúca sa Máriinho „bytia“. Odpoveď Koránu znie: Mária je panna a matka, no nie je Božia matka, pretože jej syn Ježiš nie je Božím Synom. Avšak svojimi kvalitami znamenia, vzoru a príkladu pre veriacich plní Mária aj pre islamské spoločenstvo funkciu „matky veriacich“, ako vyzdvihol Ludwig Hagemann (Maria, in Islam-Lexikon, Herder 2006).

Foto: flicr.com

Keďže téma, ako islam vidí kresťanstvo, vyvolala značnú pozornosť, pripravujeme k nej ďalšie texty a diskusiu.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0