Konferencia biskupov Slovenska, ako aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) dávali v minulosti vyhlásenie aj k voľbám do Európskeho parlamentu či k prezidentským voľbám.

My sme sa však v tomto texte až na jednu výnimku pozreli na vyhlásenia týkajúce sa parlamentných volieb.

Prvé politické vyhlásenie vydala Konferencia biskupov Slovenska (KBS) už 25. novembra 1993. Biskupi v ňom reagovali na spoločensko-politickú situáciu na Slovensku. Z ich vyhlásenia cítiť snahu vysvetliť veriacim, prečo sa vôbec episkopát k politike vyjadruje, čo je pochopiteľné, keďže veriaci na to dovtedy veľmi neboli zvyknutí.

V prvom vyhlásení KBS reagovala na prepúšťanie

V úvode vyhlásenia KBS vysvetľuje, že „hlavnou úlohou biskupov je bdieť a pravoverne vysvetľovať i aplikovať na konkrétne činy i udalosti celú zjavenú Božiu pravdu, ako aj pevné morálne normy, na ktorých je položený celý spoločenský poriadok“.

Biskupi v tom čase reagovali na „nespravodlivé prepúšťanie naslovovzatých odborníkov z úradov na rôznych stupňoch, ktorí sa v nich osvedčili dlhoročnou poctivou prácou, ktorú možno preukázať výsledkami.

Pritom sa ukazuje, že jediným dôvodom týchto nespravodlivých zákrokov je iba to, že títo ľudia svojimi názormi a postojmi nezodpovedajú akýmsi znovu zavádzaným novodobým straníckym kritériám. Zákroky proti týmto ľuďom považujeme nielen za neľudské a nemorálne, ale aj za neprezieravé a nemúdre, pretože ich dôsledky poškodzujú celú spoločnosť“.

Katolícki biskupi vtedy reagovali aj na politickú nekultúrnosť a vyjadrili znepokojenie nad tým, že pred tvárou širokej verejnosti sa odohrávajú otvorené konflikty najvyšších predstaviteľov štátu, ktoré sú vzdialené základným normám slušnosti.

Vyhlásenie KBS k voľbám / Nevoľte tých, ktorí podporujú potraty, genderovú ideológiu alebo šíria nenávisť

„Nemôžeme súhlasiť s názorom, že prejavy politickej nekultúrnosti sú súkromnou záležitosťou tých predstaviteľov štátu, ktorí sa ich dopúšťajú. Vrhajú zlé svetlo nielen na tých, ktorí sa týchto nekultúrností dopúšťajú, ale predovšetkým ponižujú Slovensko pred ostatným svetom,“ napísali biskupi pred takmer 30 rokmi.

Nuž, môžeme len skonštatovať, že tieto vety nestratili na aktuálnosti ani dnes.

Biskupi v tomto vyhlásení ostro odsúdili aj interrupcie, eutanáziu a sterilizácie a zápas medzi politickými skupinami, „ktoré, zdá sa, viac zápasia o moc ako o ekonomické a morálne pozdvihnutie Slovenska a jeho občanov“.

V závere KBS priznáva, že jej vyhlásenie mnohých prekvapí. „Zaujímanie postojov a stanovísk k aktuálnym otázkam, ktoré obyvateľstvo najviac trápia, je bežný spôsob práce a zároveň i povinnosťou pastierov viesť zverený ľud po ceste spásy.“

Biskupi v roku 1998 varovali pred nenávisťou

Prvé vyhlásenie k voľbám vydali biskupi v roku 1998. Nešlo však o pastiersky list, ale podobne ako pred týmito voľbami, ktoré Slovensko čakajú teraz, „len“ o vyhlásenie. Boli to voľby po štyroch rokoch Mečiarovej vlády.

Katolícki pastieri vtedy ponúkli veriacim niekoľko zásad k správnemu postoju pri rozhodovaní sa vo voľbách. Prvou zásadou bolo, že každý veriaci občan má uplatniť svoje volebné právo, lebo máme spoločnú vážnu zodpovednosť za spoločné dobro.

„Pri výbere politických subjektov i jednotlivých kandidátov, ktorým dáme svoj hlas, riaďme sa touto zásadou: voľme tých, o ktorých sme vo svedomí presvedčení, že im ide úprimne o službu spoločnému dobru nás všetkých. Spoločné dobro však možno budovať iba na pravde a spravodlivosti, a to rešpektovaním Božieho zákona a nezištnou službou všetkým občanom našej vlasti,“ apelovali biskupi.

