Stavbu poškodili aktivisti hnutia Letzte Generation (Posledná generácia), aby tak upozornili na klimatickú zmenu a nevyhnutnosť boja proti nej. Volajú po úplnom zrušení fosílnych palív do šiestich rokov a po zriadení akéhosi nového „spoločenského sovietu“.

„Náš protest ukončíme až po spustení zmeny. Najneskôr do roku 2030 sa musíme dostať z ropy, plynu a uhlia. Namiesto toho, aby fosílne koncerny kupovali a riadili časti politiky, obyvateľstvo sa musí spojiť v Spoločenskej rade,“ píšu aktivisti na sociálnych médiách.

Ako zistil reportér denníku Berliner Morgenpost, náklady na vyčistenie stavby môžu dosiahnuť až päťcifernú sumu a trvať niekoľko dní. Dôvodom je, že kvôli intenzívnemu slnečnému žiareniu sa farba zažrala do kameňa. Ten je navyše pieskovcom s otvorenými pórmi, teda malými bublinkami, v ktorých sa farba ľahko môže usadiť.

Brandenburská brána bola postavaná v rokoch 1789 až 1793 podľa návrhu architekta Carla Gottharda Langhansa, súsošie voza ťahaného štyrmi koňmi (Quadriga) navrhol sochár Johann Gottfried Schadow. Počas francúzskej okupácie v Napoleonských vojnách bola Quadriga odvlečená do Paríža, do Berlína sa vrátila po porážke Napoleona v roku 1814.

V tom čase už Brandenburská brána bola jedným zo symbolov silnejúceho nemeckého národného povedomia, za čo vďačila aj svojmu znázorneniu na maľbe francúzskeho Charlesa Meyniera – Vstup Napoleona do Berlína, 27. októbra 1806.

Význam Brandenburskej brány ešte vzrástol počas studenej vojny – vtedy sa brána nachádzala presne na hranici medzi britským a sovietskym sektorom, teda západným a východným Berlínom. Betónovým múrom obohnaná brána sa tak stala najznámejším symbolom rozdelenej krajiny aj rozdeleného mesta.

Radikáli strácajú podporu

„Posledná generácia“ využila zvýšenú pozornosť a v pondelok ráno podnikla hneď druhú akciu v Berlíne – aktivisti súčasne zablokovali až 21(!) ulíc. Hnutie, ale aj iné radikálne organizácie, ako napríklad „Just stop oil“, pri blokovaní dopravy či útokoch na umelecké diela argumentujú tým, že chcú upútať pozornosť a tak presvedčiť politikov aj občanov, aby konali.

Zatiaľ sa však zdá, že aktivisti docielili opak toho, čo si od svojho konania sľubujú. Podľa posledného prieskumu DeutschlandTrend pre nemeckú verejnoprávnu ARD z 15. septembra až 75 percent Nemcov povedalo, že protesty „Fridays for Future“, ktoré inšpirovala Greta Thunberg, majú na ich postoj ku klimatickej zmene iba malý alebo dokonca žiaden vplyv.

Ešte horšie výsledky má „Posledná generácia“. Až 85 percent opýtaných Nemcov si myslí, že klimatické hnutie často „ide priďaleko“, a rovnaký počet odsúdil aj ich blokády ciest a ulíc. Podpora klimatického hnutia v Nemecku počas posledných dvoch rokov tak padla na polovicu – zo 68 percent v roku 2021, keď sa hnutie ešte tešilo širokej obľube, na 34 percent v roku 2023.

Čoraz radikálnejšia pozícia mnohých klima-aktivistov, ktorí žiadajú nielen konkrétne opatrenia proti fosílnym palivám, ale aj zrušenie trhovej ekonomiky, pritom odháňa od hnutia i možných sympatizantov. Podiel občanov, ktorí majú pocit, že sú otvorení účasti na klimatických protestoch, tiež prudko poklesol.  

Aktivisti vo vláde

Dôvodom rastúceho odporu v spoločnosti sú nielen akcie aktivistov na uliciach, ale aj aktivistický prístup súčasnej ľavicovo-liberálnej vlády, konkrétne najmä politikov zo strany Zelených.

Vládna koalícia minulý týždeň schválila nový zákon o kúrení, ktorý nariaďuje, aby bol od roku 2024 každý nový systém kúrenia poháňaný prinajmenšom 65-percentnou energiou z obnoviteľných zdrojov.

To už je samo osebe dosť prísne, hoci ide o výrazne miernejší než pôvodný radikálny návrh Zelených, ktorí chceli fakticky zakázať iný spôsob kúrenia ako tepelnými čerpadlami (tie si vyžadujú desaťtisícové investície). Takisto chceli zakázať opravy už existujúcich ohrievacích kotlov na fosílne palivá. No aj keď vláda po odpore zo strany občanov aj koaličného partnera FDP predsa len trochu poľavila, nový zákon nenadchol.

Prepálený pôvodný návrh z pera Zelených totiž mobilizoval odpor voči akejkoľvek dodatočnej regulácii, čím ešte smú alebo nesmú občania kúriť, a tak dnes už väčšina spoločnosti odmieta dodatočné regulácie.

Podľa prieskumu medzi užívateľmi plynových a olejových kotlov odmietajú nový zákon väčšinovo prívrženci všetkých strán. Obzvlášť ostrý odpor pritom prevažoval medzi voličmi pravicových strán CDU/CSU, FDP a AfD, kde viac než 95 percent respondentov odmietalo novú legislatívu, dohromady sa k aktivitám vlády na tomto poli stavali kriticky dve tretiny opýtaných.

Podobné výsledky ukázal aj prieskum verejnoprávneho Stredonemeckého rozhlasu (MDR), podľa ktorého až 72 percent opýtaných v strednom Nemecku (Sasku, Durínsku a Sasku-Anhaltsku) nový zákon odmieta. Za jeho prijatie sa vyslovilo len 18 percent.

Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) preto píše: „Aká neúčinná je ‚radikálna účinnosť‘, ktorú ochrancovia klímy z Fridays for Future požadujú, možno v súčasnosti vidieť na spolkovej vláde. Chcela byť radikálne efektívna tým, že agresívne presadí klimaticky neutrálnu renováciu budov. Úplne to zlyhalo, pretože mnohé domácnosti sa cítili prevalcované a finančne preťažené. To bolo klimatickej politike medveďou službou. Vláda si odcudzila aj tie vrstvy obyvateľstva, ktoré chceli, ale nemohli – najmä finančne.“

FAZ si myslí, že „nepretržitý vzostup AfD“ je dôsledkom tlaku na „radikálnu účinnosť“ klimatických opatrení, pretože práve tento tlak podnietil volanie po „radikálne účinnej opozícii,“ teda AfD.