Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Tlačové správy
08. september 2023

Andrej Žiarovský analyzuje Oppenheimera aj zákulisie jadrovej špionáže

Oppenheimer, film Christophera Nolana o americkom fyzikovi, v lete ovládol kiná. Robert Oppenheimer je považovaný za otca atómovej bomby a vedeckého lídra tajného amerického atómového projektu Manhattan. Či sú aj detaily jadrovej špionáže v projekte založené na reálnych skutočnostiach, to rozoberá v energetickom podcaste Andrej Žiarovský.

Andrej Žiarovský analyzuje Oppenheimera aj zákulisie jadrovej špionáže

„Projekt Manhattan sa datuje do obdobia rokov 1942 až 1946. Zamestnával celkovo 225-tisíc ľudí a ďalších 600-tisíc nepriamo, pričom prevažná väčšina personálu ani nevedela, že pracujú na atómovej bombe. Náklady dosiahli na tú dobu obrovskú sumu – vyše 2 miliardy dolárov,“ pripomína Andrej Žiarovský.

Film spojil jeho dve veľké vášne – jadrovú fyziku a históriu. „Autorský tím si dal veľkú námahu, čo sa týka fyzikálnych a jadrových informácií, no i historického pozadia. Dá sa mu len máločo vyčítať,“ potvrdzuje s tým, že dialógy sú mnohokrát doslovnými prepismi skutočne zaznamenaných rozhovorov a ide o presné výroky postáv alebo vyjadrenia komisií pri vypočúvaniach a previerkach. „Niektoré zápletky, naopak – zrejme kvôli dramatizácii deja – obsahujú určité odchýlky od reálneho priebehu udalostí alebo nie sú dostatočne vykreslené,“ upozorňuje.

Čo bolo teda vo filme inak ako v skutočnosti?

Môžeme stručne spomenúť priebeh hlasovania o nominácii Lewisa Straussa, predsedu komisie pre atómovú energiu, na post amerického ministra obchodu. Vo filme vykresľuje režisér Nolan hlasovanie, ktorým Strauss tesne neprešiel. V skutočnosti sa však uskutočnili hlasovania dve. Hlasovanie senátneho výboru a následne hlasovanie samotného senátu. Strauss cez senátny výbor prešiel v pomere 9 : 8, no pri celosenátnom hlasovaní, kde boli proti nemu dvaja budúci americkí prezidenti John Fitzgerald Kennedy a Lyndon Baines Johnson, už neprešiel v pomere 47 : 49.

Na fikcii je založený aj vzťah Oppenheimera s Albertom Einsteinom, ktorý nebol veľmi vrúcny, a rozhovor, ktorý sa vo filme odohral, sa v realite neuskutočnil.

„Tvorcovia filmu zľahka bagatelizujú aj značnú komunistickú hrozbu v danej dobe,“ upozorňuje Andrej Žiarovský. „Okrem Fuchsa, nazývaného aj Špión, ktorý zmenil svet, existovalo totiž vtedy viacero špionážnych skupín. Prečo napríklad museli byť popravení manželia Rosenbergovci?“

Inzercia

Julius Rosenberg ako hlava špionážnej siete výrazne presahoval projekt Manhattan. Oficiálne bol americkou vládou odsúdený na trest smrti za stratu amerických životov počas kórejskej vojny, nie za atómový program. Jeho ženu popravili spolu s ním, keď na seba zobrala zodpovednosť, aby ochránila tehotnú priateľku. Sieť špiónov bola postupne odhaľovaná a mnohí boli odsúdení.

„Zaujímavé je i špionážne pozadie filmu vykreslené osudom všestranného nemeckého fyzika a matematika Klausa Fuchsa. Ten sa stal členom projektu Manhattan a podieľal sa na vývoji atómovej bomby, no zároveň kradol jadrové informácie pre Sovietsky zväz, za čo bol neskôr odsúdený.“ Aj o tom hovorí v podcaste VUJE Andrej Žiarovský.

„Počas projektu Manhattan sa odohrali dve tragické nehody,“ komentuje napríklad osud významných vedcov Louisa Slotina a Harryho Daghliana, ktorí mali v projekte Manhattan na starosti manipuláciu s plutóniovým jadrom bomby. Daghlianovi sa len 12 dní po útoku na Hirošimu a Nagasaki stala nehoda pri testoch kritickosti, keď sa mu nechtiac podarilo spustiť štiepnu reakciu. Na chorobu z ožiarenia skonal do jedného mesiaca. O deväť mesiacov neskôr Slotina pri podobnej nehode zasiahla smrteľná dávka radiácie a na akútnu chorobu z ožiarenia zomrel do deviatich dní. 

Viac o osudoch Roberta Oppenheimera aj jeho kolegov, Klausa Fuchsa a ďalších jadrových špiónov a najmä odhalení fikcie verzus skutočnosť sa dozviete z ďalšieho dielu podcastu Andreja Žiarovského, riaditeľa pre strategický rozvoj a medzinárodné projekty VUJE, a. s., a počúvať ho môžete aj na Spotify a Google Podcast v rubrike Jadrová energia.

Postoj · Andrej Žiarovský analyzuje Oppenheimera aj zákulisie jadrovej špionáže

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.