Ďalej biskupi uvádzajú, že pre tieto dôvody budú voliť tých, ktorí bránia život pred násilím, a to aj pred narodením odvolaním liberálneho potratového zákona, ktorí sa budú starať o hospodársky a sociálny poriadok, budú podporovať zdravú výchovu deti, usilujú sa o cirkevné školy či budú legislatívne bojovať proti nespravodlivosti, neprávosti a násiliu.

„Sme znechutení z podvodov a korupcie. Z materiálnej aj morálnej. Nestrácajme však nádej! Je vážnym zlom podvádzať, keď ide o majetok.“ Zdieľať

Biskupi zároveň varujú pred nenávisťou voči politickým protivníkom a pred prehnaným idealizovaním tých, s ktorými sympatizujeme.

V roku 1998 KBS vydala aj po voľbách krátke vyhlásenie, kde ocenila, že volebná účasť bola vysoká, čo je dôkazom toho, že ľuďom záleží na osude Slovenska, za čo im vyjadrili úctu.

„Výsledky volieb priniesli nádeje, ktoré nesmú byť udusené sebeckými záujmami jednotlivcov či straníckych skupín. Vyjadrujeme spolu s vami nádej, že súčasné politické zoskupenia budú postupovať demokratickými spôsobmi v záujme dobra nás všetkých.

Slovensko dnes potrebuje spravodlivé rozdeľovanie hmotných dobier, záujem o materiálne slabšie vrstvy obyvateľstva, riešenie sociálnych otázok zvlášť v duchu náuky Cirkvi, aby pritom nezanikli duchovné hodnoty, kultúra a výchova,“ apelovali pred 25 rokmi.

Po pastierskych listoch prišli vyhlásenia

Na rozdiel od roku 1998, keď KBS napísala k voľbám „len“ vyhlásenie, v ďalších rokoch písali biskupi pastierske listy. Kým vyhlásenia sa čítajú zvyčajne na konci omše v časti farských oznamov, pastierske listy sa čítajú namiesto homílie.

V pastierskom liste z 8. septembra 2002 KBS pripomína, že „Božia prozreteľnosť umožnila už trinásť rokov žiť v slobode“.

Biskupi na margo toho kriticky konštatovali, že si slobodu nevieme dostatočne vážiť.

„Niektorí naši spoluobčania, oplakávajúc časy, v ktorých boli mnohí prenasledovaní, iste nesprávne chápu pojem sloboda. Myslia si, že sloboda znamená robiť si, čo mi napadne, i keď je to proti Božiemu poriadku. Zneužívaním slobody zo strany niektorých jednotlivcov vznikajú v spoločnosti veľmi negatívne javy, ktoré nám všetkým spôsobujú mnohorakú trpkosť: ohrozovanie ľudských životov, morálnych hodnôt i majetku.“

Biskupi v pastierskom liste zároveň vysvetlili, že vo voľbách dávame „osobám, ktoré sa uchádzajú o naše hlasy, moc, aby spravovali našu vlasť v záujme spoločného dobra“.

Biskupi sa nevyhli ani zhodnoteniu spoločensko-politickej situácie. Zhodnotili, že potrebujeme, aby sa u nás zaistil poriadok, aby nám politici zaručili pocit bezpečia a všestranný rozvoj.

„Potrebujeme, aby sa starali o chudobných a vytvárali priaznivé podmienky na vznik pracovných príležitostí pre nezamestnaných. Chceme, aby pod ich spravovaním bola naša krajina užitočným a rovnocenným členom v rodine európskych národov.“

Pastiersky list vyjadril tiež názor, že „nášmu rozvoju prekáža klientelizmus, korupcia a rozšírená zločinnosť. Veľmi nebezpečný je aj každý druh drobných trestných činov, ako sú krádeže v domácnostiach či na poliach“.

Biskupi ďalej píšu, že podnikanie je veľkým rizikom vzhľadom na negatívne prostredie a na ekonomický rozvoj. Našu krajinu v roku 2002 dokonca považovali za rizikové miesto pre turistov.

„Pre nedostatok podnikateľských aktivít vo výrobe, v službách i v turizme sa zvyšuje nezamestnanosť, čo spôsobuje nedostatok v rodinách, školstve, zdravotníctve, sociálnej sfére a v iných oblastiach. Zlepšiť tento stav nedokáže sama vláda ani sám parlament. To sa dá dosiahnuť iba zlepšením morálky nás všetkých.“

Kňazi v politike / Prečo Vatikán pred sto rokmi obmedzil činnosť duchovných v politike?

Biskupi upozornili veriacich aj na to, aby neočakávali, že po voľbách príde niekto, kto všetko zmení z večera do rána.

