Pápež František ako prvý pápež v modernej histórii zavítal do Marseille, kde sa v piatok a sobotu zúčastnil na záverečnej etape podujatia s názvom „Stredomorie, mozaika nádeje“.

Témy podujatia boli: životné prostredie, stretnutia odlišných, ale susediacich svetov v čase, keď „ešte nikdy nebola taká zjavná ako dnes priepasť medzi protiľahlými brehmi toho istého mora“, ďalej migranti a utečenci, ktorí sú nútení opustiť domov a rodinu pri hľadaní budúcnosti, pričom až príliš často končia na stredomorskom cintoríne, ale aj na rôznych pozemných trasách a v púšti.

Okrem týchto tém pápež prítomný vo Francúzsku „adresuje tomuto národu myšlienky, ktoré rezonujú v celej Európe“, informoval hovorca Svätej stolice Matteo Bruni pred cestou.

Marseille je po Štrasburgu druhým francúzskym mestom, ktoré hostí rímskeho biskupa na medzinárodnom podujatí, ako to bolo naposledy pri jeho návšteve Európskeho parlamentu a Rady Európy v roku 2014.

Prvé kroky smerovali do katedrály

Na medzinárodnom letisku pápeža krátko po 16. hodine privítala francúzska premiérka Élisabeth Borneová. Nasledovala návšteva baziliky Notre Dame de la Garde, kde sa  pomodlil mariánsku modlitbu s diecéznym klérom. Potom, po privítaní kardinálom arcibiskupom Marseille, pápež povedal prvý zo štyroch naplánovaných prejavov.

O 18.00 h sa pri neďalekom pamätníku utopených námorníkov a migrantov pápež stretol na modlitbe s prítomnými náboženskými predstaviteľmi v Marseille. Uctil si tak pamiatku tých, ktorí zahynuli v Stredozemnom mori.

Pápež pri pamätníku utopených v mori. Foto: TASR/Alessandro Di Meo/ANSA

„Nebesia nás požehnajú, ak sa budeme vedieť postarať o najslabších na súši i na mori, ak budeme vedieť prekonať paralýzu strachu a nezáujmu, ktorá odsudzuje ľudí na smrť v zamatových rukavičkách,“ apeloval František v prejave na medzinárodné spoločenstvo.

Celý prejav možno nájsť na stránke Vatican news.

Stretnutie s Macronom

V druhý deň cesty, v sobotu 23. septembra, pápež súkromne prijal ľudí v ekonomickej núdzi v dome rehoľných sestier Matky Terezy. Potom sa zúčastnil na záverečnom zasadnutí „Stredomorských stretnutí“ za účasti biskupov Francúzska a ďalších stredomorských diecéz, mladých ľudí, politických autorít a združení, kde bolo celkovo bvyše 900 účastníkov. Pápeža privítal prezident Francúzskej republiky Emmanuel Macron a jeho manželka Brigitte, ktorí si vypočuli aj jeho príhovor.

František vo svojom prejave odsúdil „bojovný nacionalizmus“ a vyzval na celoeurópsku reakciu na migráciu, aby sa zo Stredozemného mora nestal „cintorín dôstojnosti“.

František sa stretol s prezidentom Macronom a jeho manželkou. Foto: TASR/AP

Pápež sa stretol s misionárkami lásky. Foto:TASR/AP

František sa postavil proti eutanázii a vyslovil starosť o osud nenarodených detí, „odmietnutých v mene falošného práva na pokrok“. Macronova vláda dokonca plánuje prijať tvrdšie opatrenia na kontrolu migrácie, poukazuje AFP.

Ľudia, ktorí riskujú svoje životy na mori, podľa Františka, nepodnikajú vpády do Európy ale hľadajú prijatie, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.  Pápež František sa prihovoril za prijímanie migrantov počas dlhého príhovoru, ktorý predniesol

Potrebujeme šok svedomia

Ako píše Vatican news, pápež v úvode príhovoru zdôraznil, že ťažkosti pri prijímaní, ochrane, podpore a integrácii nechcených ľudí sú viditeľné pre každého, ale hlavným kritériom nemôže byť zachovanie vlastného blaha, ale ochrana ľudskej dôstojnosti.

František povzbudil ľudí, aby si viac všímali potreby chudobných a dávali im nádej – tak ako to urobil Ježiš. „Musíme začať od toho, od často mlčiaceho výkriku posledných, nie od špičkových študentov, ktorí, keďže sú dobre zabezpečení, dvíhajú hlas.“

Svätý Otec vyzval cirkev a občianskú spoločenosť, aby počúvala chudobných, ktorí nie sú číslami, ale tvárami, ktorí budú prijímaní do náručia nie počítaní. Podľa pontifika príbehy utečencov treba poznať a treba ich prijať, nie skrývať.

„Samotné zapojenie inštitúcií nestačí, potrebujeme šok svedomia, aby sme povedali „nie“ nezákonnosti a „áno“ solidarite, ktorá nie je kvapkou v mori, ale základným prvkom na čistenie jej vôd.“

„Tých, ktorí u nás hľadajú útočisko, by sme nemali vnímať ako bremeno, ktoré treba znášať: ak ich budeme považovať za bratov, budú pre nás predovšetkým darom.“

Pápež sa postavil proti potratom a eutanázii

František v príhovore poukázal, že skutočnou sociálnou výzvou nie je ani tak nárast problémov, ale oslabenie obáv. „Kto sa dnes zblíži s mladými ľuďmi, ktorí sú odkázaní sami na seba, ktorí sú ľahkou korisťou zločinu a prostitúcie? Kto je blízko ľuďom zotročenými prácou, ktorá by ich mala urobiť slobodnejšími?

