Kto je nový arcibiskup Bruselu
Muž činu, ktorý stelesňuje cirkev pozornú voči každodennosti a bratskosti
Počas slávnostnej inauguračnej bohoslužby v katedrále bola k dispozícii aj miestnosť, kde matky mohli dojčiť svoje deti.

Foto: kerknet.be
V arcibiskupstve Mechelen-Brusel začiatkom septembra vysvätili a uviedli do úradu nového arcibiskupa – metropolitu. Tak sa 54-ročný Luc Terlinden stal nástupcom 76-ročného kardinála Josefa De Kesela. Biskupská vysviacka sa uskutočnila v zaplnenej mechelenskej Katedrále svätého Rumbolda.
Keďže biskup hlavného mesta Európy je zároveň prímasom katolíckej cirkvi v Belgicku, popri kráľovi Filipovi, kráľovnej Matilde a všetkých belgických biskupoch sa na dvojhodinovom obrade vysviacky zúčastnilo množstvo čestných hostí z domova i zo zahraničia.
Z Luxemburska prišiel kardinál Jean-Claude Hollerich a z Paríža arcibiskup Laurent Ulrich. Holandskú biskupskú konferenciu zastupoval rotterdamský biskup Hans van den Hende. Katolícka cirkev v Nemecku bola jedinou susednou krajinou, ktorá nevyslala oficiálneho zástupcu.
Kandidát pápeža Františka
Nový bruselský arcibiskup Luc Terlinden bol kandidátom, ktorého si do tejto funkcie výslovne želal pápež František. V mechelenskej katedrále, ako aj v priľahlej záhrade, kde sa do slávenia prostredníctvom veľkoplošnej obrazovky zapojilo viac ako päťsto ľudí, vládla zbožná a rodinná atmosféra.
Miestami dokonca prepukol radostný potlesk a jasot, napríklad keď hlavný svätiteľ De Kesel svojmu nástupcovi nasadil biskupskú mitru a odovzdal svoju biskupskú palicu.
Luc Christian Joseph Terlinden, ktorý sa narodil 17. októbra 1968, je dokonale dvojjazyčný bruselský rodák, ktorý najskôr študoval ekonómiu na francúzsky a holandsky hovoriacej univerzite v Leuvene. Krátko pred svojimi 31. narodeninami bol v roku 1999 vysvätený za kňaza vtedajším bruselským arcibiskupom Godfriedom Danneelsom.
Potom sa špecializoval na morálnu teológiu na Pápežskej akadémii Alfonsiana v Ríme. Jeho doktorandská práca sa týkala prameňov morálky v spisoch Charlesa Taylora a Johna Henryho Newmana.
V roku 2017 sa Terlinden stal rektorom frankofónneho diecézneho seminára, členom biskupskej rady arcibiskupstva Mechelen-Brusel a členom kapituly mechelenskej katedrály. Vyučoval aj vo Veľkom seminári v Namure.
V septembri 2021 bol vymenovaný za generálneho vikára arcidiecézy Mechelen-Brusel.
Stelesňuje určitý budúci obraz cirkvi
Pápež František 22. júna 2023 prijal rezignáciu kardinála De Kesela na funkciu bruselského arcibiskupa z dôvodu veku a zároveň vymenoval Luca Terlindena za jeho nástupcu a 28. júna aj za vojenského ordinára Belgicka.
„Nepriviedla vás sem potreba povýšenia ani karierizmus,“ povedal vo svojom príhovore hlavný svätiteľ De Kesel. Podľa slov emeritného bruselského hierarchu nového arcibiskupa poháňal skôr pocit, o ktorom raz Charles de Foucauld napísal: „Len čo som uveril, že Boh existuje, uvedomil som si, že nemôžem žiť inak ako pre neho.“ Luc Terlinden je totiž členom Kňazského bratstva Charlesa de Foucaulda.

Menovanie Josého Coba Cana, ktorý sa onedlho stane aj kardinálom, je prekvapením. Nunciovo terno s inými menami pápež odmietol.
Terlinden je mužom činu a stelesňuje určitý budúci obraz cirkvi, ktorá je pozorná voči každodennosti a usiluje sa o bratskú inklúziu. Preto počas slávnostnej bohoslužby v mechelenskej katedrále bola k dispozícii aj miestnosť, kde matky mohli dojčiť svoje deti.
Vo svojom ďakovnom príhovore Terlinden spomenul nielen svätých Františka z Assisi a Charlesa De Foucaulda, ale aj pátra Damiána De Veustera, belgického svätca z ostrova Molokai, narodeného len niekoľko kilometrov od Mechelenu:
„Damián mal silný charakter, ale aj pokorné srdce, bez ktorého by nemohol nasledovať Ježišovu výzvu, aby sa vzdal všetkého a stal sa bratom malomocných na ostrove Molokai. Damián nehovoril ‚ja a malomocní‘, ale ‚my malomocní‘. Pozýva nás, aby sme prostredníctvom pokory srdca žili bratsky v kútoch existencie. Kde bude náš Molokai?“
Pápežská menovacia bula, ktorá bola prečítaná, výslovne načrtáva cestu, ktorú rímsky biskup vytyčuje belgickej cirkvi pod vedením jej nového pastiera: cesta synodality, stretnutia a načúvania, dialógu a rozlišovania.
„Pápež František zároveň jasne naznačuje, že základnou podmienkou nasledovania tejto synodálnej cesty je pokora srdca,“ zdôraznil Terlinden.