„Majme však pevnú vieru, že svoje myslenie i konanie môžeme zakotviť v Božom zákone Desatora a v evanjeliu a tak nasledovať Krista. Je to pomalá, ale spoľahlivá cesta na odstraňovanie korupcie a zločinnosti. Tento proces sa musí uskutočniť na všetkých spoločenských úrovniach a medzi všetkými skupinami obyvateľstva, inak bude neúčinný.

Zodpovední ľudia vo vedení štátu môžu odstrániť veľmi škodlivý klientelizmus a korupciu z najvyšších miest, môžu zlepšiť legislatívne prostredie na podnikanie, na stíhanie zločinu, na zvýšenie bezpečnosti nielen našich občanov, ale aj cudzincov, ktorí k nám prídu za turistikou a oddychom. Ak však obyvateľstvo nebude na patričnej morálnej výške, aj tí najlepší spravia málo.“

Biskupi podobne ako predtým opäť vyzývali, aby ľudia zodpovedne využili volebné právo a aby sa pričinili o to, aby budúca vláda bola v rukách ľudí, ktorých konanie je v súlade s Desatorom a evanjeliom.

„Máme obavy, že do vedenia našej krajiny sa môžu dostať ľudia, ktorí si nevážia pravé ľudské ani kresťanské hodnoty. Ľudia, ktorí v mene slobody umožnia a dokonca sami podporia šírenie zla v mnohorakej forme. Takto sa v našej spoločnosti môže zakoreniť agresivita, vulgárnosť, nemorálnosť, bezbožnosť a také ponuky najmä mladým ľuďom, ktoré rozvrátia ich charaktery a povedú ich k rôznym závislostiam,“ vyjadrili biskupi svoje obavy.

Z povinnosti svedomia sa treba na voľbách zúčastniť, písali pred 17 rokmi

Pastiersky list sa v katolíckych chrámoch čítal aj pred voľbami v roku 2006.

Biskupi opäť apelovali na ľudí, aby neostali nečinní a išli voliť. Veriacim pripomenuli, že občania takto dávajú svoju moc poslancom, ktorí potom za nich rozhodujú. Biskupi explicitne menovali kritériá, ktoré má mať kresťan na zreteli pri výbere strán.

„Veriaci kresťania katolíci majú voliť také hnutia a strany, ktoré sa usilujú o zdravé manželstvá a rodiny, chránia život od počatia po prirodzenú smrť, angažujú sa v sociálnej oblasti, nie je im ľahostajná nezamestnanosť, chudoba, zasadzujú sa za spravodlivosť, za bezpečnosť občanov, rešpektujú náboženské slobody, a to nielen v súkromí, ale aj vo verejnom živote, v školách, v kultúre, v masmédiách a pod.

Kresťan nemôže voliť hnutia a strany, ktoré ohrozujú dôležité hodnoty v spoločnosti a podkopávajú spoločné dobro. Do tejto oblasti patria také nezdravé iniciatívy ako homosexuálne a lesbické zväzky, propagácia potratov, nerešpektovanie medzinárodných záväzkov, vylúčenie náboženstva zo vzdelávacieho a z výchovného procesu, vylúčenie kresťanských hodnôt pri tvorbe kultúry a umenia, nedodržiavanie nedeľného pokoja.

Veriaci by nemali voliť strany a hnutia, ktoré majú tendenciu odsúvať kresťanov mimo verejného života, čo predpokladá zatlačenie náboženského života iba do ich súkromia, akoby kresťan mohol žiť podľa iných zásad v chráme a bez ohľadu na Boha vo verejnom živote.“

„Kresťan nemôže voliť hnutia a strany, ktoré ohrozujú dôležité hodnoty v spoločnosti a podkopávajú spoločné dobro.“ Zdieľať

Pastiersky list napísali biskupi aj pred 13 rokmi. V roku 2010 v ňom však boli už menej konkrétni. Ľudí opäť povzbudzovali k účasti na voľbách a citovali cirkevné a koncilové dokumenty k politike.