Kto má starosť o vydesené rodiny, ktoré sa boja budúcnosti a príchodu nových bytostí na svet? Kto počúva výkriky osamelých starších ľudí, ktorých namiesto ocenenia posielajú na odpočinok s falošne dôstojnou vyhliadkou na sladkú smrť, ktorá je v skutočnosti slanšia ako vody mora? Kto myslí na nenarodené deti odmietnuté v mene falošného práva na pokrok…? Kto hľadí so súcitom za svoje brehy, aby počul výkriky utrpenia prichádzajúce zo severnej Afriky a Blízkeho východu? Koľko ľudí žije ponorených do násilia a trpí nespravodlivosťou a prenasledovaním,“ apeloval pápež.

„(Migrácia) je realitou naše doby – procesom, ktorý zahŕňa tri krajiny okolo Stredozemného mora, a musí byť riadená s rozumnou prezieravosťou vrátane európskej odpovede,“ dodal.

„Najviac zo všetkého rezonuje výkrik bolesti, ktorý mení Stredozemné more, 'mare nostrum', z kolísky civilizácie na 'mare mortuum', cintorín dôstojnosti,“ uviedol František, pričom, ako vysvetľuje TASR, František použil latinské výrazy pre slovné spojenia "naše more" a "more smrti".

Čítajte tiež

Pápež počas letu z Marseille František odsúdil potraty a eutanáziu, hovoril o zlom súcite

Pavol Hudák

Svätý Otec varoval, aby sme sa nehrali s ľudským životom. František tiež vyzval k integrácii migrantov a vyjadril sa aj k vojne na Ukrajine. Podľa neho je vojna ovplyvnená aj obchodom so zbraňami.

Svätý Otec tiež navrhol zvážiť zriadenia konferencie stredomorských biskupov, ktorá by umožnila ďalšie možnosti a väčšiu reprezentáciu cirkvi v regióne. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) prišlo do Európy tento rok cez Stredozemné more asi 178.500 migrantov a asi 2500 ich zahynulo alebo je nezvestných.

Spôsob, akým sa európske krajiny vypriadavajú s veľkým počtom migrantov prichádzajúcich zo severnej Afriky a Blízkeho východu, sa dostal do popredia po tom, čo minulý týždeň prišli behom niekoľkých dní na taliansky ostrov Lampedusa tisíce migrantov.

Vlády niekoľkých európskych krajín vrátane Talianska, Maďarska či Poľska pritom vedú otvorení kritici migrácie. František tak vyzval ľudí, aby si "vypočuli výkriky bolesti" zo severnej Afriky a Blízkeho východu a odsúdil "zastralý a bojovný nacionalizmus".

František pozdravuje veriacich na pred omšou na Velodrome Stadium. Foto: TASR/AP

Stredomorské stretnutia sú pokračovaním reflexie, ktorú začala Talianska biskupská konferencia v Bari v roku 2020 za prítomnosti pápeža a potom pokračovala vo Florencii v roku 2022 ako proces spoločenstva medzi diecézami, ktoré majú väzby na Stredomorie v rôznych kontextoch.

K biskupom zhromaždeným v Marseille sa pridali mladí ľudia všetkých náboženstiev a denominácií: všetci pochádzajú z piatich brehov Stredozemného mora, zo severnej Afriky, z Blízkeho východu, Egejského a Čierneho mora, Balkánu a románskej Európy.

Buďme kresťani, ktorí skáču radosťou

Posledná časť apoštolskej cesty do Marseille sa uskutočnila s v sobotu popoludní, keď o 16.15 h Svätý Otec slávil svätú omšu na štadióne Vélodrome a prednesie homíliu. Na slávnosť prišiel aj francúzsky prezident a ďalších asi 60-tisíc pútnikov.

„Dobrý deň, Marseille, dobrý deň, Francúzsko!“ povedal najvyšší pontifex po francúzsky, keď otváral omšu na Stade Vélodrome. Na štadióne s kapacitou 67-tisíc miest nachádzalo viac ako 60-tisíc ľudí. Počas cesty pápežského auta sa na uliciach vystriedalo približne stotisíc okoloidúcich.

„Buďte kresťanmi, ktorí tvárou v tvár životným výzvam skáču radosťou, so srdcom pripraveným na stretnutie s Pánom a druhými,“ povedal pápež František v sobotu pri svätej omši vo francúzskom Marseille.

Vo svojej homílii pripomenul slová francúzskeho kňaza svätého Vincenta z Pauly, ktorý kresťanov nabádal, aby obmäkčili svoje srdcia a uvedomili si utrpenie a biedu blížnych. „Mali by sme prosiť Boha, aby nám dal toho ducha milosrdenstva, ktorý je samotným Duchom Božím, a to až do tej miery, aby sme uznali, že chudobní sú našimi pánmi a vládcami.“

Pápež počas omše. Foto: TASR/AP

V nadväznosti na úryvok z evanjelia svätého Lukáša, v ktorom ide Mária navštíviť svoju sesternicu Alžbetu, vysvetlil, že Máriina návšteva nás učí byť kresťanmi, ktorí skáču v ústrety životu a ktorých srdcia sú naplnené súcitom a milosrdenstvom k druhým, pričom si uvedomujú, že Pán pôsobí v našich životoch aj prostredníctvom druhých ľudí. „Keď Mária vstúpi do Alžbetinho domu, dieťa, ktoré [Alžbeta] nosí, spozná príchod Mesiáša, poskočí radosťou a začne tancovať ako David pred archou,“ dodal.

Po omši sa František presunul na letisko v Marseille a ukončil svoju návštevu tohto mesta. Večer po ôsmej priletel do Ríma.