Slovenskí biskupi vypichli klientelizmus, defraudácie spoločného majetku, korupciu a mnohé iné zlá, ktoré sťažujú život a zneisťujú existenciu mnohých ľudí. „Sú to moderné žalosti a úzkosti, v minulosti nepoznané.“

„Treba sa angažovať za vytvorenie takej spoločnosti, ktorá by prinášala čo najviac spravodlivosti, pokoja, prosperity a právnej ochrany jednotlivcov, rodín, ekonomických subjektov i celej spoločnosti. Cítime, aký je nedostatok týchto požiadaviek aj v našej spoločnosti. Kresťan tu nemôže byť ľahostajným. Ako občania štátu majú kresťania plné právo i morálnu povinnosť aktívne sa zúčastňovať na živote spoločnosti.“

Biskupi povzbudili veriacich, aby prosili o múdrosť Ducha Svätého, a hovoria, že z povinnosti svedomia sa treba na voľbách zúčastniť. Išlo tak o najsilnejší apel na katolíkov, aby prišli k volebným urnám.

Sprava prezident Michal Kováč, prešovský gréckokatolícky biskup Ján Hirka, kardinál Ján Chryzostom Korec a metropolita Slovenska Ján Sokol počas inaugurácie prezidenta SR 2. marca 1993 v Bratislave. Foto: TASR/Vladimír Benko

„Na vysvetlenie chceme vám povedať, že kresťanské hodnoty, to nie je len praktizovanie kultového života. To je vzťah k človeku v celej jeho dimenzii. To je vzťah k rodine ako základnej zdravej bunky spoločnosti; to je vzťah k spravodlivosti v zamestnaní, v ekonomike, v zdravotníctve, v súdnictve; to je kultúra medziľudských vzťahov; to je úcta ku každému človeku v médiách; to je usporiadaná spoločnosť. Preto pri voľbách treba hodnotiť tieto vlastnosti strán a jednotlivých kandidátov.“

V roku 2012 a 2016 KBS k voľbám pastiersky list ani vyhlásenie nevydala. Biskupi však reagovali na aktuálne politické a spoločenské otázky, a to napríklad v roku 2012, keď vydali Vyhlásenie pri príležitosti 70. výročia prvého transportu židovských obyvateľov zo Slovenska, v roku 2013 zasa vyhlásenie k situácii na Ukrajine a v roku 2015 Vyhlásenie k referendu za rodinu.

Vyhlásenie k voľbám opäť prišlo až v roku 2020.

„Hoci nedávame odporúčania ku konkrétnym stranám, prosíme všetkých, aby sa pred voľbami oboznámili s programom, ktorý jednotlivé strany ponúkajú. Politické ciele strán vždy konfrontujme s hodnotami evanjelia. Poďme voliť a ako veriaci ľudia sa rozhodnime s veľkou dávkou zodpovednosti,“ vyzývali biskupi pred troma rokmi.

„Sme znechutení z podvodov a korupcie. Z materiálnej aj morálnej. Nestrácajme však nádej! Je vážnym zlom podvádzať, keď ide o majetok. Nemenej vážnym, keď ide o človeka, muža a ženu stvorených na Boží obraz. Neustúpme preto nepoctivosti ani novým ideológiám. Správne rozhodnutie urobíme, keď budeme mať na zreteli Ježiša Krista a jeho celú pravdu,“ napísali vtedy katolícki biskupi veriacim.

Evanjelici takisto vyzývali na voľby a zodpovedný výber

K parlamentným voľbám sa zvyknú vyjadrovať aj evanjelici. Na webe ECAV sme sa dopátrali k najstaršiemu vyhláseniu z roku 2016.

Vtedajší generálny biskup Miloš Klátik a generálny dozorca Imrich Lukáč pripomenuli veriacim evanjelikom, že voľby do Národnej rady Slovenskej republiky „sú príležitosťou, keď sa veriaci členovia našej cirkvi môžu najvýznamnejšie zapojiť do správy veci verejných. Predsedníctvo preto vyzýva svojich členov, aby neignorovali voľby a prišli v čo najväčšom počte k volebným urnám“.

Ani vedenie ECAV nedávalo veriacim odporúčanie, koho voliť. „Vieme, že naši členovia sympatizujú s politickými stranami naprieč celým spektrom.“ Vtedajšie vedenie ECAV ocenilo aj angažovanosť svojich členov, ktorí sa rozhodli kandidovať.

Biskup a generálny dozorca však v liste vyjadrili rozhorčenie nad tým, že sa meno ECAV a jej funkcie zneužívajú v predvolebnom boji, a protestovali proti tomu.

Dištriktuálny dozorca Východného dištriktu ECAV na Slovensku Ján Brozman a dištriktuálny dozorca Západného dištriktu ECAV na Slovensku Vladimír Daniš uvedení v zozname kandidátov za jednu z politických strán „uvádzajú svoje funkcie v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku ako svoje zamestnanie, čo vnímame ako neprípustné ovplyvňovanie voličov z radov kresťanov evanjelikov“, píšu biskup Klátik a dozorca Lukáč.

Vtedy sa generálny biskup Klátik a generálny dozorca Lukáč obrátili v tejto veci na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Uvádzanie cirkevnej funkcie vnímali ako porušenie zákona. Komisia vtedy podnet prešetrila.

„V tomto prípade je všetko v poriadku. Je to ich povolanie a dozorcovia sú zamestnancami cirkvi,“ uviedla vtedy pre Pravdu hovorkyňa volebnej komisie Eva Chmelová.

„Na jednej strane určite neignorujme voľby, nenechajme prepadnúť svoj hlas! Prejavme zodpovednosť a názor, s plným zmyslom pre realitu života.“ Zdieľať

ECAV sa k voľbám vyjadrila aj v roku 2020. Pod Oslovením členov ECAV sú podpísaní Ivan Eľko, generálny biskup ECAV, a Ján Brozman, generálny dozorca ECAV.

Biskup a generálny dozorca opäť apelovali na dôležitosť zúčastniť sa na voľbách.

„Na jednej strane určite neignorujme voľby, nenechajme prepadnúť svoj hlas! Prejavme zodpovednosť a názor, s plným zmyslom pre realitu života. Voľme kandidátov, ktorí sú múdri, kultivovaní a čestní.

Na druhej strane si aj cez tento akt uvedomme, komu v tej poslednej a rozhodujúcej miere patríme, od koho všetko očakávame a kto je zdrojom nášho najväčšieho šťastia. Je to Boh, milujúci nás v Kristovi.“

Vedenie ECAV zároveň vyzvalo veriacich, aby boli nositeľmi pokoja a rozvahy, a to aj na internete.

Najostrejšiu predvolebnú kázeň mal biskup Baláž

Najvýraznejšie kontroverzie však zrejme vyvolala kázeň biskupa Rudolfa Baláža k prezidentským voľbám v roku 2009. Biskup Baláž v homílii, ktorú vysielalo aj Rádio Lumen, citoval výroky kandidátky Ivety Radičovej.

Biskup Baláž hovoril hlavne o potratoch. Radičovej výrok „to, čo je morálne alebo nemorálne v spoločnosti, to je vec spoločenskej dohody“ označil za hlúpy a jej výroky prirovnal k nacistickému Nemecku.

Vtedajší banskobystrický biskup však v spomínanej homílii aj jasne vyjadril, ako má voliť katolík.

„Katolíkovi nemá byť ani minimálnym problémom, že na čelné miesta štátu nemôže voliť ľudí, ktorí sú proti morálnym zákonom cirkvi. U nás neexistuje zabiť nenarodené dieťa! To je ťažký hriech, brutalita,“ vyhlásil biskup Baláž.

V homílii, ktorú vysielalo aj Rádio Lumen, pokračoval: „My si máme poriadne vo svojom svedomí preskúmať, koho ideme voliť. To nie je len tak, že ideme a hodíme tam papierik, ktorý nám dajú. Pozriem si, aké sú tam mená, a mojou povinnosťou je poriadne si preskúmať tých ľudí. To nám je dané v rámci slobody. A ak to niekto len tak odpáli povrchne, má zodpovednosť za celý vývoj,“ vyhlásil.

Katolícka cirkev aj ECAV vydali aj k tohtoročným voľbám vyhlásenie. To z pera katolíckych biskupov sa čítalo v nedeľu 17. septembra v kostoloch.

„Kresťan nech teda nevolí strany alebo poslancov, ktorí – povedané slovami pápeža Františka – podporujú ‚ideologickú kolonizáciu‘, čiže súhlasia s potratmi, registrovanými partnerstvami, eutanáziou či genderovou ideológiou, alebo šíria dezinformácie, nenávisť a rozdelenie,“ napísali biskupi. Viac v tomto článku.

Vedenie ECAV v tomto roku napísalo svojim veriacim, že si uvedomuje, že „nejestvuje ideálna strana s ideálnym programom a politickými reprezentantmi“.

Za dôležité hodnoty pri výbere strany okrem iného považuje názor na manželstvo ako na zväzok muža a ženy, odmietnutie genderizmu ako nebezpečnej idey, ochranu života, ale aj ochotu riešiť emigráciu za prácou, vyľudňovanie vidieka, nezamestnanosť či integráciu Rómov a modernizáciu infraštruktúry v regiónoch.

Pod výzvou je podpísaný generálny biskup Ivan Eľko, biskup východného dištriktu Peter Mihoč a biskup západného dištriktu Ján Hroboň, ako aj generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová a dozorcovia dištriktov.